Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Naše školy Komentáre a názory
25. august 2022

Reforma škôl

V Arizone zavádzajú vzdelávacie poukazy. Tie lepšie reagujú na potreby žiakov

Na peniazoch záleží... aj v školstve.

V Arizone zavádzajú vzdelávacie poukazy. Tie lepšie reagujú na potreby žiakov

Ilustračné foto: Andrea Piacquadio/Pexels.com

To, ako sú služby financované, ovplyvňuje ich efektívnosť a kvalitu. Zoberme si stravovanie. Je veľký rozdiel, či štát priamo financuje prevádzku reštaurácií či „len“ nariadi vydávanie stravných lístkov, alebo či reštaurácie financujú platiaci zákazníci. Každý z týchto modelov prináša iné motivácie a spätnú väzbu. Výsledkom prvého sú prívarky a UHO (pre mladšie ročníky: univerzálna hnedá omáčka, legenda socialistického školského stravovania) v školských jedálňach, druhého vývarovne s obedovými menučkami a tretieho normálne reštaurácie a streetfoody.

Rovnako aj vo vzdelávaní platí, že spôsob financovania ovplyvňuje to, ako funguje. Na Slovensku sme zvyknutí, že prevádzku škôl financuje štát prostredníctvom tzv. mzdových a prevádzkových normatívov. Teda financujeme infraštruktúru. Preto napríklad počas pandémie nikomu ani nenapadlo pýtať sa, či by náhodou nemali rodičia dostať svoje peniaze naspäť alebo minimálne platiť menej, keď školy prestali poskytovať nezanedbateľnú časť svojich služieb a napríklad nemuseli v zime naplno kúriť, keďže nebolo pre koho. Iné služby financované priamo zákazníkmi, napríklad v gastre, maloobchode, doprave či hotelierstve, také šťastie nemali.

Jedným z následkov štátneho financovania škôl je tak absencia základného povedomia o tom, že vzdelávanie je služba, žiaci a rodičia sú zákazníci a poskytovatelia by sa mali snažiť uspokojiť ich potreby a požiadavky. A keď to nerobia, školy by mali mať problém, nie zákazníci. Spýtajte sa ktoréhokoľvek rodiča, či má vôbec nejakú predstavu, koľko stojí rok vzdelávania jeho dieťaťa v škole. Alebo si schválne skúste tipnúť vy sami. V závere tohto článku sa dozviete správnu odpoveď.

Riešením tohto problému nemusí byť rovno privatizácia všetkých škôl, zrušenie ministerstva školstva a financovanie vzdelávania priamo rodičmi. Existuje aj kompromis, ktorý predstavil už v roku 1955 ekonóm Milton Friedman vo forme tzv. vzdelávacích poukazov. Vďaka nim štát nefinancuje infraštruktúru škôl (mzdy a prevádzka), ale vzdelávacie potreby žiakov. Táto zmena zlepšuje motivácie a spätnú väzbu v školstve – z rodičov a žiakov robí informovaných zákazníkov a zo škôl a učiteľov snaživých poskytovateľov.

O tejto reforme sa v USA nasledujúce dekády silno debatovalo, zavádzali sa prvé piloty a viedli politické bitky. Výsledky presadzovania však nenadchli. Z 50 miliónov detí v USA ani nie jedno percento mohlo navštevovať školu podľa vlastného výberu a zaplatiť ju cez poukážku. Toto obdobie lobovania zakončil Friedman esejou, ktorú napísal 50 rokov po vydaní svojho slávneho článku. V nej vyjadril svoju „opakovanú frustráciu“ nad „neoblomnou a efektívnou opozíciou školských odborárov a prevádzkovateľov voči akejkoľvek zmene, ktorá by znížila ich kontrolu nad školstvom“.

