Náboženstvo a paranoja Teda Cruza

Náboženstvo a paranoja Teda Cruza

Republikánsky kandidát Ted Cruz má aj po primárkach v Južnej Karolíne stále šancu stať sa republikánskym kandidátom na prezidenta. Aký je jeho postoj k Bohu a témam súvisiacim s náboženstvom?

V porovnaní s Bennie Sandersom obaľuje Cruz svoju kandidatúru náboženským jazykom. Prvotné dôvody, prečo je to tak, možno hľadať už v jeho rodinnej výchove. Tedov otec Rafael sa narodil na Kube a v osemnástich rokoch imigroval do Texasu. Pracoval sedem dní v týždni a popritom vyštudoval matematické a chemické inžinierstvo a s prvou manželkou mal dve dcéry.

S druhou manželkou Eleanor pracoval pre ropnú firmu a mali svoje jediné dieťa – Teda. Hoci začal piť a zamýšľal opustiť svoju rodinu vrátane trojročného Teda, objavil živú vieru. Rafael zanechal svoj vlažný katolicizmus a stal sa znovuzrodeným kresťanom (baptistom). Podobne sa obrátila aj Eleanor a pri stole sa väčšinou spomínal buď Reagan alebo Biblia.

Vplyv otca Rafaela

Ted „sa odovzdal Ježišovi” (zaužívaná fráza u evanjelikálov) na kresťanskom tábore, keď mal osem rokov. Rafael sa po neúspechu v podnikaní stal putujúcim pastorom na plný úväzok a s takýmto otcom vyrastal aj jeho jediný syn – vtedy ešte tínedžer. Chcel mať z neho sebavedomého rečníka a často ho skúšal z americkej ústavy, ktorú sa počas strednej školy naučil naspamäť.

Hoci ho Rafael nijako netlačil do duchovného povolania, odkedy mal Ted štyri roky, otec sa nad ním modlieval, vravel, ako si ho Boh vyvolil na veľké veci a podľa jeho slov mu „vyhlasoval Božie slovo každý deň“. Rafael má dnes svoj vlastný zbor v Dallase a medzi pastormi lobuje za podporu svojho syna.

Po príchode na univerzitu sa Ted začal pri svojom štúdiu práva zameriavať na prepojenie ústavy so svojou osobnou vierou. Jeho kresťanský princetonský profesor Robby George ho priviedol k myšlienkam o prirodzenom zákone, ktoré s ním odvtedy ostali.

Ako sám povedal: „Život, sloboda, majetok – tieto základné prirodzené práva ľudí sú dané každému od Boha a úloha vlády je v zásade chrániť tieto práva.“ Právo študoval na Princetone a Harvarde a spomenutý vplyv jeho rodiny mal na neho zrejme dobrý vplyv, keďže Ted mal povesť skvelého študenta. Potom pôsobil na rôznych právnických pozíciách, od roku 2012 je republikánskym senátorom a v marci 2015 ohlásil, že sa pustí do boja o prezidentskú stoličku.

Šampión pre Krista?

Asi nie je kandidát, na ktorého by si médiá riadne neposvietili, a výnimkou nie je ani oblasť náboženstva. Tedov otec Rafael sa vyjadril k mnohým veciam až príliš kontroverzne: verejne vravel o tom, ako ateizmus vedie k zneužívaniu detí; prezidenta Obamu – ktorý je podľa neho marxista, moslim a chce zničiť koncept Boha – treba poslať naspäť do Kene; jeho syn a súčasný kandidát na prezidenta je akýmsi „Božím mesiášom“; homosexuálne manželstvá majú ako jediný cieľ zničiť tradičnú rodinu; a evolúcia je podľa neho blud a výmysel komunizmu: „Hlúposť! Ja som vedec a vravím vám, že na evolúcii nie je nič vedecké!“

Padlo teda jablko Ted blízko či ďaleko od stromu Rafael?

Odpoveď celkom nepoznáme, ale jeho syn sa aspoň nevyjadroval takýmto jazykom. Ted Cruz má však svoje vlastné špecifiká. Ešte pred kampaňou sa vyjadril o povrchnosti v politike takto: „Nazdávam sa, že každý, kto je v politike, má špeciálnu povinnosť nebyť farizejom tým, že sa bude ostentatívne zaodievať do svojej viery. Myslím si totiž, že v politike je príliš ľahké, aby si z tohto niekto spravil svoju politicky užitočnú barličku.“

Ako sa to darí samotnému Cruzovi? Dnes to musí znieť pre neho ako riadny oxymoron. V jeho kampani hrajú náboženstvo a jeho viera totiž ústrednú úlohu, a to až tak, že jeden odborník sa vyjadril, že Američania môžu byť skôr odradení týmto jeho „prílišným pohrúžením sa do náboženstva“.

