Viera Hillary Clintonovej

Viera Hillary Clintonovej

Najbližšie k nominácii na prezidenta má po včerajšku kandidátka demokratov. Pokračujeme v našom seriáli a predstavujeme vzťah k Bohu a náboženstvu u Hillary Clintonovej.

Clintonová bola vychovaná metodistka a stále ňou je. Metodizmus je protestantská odnož kresťanstva, ktorá vznikla v 18. storočí, a jeho zakladateľmi sú bratia John a Charles Wesleyovci a George Whitefield. V Amerike bol metodizmus v tom čase súčasťou takzvaného Prvého veľkého prebudenia, keď vďaka mnohým putovným kazateľom (metodista Francis Asbury prejazdil na koni takmer pol milióna kilometrov) a ich kázaniu na otvorených priestoroch obracali veľké počty ľudí. Príznačným boli strach naháňajúce kázne, ľútosť hriešnikov, odovzdávanie svojich životov Bohu, ako i silné citové a fyzické extatické prejavy obrátenia. Táto jediná ženská kandidátka na americkú prezidentku sa hlási teda k tejto tradícii. Ak vám tento obraz trochu nesedí s jej imidžom a podporou liberálneho mainstreamu, nenechajte sa vyrušiť, vysvetlenie nájdete nižšie v texte.

14. júl 1992, New York: Hillary Clintonová na fotografii so svojou dnes už zosnulou matkou Dorothy Rodhamovou. V novembri 1992 sa Clintonová stala prvou dámou USA.

Metodisti majú dnes svoje rôzne podskupiny a Clintonová patrí do Prvej jednotnej metodostickej cirkvi (First United Methodist Church). Vo svojej knihe It Takes a Village and Other Lessons Children Teach Us (1996) spomína, že „náboženstvo sa nachádza už v mojich najskorších spomienkach na moju rodinu. Náš rodinný duchovný život bol oduševnený a neustávajúci. Rozprávali sme sa s Bohom, kráčali sme s Bohom, študovali sme a hádali sa s Bohom. Každú noc sme si kľakli k posteli, aby sme sa pred spánkom pomodlili.“

Petrvávajúci vplyv

Nebolo to však pre ňu len akousi detskou záležitosťou, ale pretrvávajúcim vplyvom. Vyjadrila to napríklad v roku 1996 na Jednotnej metodistickej konvencii (United Methodist Convention): „Cirkev bola dôležitá súčasť môjho dospievania, a keď som sa pripravovala na túto udalosť, nevedela som ani spísať všetky tie veci, v ktorých ma ovplyvnila a pomohla mi v osobnom raste, a to nielen čo sa týka mojej osobnej viery, ale aj v povinnostiach voči druhým.“

Metodistický zbor vo Washingtone, do ktorého Hillary dnes patrí, je liberálnejší ako zbor z jej detstva, a na svojej webovej stránke je opísaný veľmi inkluzívnym jazykom: „Uznávame našu jednotu so všetkým Božím stvorenstvom a pozývame gayov, lesby, bisexuálov a transgenderové osoby na zdieľanie nášho komunitného života a duchovnej činnosti.“ Ponúka tiež napríklad duchovné cvičenia pre LGBTQ ľudí.

14. apríl 2011, Berlín, Nemecko: Ministerka zahraničných vecí v prvej Obamovej vláde Hillary Clintonová po rokovaní s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou.

Bývalá prvá dáma nielenže kedysi navštevovala svoj metodistický zbor, ale bola aj súčasťou modlitebnej skupinky a viedla nedeľnú školu. Jej manžel Bill Clinton je južný baptista (podobne ako Ted Cruz) a v roku 1981 s ním šla na cestu do Izraela. Politológ Paul Kengor, ktorý o jej viere – a podobne aj o Ronaldovi Reaganovi a Georgovi Bushovi – napísal náboženskú biografiu God and Hillary Clinton (2007), ju opísal takto: „Hillary je veľmi liberálna kresťanka a bola by v kategórii náboženskej ľavice, podobne ako milióny iných amerických kresťanov.“ Tvorí tým teda značný kontrast k republikánom, ako napríklad Ted Cruz alebo Marco Rubio.