Pokusov o zavedenie plošných vzdelávacích poukazov bolo viacero vo viacerých štátoch – od Washingtonu cez Colorado až po Michigan. Do učebníc politickej ekonómie o sile úzkych záujmových skupín sa dostali predovšetkým pokusy z Kalifornie a Utahu, ktoré nevyšli len tesne a vďaka silnej kampani odborárov na poslednú chvíľu.

O týchto neúspechoch píšem preto, aby som zdôraznil veľkosť úspechu, ktorý sa podaril nedávno v štáte Arizona. Tam bol minulý mesiac schválený prelomový zákon zavádzajúci vzdelávacie poukazy pre všetky deti v štáte. Rodičia, ktorí sa rozhodnú zobrať svoje dieťa z verejnej školy, dostanú na špeciálny vzdelávací účet kredit vo výške 6 500 dolárov na dieťa ročne. A tento kredit môžu použiť na zaplatenie vzdelávania v súkromných a cirkevných školách, ale aj na výdavky spojené so vzdelávaním doma, na tútorov alebo online kurzy.

Inzercia

Dokonca môžu takto financovať aj nákup vzdelávacích pomôcok alebo poplatkov za tzv. „mikroškoly“. To sú školy, v ktorých skupina rodičov spojí sily, najmú si učiteľa a ten u niekoho doma vedie vyučovanie. Tieto školy sa stali populárnymi počas pandémie. Spravidla však išlo o luxusnú službu a zafinancovať si ju dokázali len zámožnejšie rodiny z bohatších štvrtí a miest. Vďaka vzdelávacím účtom získa takúto možnosť väčšia časť rodín v Arizone.

Kritici tejto veľkej revolúcie sa boja o osud verejných škôl, ktoré možnosťou žiakov odísť stratia časť svojich zdrojov. To však nie je chyba, ale vlastnosť vzdelávacích poukazov. To je práve ten filozofický prechod od financovania infraštruktúry (školy, učitelia) k financovaniu potrieb (žiakov a ich rodičov), ktorý má potenciál rozbehnúť zamrznutú evolúciu v školstve. A súčasťou evolúcie je nutne aj vyhynutie niektorých slepých uličiek, čo však zároveň vytvorí priestor na naštartovanie nových podnikateľských príbehov a vzdelávacích modelov. Teda tie verejné školy, kde už dnes učitelia odvádzajú kusiská skvelej roboty, sa báť nemusia. Obávať sa môžu tie, kde to nefunguje. A to by malo byť dobrou správou pre všetkých.

Vďaka tejto reforme sa napríklad niektorí učitelia môžu vymaniť z kazajky verejných škôl a štátnych osnov a vydať sa na vlastnú cestu učenia na voľnej nohe. Stačí, že si nájdu tucet žiakov, ktorým pripravia vzdelávací program šitý na mieru, a dokážu takto zarobiť viac, než je dnes priemerný plat učiteľa v USA. Takýto učiteľ, ak je úspešný, môže následne založiť spomínanú „mikroškolu“ a možno sa mu podarí nájsť aj ďalších kolegov s podobným prístupom k vzdelávaniu a založia spolu sieť mikroškôl. Keď je systém správne financovaný, kreativite a inováciám sa medze nekladú.

Na Slovensku, naopak, zvykneme snívať o tom, že príde ten správny minister so správnymi úradníkmi a spolu prepíšu dokumenty, doladia osnovy, zrušia memorovanie, zvýšia platy učiteľom, schvália správne učebnice a dofinancujú vybavenie škôl a bude dobre. To je naivná reforma školstva. Ono to vlastne ani nijaká reforma nie je. Nikto taký nepríde a už vôbec toto všetko nedokáže spraviť. Potrebujeme reformu, ktorá vytvorí podmienky na to, aby sa školstvo pohlo dopredu. A prvou a najdôležitejšou časťou tejto reformy bude spôsob financovania. Musíme prestať financovať infraštruktúru a začať financovať potreby.

Arizona má 7 miliónov obyvateľov. Keď to dokázali tam, musí sa to dať spraviť aj u nás.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.