Ohlásenie svojej kampane spravil ako vôbec prvý politik z pôdy Liberty University, ktorú tu sám Cruz pravdivo označil za „najväčšiu kresťanskú univerzitu na svete“. Táto súkromná univerzita bola založená v roku 1971 evanjelikálom Jerrym Falwellom a je svojou veľkosťou a možnosťami naozaj skvostná. Na dennom štúdiu je v nej vyše 14-tisíc študentov a ďalších viac než 100-tisíc je diaľkových a má otvorených vyše 200 online odborov.

Na jej stránke sa pod sloganom „Vychovávame šampiónov pre Krista“ dozvieme, že „Liberty University vám umožní dosiahnuť vaše kariérne ciele, ktoré ste nikdy nepovažovali za možné, a to za stáleho upevňovania si svojho vzťahu s Bohom. ... Každý z našich programov je vyučovaný z kresťanskej perspektívy profesormi, ktorí učenie považujú za duchovné povolanie.“

Preto azda niet divu, prečo sa tento konzervatívny republikán rozhodol ohlásiť svoju kandidátsku púť práve tu. Plná sála 11-tisíc študentov sa musí na podobných stretnutiach zúčastniť, inak by dostali pokarhanie a pokutu 10 dolárov.

Ako sa dalo tušiť z úvodu, jednou z hlavných tém jeho kampane je práve otázka náboženskej slobody. Krátko po ohlásení svojej kandidatúry sa začal profilovať a zdieľať svoje ciele. Amerika je pre neho krajina „založená na hodnotách a viere“, no problémom je, že moc má v rukách až príliš veľa nekresťanov. Túto situáciu treba zmeniť. Využijúc narážku na biblickú postavu Ester vraví, že hoci sú kresťania v súčasnosti údajne marginalizovaní, majú byť „strážcami hradieb“ a verí, že nimi sa majú stať práve dnešní kresťanskí vodcovia a pastori.

„Dúfa a modlí sa“, že on je tiež jeden z týchto lídrov. Jeho otec má veľmi podobnú pozíciu: Okrem toho, že hlása evanjelium prosperity, je aj takzvaný „doménista“, ktorý zastáva názor, že Biblia vyzýva na obsadenie verejných pozícií (domén) vplyvnými kresťanmi. Je to jasné aj z jeho knihy A Time for Action a zdá sa, že pre oboch ide náboženstvo s politikou dokopy ako ruka s rukavicou.

Od poslucháčov by si prial, aby absolútne stáli za politikou Izraela, za čo ho v roku 2014 arabskí kresťania na pódiu vypískali. Ešte počas ich bučania povedal: „Poviem vám toto: Ak nebudete stáť za Izraelom a židmi, tak ja nebudem stáť za vami.“ Neskôr ako dôvod tohto neprijatia udal antisemitizmus účastníkov. Tieto jeho poznámky boli vnímané ako riadny prešľap aj od iných pro-izraelských konzervatívcov.

Takýchto faux pas bolo viacero vrátane účasti na náboženskej konferencii, ktorej organizátor Kevin Swanson zastáva pozíciu, že gayovia by mali byť štátom popravení. Predtým, ako sa k nemu pridal na pódiu Cruz, Swanson ho predstavil slovami: „Akýkoľvek prezident, ktorý nezačína každé ráno na svojich kolenách, nie je vhodný byť najvyšším predstaviteľom tejto krajiny.“

Patália s desiatkom

Ako je na tom on sám s týmto takzvaným farizejstvom, o ktorom hovoril? Podobne ako iné protestantské cirkvi, aj tá Cruzova, Južný zväz baptistov, udeľuje povinnosť dávať aspoň 10 percent svojho príjmu cirkvi.

Keď sa prišlo na to, že Cruz sa tomuto vyhýbal, v pozícii hriešnika si priznal svoju vinu a začal prichádzať s dôvodmi, prečo to tak bolo. Údajne to bolo „pred desiatimi rokmi,“ keď bol čerstvo ženatý. Fakty však vravia proti nemu. Z jeho posledných zverejnených daňových priznaní z rokov 2006 – 2010 sa vie, že na cirkevné desiatky dal len 0,86 percent svojho príjmu a už na začiatku tohto obdobia bol ženatý päť rokov (pričom deti nemali do roku 2008) a zarábal už 350-tisíc dolárov ročne.

Republikán Mike Hukabee, ktorý na začiatku februára skončil s prezidentskou kandidatúrou, to okomentoval slovami: „Je ťažké vravieť, že Boh je prvý vo vašom živote, ak je posledný vo vašom rozpočte.“ Trochu ironicky teda vyznie, že prioritou pre Cruza je najmä desaťpercentná rovná daň. Z vymýšľania klamstiev ho nedávno obvinil aj jeho iný kolega, Marco Rubio, s ktorým sa bude zreme biť o pozíciu republikánskej alternatívy k Donaldovi Trumpovi.