Sama tvrdí, že Biblia je pre ňu kniha, ktorá ju v živote ovplyvnila najviac a spravila z nej toho, kým dnes je. Pred viacerými rokmi povedala, že sa „snažím vziať svoju vieru a uplatniť ju v celom svojom živote,“ ako aj to, že sa modlí každý deň a vo svojej kabelke nosí vždy svoju, už spomenutú, najvplyvnejšiu knihu. Metodistkou je vraj nielen preto, že sa ňou narodila, ale aj preto, lebo si túto vieru sama zvolila.

Pochybnosti o Hillary

Mnohí evanjelikáli ju však nemôžu ani vystáť: veľa z nich totiž neverí, že dnes je ozajstnou kresťankou, a myslí si, že jej kresťanské reči sú viac-menej iba politickým divadielkom. Jej voliči (a nevoliči) sa teda právom môžu pýtať – ako to môžu u každého kandidáta azda okrem Bernieho Sandersa – nakoľko tieto svoje vyjadrenia o viere sú úprimné a nakoľko sú hrané. Niektorí napríklad vidia aj jej stretnutie s Matkou Terezou (1994) a následné založenie sirotinca (2010) s menom tejto blahoslavenej osoby ako odkaz náboženskej pravici. V roku 2000 bola podľa jedného prieskumu zvolená druhým najmenej náboženským predstaviteľom spomedzi veľkých politikov (druhá za manželom Billom).

1. február 2016, Des Moines, Iowa: Hillary Clinton vo svojej kampani využíva podporu svojej rodiny, najmä dcéry Chelsea a predovšetkým manžela a bývalého prezidenta Billa Clintona. Na obrázku vo víťaznej nálade po výhre v prvých primárkach v štáte Iowa.

Clintonová teda patrí k demokratom, ktorí majú povesť náboženských liberálov. Manželka bývalého amerického prezidenta by však chcela takéto vnímanie zmeniť. Pre CNN sa v roku 2008 vyjadrila na túto tému takto: „[Na demokratov] sa hľadí tak, že nechápu hodnoty a prežívanie mnohých Američanov. Je dôležité, aby sme ozrejmili, že ľudia sú ľuďmi viery, lebo je to súčasť celého ich bytia. Je to niečo, čo im dáva do životov zmysel.“ Kengor túto dvojpólovú situáciu vystihol takto: „Keď ste náboženský konzervatívec, nemáte žiadny dôvod voliť Hilary Clintonovú. Avšak keď ste liberál, tak je pre vás pravdepodobne jasná voľba.“

Stále aktuálne

K viere sa Clintonová občas vyjadrila v minulosti, no počas súčasnej kampane túto tému neotvárala. Avšak len nedávno na konci januára sa na to otvorila príležitosť. Katolíčke z publika, ktorá chcela vedieť o jej viere viac, odpovedala na jej otázku takto:

„Som človek veriaci. Som kresťanka. Som metodistka. Bola som tak vychovaná. Som veľmi vďačná za túto výchovu a podporu, ktorá sa začala v mojej rodine a  mojej cirkvi. Myslím si však, že ktokoľvek z nás, kto je kresťan, má stále a stále v hlave rozhovory o tom, čo sme povolaní robiť a ako sme to povolaní robiť. Som názoru, že je nanajvýš vhodné, aby ľudia mali veľmi silné presvedčenia a taktiež aby o nich diskutovali s inými veriacimi. Naše rôzne skúsenosti nás totiž môžu viesť k rôznym záverom o tom, čo ide dokopy s našou vierou a ako najlepšie podľa nej konať.“

Takéto dlhšie vyjadrenie bolo počas súčasnej prezidentskej kampane trochu nezvyčajné. Ďalej pokračovala:

„Moje štúdium Biblie a veľa mojich rozhovorov s veriacimi ľuďmi ma viedlo k tomu, že to najdôležitejšie prikázanie je pre mňa  milovať Pána celou svojou silou a milovať blížneho ako seba samého, a to je, myslím, to, čo nám prikazuje Kristus. Navyšie v Biblii je toto oveľa viac o staraní sa o chudobných, navštevovaní väzňov, prijatí cudzincov, vytváraní príležitostí pre pomoc druhým, aby sami našli vieru, a preto si myslím, že existuje mnoho rôznych spôsobov, ako žiť svoju vieru. Avšak myslím, že mnoho oblastí by malo byť prenechaných Bohu. Ak som viac otvorená, tolerantná a rešpektujúca, tak to je niečo, čo dáva mojej viere pokoru, a obdivujem ľudí, ktorí naozaj zakaždým nastavia svoje druhé líce, ktorí dokážu ísť tú extra míľu, ku ktorej sme vyzvaní, a ktorí vedia neustále nájsť spôsoby, ako odpustiť a ísť ďalej. To sú ozaj ťažké veci pre nás ľudí a v Novej zmluve je zaiste veľa toho, čo nás k tomuto pozýva.“

Nevraví tu síce nič nové, čo by dovtedy nepovedala, ale na vyjadrení vidíme jej pretrvávajúcu snahu prezentovať sa aj v tomto svetle. Minimálne navonok hovorí, že má hlboké kresťanské presvedčenie, ktoré sa však odlišuje od mnohých konzervatívcov v tom, ako ho chce v praxi uplatniť v spoločnosti.

Kľúčové obraty

V roku 2004 mala silný prejav voči pro-liferom, no potom sa jej rétorika zjemnila. Podľa jej biografa Kengora si v tej dobe najala ľudí na vzťahy s pro-life demokratmi a pro-life evanjelikálmi. Jej pozícia na potraty je dnes rovnaká ako u Sandersa: ženám majú byť dostupné bez akéhokoľvek obmedzenia, a to aj v poslednom mesiaci tehotenstva. V roku 2000 bola pritom proti neskorým potratom, ktoré sa vykonávajú až do momentu narodenia dieťaťa, a zdá sa, že táto zmena k jej liberálnejšiemu pohľadu sa stala počas tejto kampane: „Myslím si, že neskoré potraty, ku ktorým prichádza, sú kvôli lekárskej nevyhnutnosti, a preto by som bola veľmi proti, ak by vláda zasahovala do tohto rozhodnutia.“

9. február Nashua, New Hampshire, USA: Demokratka Clintonová podáva ruku podporovateľke republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa.

V apríli 2015 však spravila silné vyhlásenie v progresívnom duchu. Publikum vyzvala, že ľudia budú musieť zrejme zmeniť aj náboženskú vieru (t. j. jej interpretáciu), aby mohli mať ženy lepší prístup k reproduktívnemu zdravotníctvu. Pri rovnakej príležitosti sa tiež vyjadrila slovami podobnými vízii svojho metodistického zboru: „Pohneme sa ďalej, ak lesby a transgenderové ženy budú prijaté ako naše kolegyne a priateľky, a nie, keď im budeme dávať výpoveď kvôli tomu, koho milujú.“

Inú zmenu u nej vidno v homosexuálnych manželstvách. Ešte do roku 2013 bola Clintonová rétoricky proti nim. Môže za túto zmenu jej politická pragmatickosť alebo ide o jej hlbokú zmenu presvedčenia? Nech je to akokoľvek, je zaujímavé, že Clintonová túto zmenu spravila práve v čase, keď väčšina Američanov začala tiež podporovať túto pozíciu. Podobne ako v otázke jej viery, tak aj v týchto záležitostiach to otvára otázku jej úprimnosti.

 

Foto: TASR/AP

 

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo