Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
17. september 2022

Po smrti kráľovnej

Requiescat in pace, Elizabeth Regina

Ak v Británii budú panovníci ako ona, jedna vec je istá: nikdy tam nedôjde k jakobínskej, komunistickej či radikálne socialistickej revolúcii a Karol Marx zostane tým, kým vždy bol – falošným prorokom.

Requiescat in pace, Elizabeth Regina

Foto: TASR/AP

Rovnostárska, ľavicová, socialistická myseľ pravdepodobne nikdy nepochopí zmysel monarchie. Ako niekto nezaslúžene vybraný náhodou svojho narodenia sa môže byť tak silno privilegovaný, mať také veľké privilégiá? To je proti sociálnej spravodlivosti!

Áno, no iba vtedy, keď spravodlivosť stotožňujete s rovnosťou. To je však dogmatické tvrdenie; nie je žiadny dôvod si myslieť, že spravodlivosť rovná sa rovnosť. Náhoda, šťastie, paradox môžu byť totiž rovnako v súlade so spravodlivosťou, ak sa oslobodíte od rovnostárskej dogmy.

Zosnulá kráľovná Alžbeta II. panovala, ale nevládla. Nemala žiadne vládne právomoci. Mala za úlohu byť dôstojnou hlavou štátu, ľud zjednocovať a reprezentovať. Túto svoju povinnosť zvládla na jednotku s hviezdičkou.

Svoj život chápala predovšetkým ako povinnosť a službu, nie ako čerpanie výhod, potešení a pôžitkov. A ľud to videl, vedel a chápal. Preto si ju tak vážil, miloval ju a rešpektoval. O tom svedčia tie mnohomíľové zástupy ľudí – všetkých rás, vekových skupín, sociálnych tried i oboch pohlaví (áno, pohlavia sú len dve) –, ktoré hodiny čakajú na to, aby sa jej mohli pokloniť.

Povinnosť a služba. Služba Bohu – bola hlboko veriacou kresťankou – a svojmu ľudu. Povinnosť, česť a vlasť. Nie každý z kráľovskej rodiny tento tlak zvládne; mnohí a mnohé ho nezvládli, napríklad princezná Diana a princovia Andrew a Harry. Ona ho zvládla.

Pritom bolo veľmi nepravdepodobné, že sa stane kráľovnou. Dcéra mladšieho kráľovho syna. Následníčkou trónu sa stala až v roku 1936, keď mala desať rokov a jej strýko kráľ Eduard VIII. na svoj trón rezignoval (pretože si chcel vziať za manželku dvakrát rozvedenú pochybnú ženu z bývalých kolónií; potom sa stal nacistickým sympatizantom). Kráľom sa stal jej otec Juraj VI., ktorý tým bol zaskočený.

Keď mladá Alžbeta – Lilibeth, ako jej hovorili rodičia – mala štrnásť rokov, mala svoj prvý rozhlasový prejav k deťom v bojujúcej Británii. Keď mala osemnásť rokov, narukovala do armády a stala sa vojenskou šoférkou v pomocných zboroch. V deň víťazstva v máji 1945 stála vo vojenskej uniforme na balkóne Buckinghamského paláca vedľa svojho otca, svojej matky (taktiež Alžbety; Hitler ju označil za „najnebezpečnejšiu ženu v Európe“ a svojím zvráteným spôsobom mal pravdu, pre neho nebezpečná bola) a vedľa premiéra, starého leva Winstona Churchilla.

Vydala sa za svoju lásku princa Philipa z dánskej a gréckej kráľovskej dynastie a dôstojníka britského kráľovského námorníctva. Prvých päť rokov manželstva bolo najšťastnejších v jej živote; potom vo februári 1952 počas ich cesty v Keni jej manžel musel oznámiť správu, že jej otec zomrel. Stala sa kráľovnou. Mala 25 rokov.

Inzercia

Vtedajší premiér Winston Churchill (jeho druhé premiérske obdobie) bol ňou očarovaný. Ona si ho nesmierne vážila; posledný večer pred jeho rezignáciou na premiérsky úrad z dôvodu zdravia a veku (mal osemdesiat rokov) jeho i jeho manželku Clementine v roku 1955 spolu s manželom navštívila na súkromnej večeri na Downing Street 10, na ktorej boli len oni štyria. Keď sir Winston vo veku deväťdesiatich rokov v roku 1965 zomrel, nariadila, aby jeho truhla bola vystavená vo veľkej sále Westminsterského paláca (budova parlamentu), aby mu ľudia mohli naposledy vyjadriť svoju úctu; teraz tam spočíva jej truhla a ľudia vzdávajú úctu jej, Alžbete II.

Sedemdesiat rokov panovníčkou, pätnásť premiérov (a štrnásť amerických prezidentov); poslednú, súčasnú britskú premiérku Liz Trussovú vymenovala do úradu dva dni pred svojou smrťou na škótskom kráľovskom zámku Balmoral.

Nemala žiadne výkonné či zákonodarné vládne právomoci; mala však jednu veľmi dôležitú právomoc: byť každý týždeň premiérom či premiérkou jej veličenstva informovaná o tom, čo sa v politike, domácej i svetovej, práve deje. Keby napísala svoje pamäti – čo, samozrejme, neurobila, na to bola príliš slušná – alebo keby niekto bol muškou na stene, ktorá by to všetko počula a potom by o tom pamäti napísala, bol by to svetový bestseller. Koľko tajomstiev, ktoré poznala len ona, si vzala do hrobu!

Počas posledného augustového týždňa som bol v Oxforde (hovoriť na konferencii o tom, prečo komunizmus v teórii je horší, než bol komunizmus v praxi – teda žiadna „dobrá myšlienka zle realizovaná“ –, a o podobnostiach medzi starým komunizmom a novým „woke“ progresivizmom), v Británii je zvykom po každej formálnej večeri pripiť si „na kráľovnú“. S gustom a radosťou sme si pripili. A v jeden večer účastník konferencie, zhodou okolností Američan, teda potomok „rebelov“ z roku 1776, navrhol, aby sme zaspievali hymnu (a modlitbu) „Boh ochraňuj kráľovnú“. Stalo sa.

Je symbolické, že ako kráľovná v úrade prežila Stalina, pád a rozpad Sovietskeho zväzu a aj Michaila Gorbačova, jeho posledného vládcu (dávno predtým, ešte ako následníčka trónu, prežila Hitlera a Mussoliniho). Ak v Británii budú panovníci ako ona, jedna vec je istá: nikdy tam nedôjde k jakobínskej, komunistickej či radikálne socialistickej revolúcii a Karol Marx zostane tým, kým vždy bol – falošným prorokom, ktorý sa mýlil v každej zásadnej politickej či filozofickej otázke.

Kráľovná Alžbeta II. zomrela v požehnanom veku deväťdesiatich šiestich rokov. Nech odpočíva v pokoji.

Kráľovná zomrela, nech žije kráľ Karol III.!

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.