Nečudo, že prituhuje – nejde tu len o bielu košeľu, ale aj o Biely dom.

Baptistickí radikáli

Čo sa týka otázky homosexuálnych manželstiev, riešenie má podľa neho ostať v právomoci jednotlivých štátov. Jeho webová stránka ponúka úspechy, ktoré dosiahol v ochrane náboženskej slobody. Veľakrát na nej spomína Boha a práva pochádzajúce od Boha.

Zdá sa teda, že aj tu svoje politické vyjadrenia predsa len zaodieva do náboženskej viery. Ak bude prezidentom, preskúma fungovanie Plánovaného rodičovstva (Planned Parenthood) a je proti jeho štátnemu financovaniu. Ako bolo spomenuté, Cruz je „južný baptista“ a tí majú povesť ako jedni z najmenej tolerantných náboženských skupín v oblastí súčasných diskusií týkajúcich sa rodiny a LGBT práv.

Možno teda povedať, že v mnohých jeho programových vyhláseniach nájdu veriaci dôvody, prečo ho voliť. Majú ich aj neveriaci? Ateista Justin Scott, ktorý sa stal internetovým hitom práve tým, že kládol tieto otázky jednotlivým kandidátom, nenašiel v Cruzovej odpovedi žiaden podstatný dôvod okrem uistenia, že sa bude snažiť chrániť jeho slobodu.

Paranoidné konšpirácie?

Je zaujímave sledovať, ako sa Cruz podujal v poslednom čase objasniť nám svojimi vyjadreniami fungovanie svojej mysle. Každý mohol čakať, že aj Cruz sa vyjadrí k úmrtiu amerického ústavného sudcu Antonina Scaliu, ale už menej očakávaný bol spôsob, ako to urobí.

Podľa jeho slov nás totiž čakajú hrozivé dôsledky, ak na miesto konzervatívneho Scaliu príde sudca s liberálnymi názormi. Čo sa stane? Vysvetľuje, že „ak liberáli sú takí sebavedomí, že americkí občania chcú neobmedzené potraty na požiadanie, že chcú zrušiť náboženskú slobodu, odobrať druhý dodatok [o regulácii zbraní], odstrániť pamätníky veteránom a Dávidove hviezdy z náhrobných kameňov padlých veteránov, tak teda prosím, nech idú a obhája si to pred občanmi.“

Nevedno, či tieto dôsledky myslí úplne vážne, alebo sú len akousi politickou zastrašovacou hrou. Je však zrejmé, že sa v tomto výroku na nič nehrá, pretože to vyzerá, že zastáva ozaj niektoré až bizarné konšpiratívne názory alebo prinajmenšom prejavuje náznaky paranoje. Nakrátko spomeniem ich sumarizáciu.

Poďla Cruza bude mať Agenda 21 prijatá Organizáciou spojených národov za následok vyhnanie Američanov do „hobbitích domovov“ a zrušenie golfových ihrísk; do harvardskej právnickej fakulty sa infiltrovali komunisti; islamské právo šaría predstavuje v Amerike „obrovský problém“; Obama si prial zlyhanie svojej imigračnej reformy, aby mohol kandidovať vo voľbách v roku 2016 (je rok 2016 a nekandiduje).

Len pred pár dňami sa nechal počuť, že celiakia existuje len kvôli politickej korektnosti a ako prezident by vojakom nedával žiadne bezlepkové jedlo, hoci celiakiou reálne trpí 1 zo 100 ľudí. Niektorými výrokmi konkuruje Benovi Carsonovi, ktorý si myslí, že pyramídy neboli hrobky pre faraónov, ale sýpky na obilie.

Šanca na úspech

Cesta do amerického kresla je ešte dlhá. V primárkach v Iowe mal Cruz dokonca o čosi väčší úspech medzi evanjelikálmi ako Trump a celkovo medzi republikánmi tiež skončil prvý, no v New Hampshire ho už Trump hlasmi trojnásobne predstihol a skončil tretí.

Cruz dnes nie je favoritom, ale ešte nemá všetko stratené. Posledné prieskumy ukazujú napríklad, že by porazil Clintonovú, ale už nie Bernieho Sandersa. Hoci médiá a iní kandidáti Cruzovi síce občas prihrievajú, väčšinou si prihreje aj on sám. Volebná polievočka sa stále varí a jej nevyhnutnou súčasťou sú aj náboženské ingrediencie. Ako si ich kandidáti zamiešajú a ako to všetko dopadne, ešte len uvidíme.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo