Boh a viera Bernieho Sandersa

Boh a viera Bernieho Sandersa

Pokračujeme v seriáli, kde predstavujeme amerických kandidátov na úrad prezidenta a ich vzťah k viere a náboženstvu. Tentokrát to bude demokrat Bernie Sanders.

Ak by bol senátor Bernie Sanders zvolený za amerického prezidenta, bol by z náboženského hľadiska naozaj výnimočná hlava Spojených štátov. Tento článok sa pokúsi priblížiť dôvody prečo. Napriek neveľmi sľubnému začiatku nie je demokratický Sanders v súčasných amerických voľbách žiadny outsider. V posledných primárkach v New Hampshire skončil prvý a porazil aj Hilary Clintonovú. Vráťme sa však predsa len trochu viac na začiatok.

Bernie Sanders sa narodil v Amerike do židovskej rodiny. Jeho otec Eli pochádzal z Poľska, odkiaľ ušiel pred holokaustom. Bernieho mladý život zdobila tradičná židovská viera, ktorá nebola len akýmsi slabým sekularizovaným odvarom. Keď vyrastal, chodieval do židovskej školy, v trinástich rokoch mal svoju bar mitzvu a neskôr so svojou prvou manželkou (dnes má druhú) odišiel do Izraela pracovať na pár mesiacov na kibuc. Ten mal na neho veľký vplyv – učaroval mu rovnostársky spôsob delenia produktov a dnes je samozvaným demokratickým socialistom. Dodnes vie čítať po hebrejsky. Sanders ostal istým spôsobom verný svojmu náboženstvu, avšak už nie jeho pôvodnej verzii. Opustil svoju pôvodnú židovskú vieru a dnes sa považuje za sekulárneho žida.

Sanders nepatrí k žiadnemu washingtonskému klanu alebo politickej dynastii a sám seba označuje za socialistu.

Z tohto pohľadu by bol ako prezident výnimočný, a to hneď z dvoch dôvodov. Spojené štáty nemali totiž nikdy predtým židovského prezidenta. Taktiež by to bol americký vodca, ktorý na rozdiel od svojich predchodcov nevsúva Boha do svojich prejavov. Nie, neznamená to, že je ateista. Vyjadril sa, že v Boha verí, aj keď azda nie tak ako ostatných 70 percent kresťanskej Ameriky.

Sandersov Boh

Jeho osobné stanovisko sa môže zdať jasné. Napokon sa vyjadril takto: „Nie som aktívne spojený s organizovaným náboženstvom.“ Čo to však presne zahŕňa a znamená, nemusí byť až také jednoznačné. Niekomu by sa mohlo javiť, že je to teda kandidát na míle vzdialený od náboženského prežívania alebo že náboženskú vieru nebude miešať do politických rozhodnutí. Čo na to vraví on sám?

Nedávno na otázku CNN odpovedal, ako sa stavia voči kresťanským voličom, ktorí vidia vieru ako niečo potrebné pre smerovanie jeho krajiny: „Samozrejme, že [viera] je v mojom živote pre mňa riadiaci princíp. Nekandidoval by som za prezidenta Spojených štátov, ak by som nemal veľmi silné náboženské a duchovné cítenie.“ Potom by však bolo dobré vedieť, čo znamená u neho tento pojem, keďže u rôznych ľudí môže znamenať rôzne veci. Sanders vysvetľuje, že je to vnímanie, „že my všetci sme v tomto spolu a že keď deti hladujú a veteráni spia na ulici, tak to na mňa vplýva“. Predsa sa teda zdá, že používa náboženský jazyk, hoci jeho obsahom je akýsi pocit spolupatričnosti.

Podobne to vidno aj v tomto jeho vyjadrení: „Verím, že existuje spojenie medzi všetkými živými vecami a že moja viera v Boha vyžaduje, aby som spravil všetko pre dodržiavanie zlatého pravidla – robiť druhým to, čo by som chcel, aby robili oni mne. Odo mňa ako verejného činiteľa to vyžaduje spraviť všetko, čo je v mojich silách, aby každá osoba mohla žiť dôstojne a bezpečne.“ Podľa neho každý verí v Boha „svojím vlastným spôsobom“ a nečudo, že to vraví preto, lebo to tak platí aj pre neho. Všetko nasvedčuje tomu, že Boh nie je pre neho niekto osobný, ku komu sa obracia aj v modlitbe, ale akýsi bližšie neurčený vyšší princíp.

Hoci je Bernie Sanders najstarší kandidát na úrad prezidenta, vysokej podpore sa teší najmä medzi mladými voličmi.

V niektorých médiách ste sa mohli stretnúť s jeho vyjadrením, že má veľmi blízko pápežovi Františkovi. Už z vyššie spomenutého nám však bude jasné, že tým sotva mal na mysli katolícke náuky. S pápežom síce nevidia rovnako učenie o najvyššej realite, ale spája ich pohľad na príjem, bohatstvo a nerovnosť, označený pápežom ako „modloslužba peňazí”. Inými slovami, ide o problém nastavenia globálneho ekonomického systému, ktorý podľa nich pomáha vytvárať priepastnú nerovnosť príjmov, a tým aj sociálnu nespravodlivosť. Sandersovi veľmi imponuje pápežov silný jazyk vyzývajúci na sociálnu a environmentálnu zodpovednosť a dodáva: „Ak si myslíte, že ja som radikálny, prečítajte si, čo o tom vraví pápež.“ V tomto teda nachádza veľa spoločného s obsahom pápežovej encykliky Laudato Si.

Sanders sa nezvykne rozhovoriť na náboženské témy sám a robí tak takmer výlučne len na podnety moderátora či divákov, no aj tieto situácie sú celkom výnimočné. Ak však dostane otázku, či verí v Boha a v akého presne, je značne vyhýbavý a odmieta priamo odpovedať. Všimnime si v jeho odpovedi pripravené odbehnutie od pôvodnej otázky a ako sa v nej stretávajú viaceré motívy, ktoré sme doteraz u neho videli:

Moderátor: „Povedali ste, ‘božechráň‘ a vravíte, že ste kultúrnym židom a že sa necítite byť nábožný. Veríte však v Boha a myslíte si, že je to dôležité pre ľudí v Amerike?“

Sanders: „Som tým, kto som a tým, v čo verím, a moja spiritualita je o tom, že sme v tomto všetci spolu. Nemyslím si, že je to dobré, že ako ľudia sa môžeme otočiť chrbtom utrpeniu iných ľudí. Toto nie je židovstvo. Toto je niečo, o čom vravieva aj pápež František, že nemôžeme uctievať len miliardárov a zarábanie čoraz väčšieho množstva peňazí. Život je viac než len toto. Dnes žijeme v krajine, ktorá zažíva prekvitanie milionárov a miliardárov, masívnych príjmov, bohatstva a nerovnosti a viete čo? Máme tú najvyššiu mieru detskej chudoby zo všetkých významných krajín na svete. Sme tá jediná veľká krajina na svete, ktorá negarantuje zdravotníctvo pre všetkých ľudí ako ich právo. ... Mnohé iné krajiny poskytujú bezplatné univerzitné školstvo. A tak si myslím, že to najlepšie, čo môžeme my ako ľudia spraviť, je, že dáme zmysel našim životom, keď budeme pracovať spoločne, a nie, keď si niekto povie, že chce všetko pre seba a netrápi ho hladujúce dieťa na ulici. Myslím si, že o tom nemá byť Amerika.“

Podľa jeho blízkeho ortodoxného židovského priateľa a profesora filozofie Richarda Sugarmana môže za jeho vyhýbavosť nie to, že sa za svoju vieru hanbí, ale to, že je univerzalista. Zatiaľ mu to, zdá sa, vychádza.

Kontroverzné oblasti

Sanders je dlhodobým zástancom LGBT práv a verejne sa v tejto oblasti angažuje už od roku 1983, keď ako starosta mesta Burlington usporiadal gay pochod. Vo svojom volebnom programe sa zaväzuje pokračovať v bránení týchto práv. Prijatie legalizácie manželstiev rovnakého pohlavia Najvyšším súdom v rámci všetkých 50 amerických štátov v roku 2015 privítal slovami, že je to „víťazstvo pre páry rovnakého pohlavia v celej krajine, ako i pre tých, ktorí sa usilujú žiť v krajine, kde má každý občan rovnaké práva.”

Sanders je zatiaľ pre Hillary Clinton, ktorá je považovaná za favoritku medzi demokratmi, až prekvapivo vyrovnaný súper.

Je takisto jednoznačným zástancom práv žien na potrat a voľba má ostať úplne na nich. Nielenže nechce dopustiť zníženie financovania pre Plánované rodičovstvo (Planned Parenthood), ale chystá sa ho zvýšiť. Súčasné útoky naň považuje za konanie ľudí, ktorí „chcú odoprieť ženám v tejto krajine právo nad vlastnými telami“, a namieta proti absurdite odmietania pokrytia antikoncepcie v rámci zdravotného poistenia zo strany republikánov v senáte. Sanders je teda za potraty. Avšak tou vetou sa to u neho nekončí. Svojím programom (napr. zníženie chudoby, rovnaké platové podmienky pre mužov a ženy, štátom platené zdravotné poistenie, bezplatné univerzity) chce práveže prispieť k zníženiu potratov. Dôvody pre potraty sú totiž komplexné, ale jednou z najväčších pohnútok u žien je nedostatok financií.

Prezidentské vyhliadky

Prieskumy vo vyššie spomenutých oblastiach mu zrejme nahrávajú. „Pro-choice” Američanov je momentálne 50 percent v porovnaní so 40 percentami „pro-liferov“. Podobne je to s homosexuálnymi manželstvami, ktoré podporuje v súčasnosti rekordných 60 percent obyvateľov.

Čo mu však môže pomôcť, je aj jeden iný faktor. Rozloženie nábožnosti u Američanov môže totiž Sandersovi taktiež pomôcť viac, než keby so svojím svetonázorom kandidoval kedykoľvek v minulosti. Podľa prieskumu až 80 percent Američanov vôbec nehľadí na to, či je kandidát židovského pôvodu alebo nie (zvyšných 20 percent inklinuje jedným alebo druhým smerom). Hlavné, čo môže zavážiť, je, že Sanders dnes môže svojím druhom osobnej viery zapôsobiť na väčší počet obyvateľov. Podobne ako Sandersa, inštitucionalizované náboženstvo nezaujíma takmer štvrtinu Američanov (23 %). Z tejto štvrtiny 61 percent opýtaných verí v Boha, no svojou nespriaznenosťou s náboženstvom má, samozrejme, šancu uspieť aj medzi zvyšnými agnostikmi či ateistami. Značná časť Američanov je teda na tom podobne ako Sanders a mnohí z tých, čo nie sú, majú iné dôvody, prečo s ním sympatizovať.

Sanders je najstarším (74 r.) americkým kandidátom, ale zďaleka nepatrí do starého železa. Napriek jeho veku sú jeho vystúpenia plné energie a aj dôstojnejších spôsobov, než sú tie Trumpove. Okrem iného, svoje demokraticko-socialistické názory a židovský pôvod dokázal pred pár dňami šikovne vložiť do komediálnej šou „Saturday Night Live“. Jeho vyjadrovanie má však ďaleko od komédie a hoci nehrá v obľúbenom politickom seriáli Dom z kariet, môžeme už teraz povedať, že nimi riadne zamiešal.

Foto: flicr.com

 

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo