Župné voľby Naposledy odštartovali Matovičov triumf, teraz môžu potvrdiť úpadok OĽaNO

Záujem o spojené komunálne a župné voľby je zatiaľ prekrytý vládnou krízou. Napriek tomu platí, že v októbri to bude dôležité hlasovanie, ktoré môže priniesť niekoľko podstatných správ aj pre veľkú politiku. Tak ako to bolo pred piatimi rokmi.

Župné voľby v roku 2017 boli signálom, že Smeru začína dochádzať dych a opozícia dokáže proti nemu úspešne mobilizovať voličov. Opozičné strany získali päť županských postov, pričom dôležité bolo aj to, že dokázali Smer poraziť v jeho baštách, ako boli Žilina či Prešov.

Opozičným stranám sa vtedy podarilo k voľbám pritiahnuť slušný počet voličov, mali historicky najvyššiu účasť, zároveň dokázali hlasovaniu vdýchnuť charakter silného protestu proti vtedajšej Ficovej vláde.

Bol to zároveň prvý veľký politický triumf OĽaNO a Igora Matoviča. Hnutie vtedy získalo županské kreslá v Trnave a v Žiline, do ktorých zasadli Jozef Viskupič a Erika Jurinová. Táto dovtedy nie veľmi výrazná politička dokázala v Žiline poraziť úradujúceho župana Juraja Blanára, ktorý patril v Smere k ťažším politickým váham.

Ficova strana v týchto voľbách zistila, že jej voličské jadro sa zmenšilo a voličov už nedokáže oslovovať a burcovať tak úspešne ako kedysi.

Špeciálne trpkú príchuť muselo pre Fica a spol. mať, keď ich najväčšia hviezda na východe Slovenska – Richard Raši – prehrala s kandidátom, ktorého pred voľbami len málokto poznal. Skrátka, pre Smer boli župné voľby v roku 2017 prvým rukolapným signálom, že ich dominantná pozícia na politickej scéne sa končí.

Meradlom úspechu OĽaNO bude najmä to, či sa Jozefovi Viskupičovi a Erike Jurinovej podarí obhájiť ich županské kreslá.Zdieľať

Niečo podobné sa teraz v októbri môže prihodiť aj OĽaNO. Viacero vecí takémuto scenáru nasvedčuje.

OĽaNO je po vyše dvoch rokoch pri moci utopené vo vládnej kríze, v prieskumoch čelí prepadu preferencií a začína byť toxickou značkou už aj pre vlastných ľudí. Erika Jurinová oblepila celý Žilinský kraj kandidátskymi bilbordmi, na ktorých by ste však logo jej strany hľadali márne. Podobne sa vlastnej straníckej značky vo svojich propagačných materiáloch štíti aj Jozef Viskupič.

Spojené župné aj komunálne voľby síce budú rôznorodým hlasovaním od úrovne malých dediniek až po samosprávne kraje, vôbec však nie je vylúčené, že môžu nadobudnúť charakter referenda o najsilnejšej vládnucej strane.

Aj keď politici Smeru a Hlasu sa o to usilujú určite menej ako opoziční lídri z roku 2017. OĽaNO, SaS a KDH sa vtedy vo väčšine krajov dohodli na jednotnom postupe a s výnimkou Bratislavy postavili spoločných kandidátov na župana.

Dnes Smer a Hlas touto cestou nejdú a v jednotlivých krajoch stavajú vlastných kandidátov, ktorí si budú navzájom konkurovať.

Meradlom úspechu OĽaNO v jesenných voľbách bude najmä to, či sa Jozefovi Viskupičovi a Erike Jurinovej podarí obhájiť ich županské kreslá.

Špeciálne v Žiline to vyzerá na zaujímavý súboj.

Erike Jurinovej situáciu skomplikovalo rozhodnutie KDH postaviť v tomto kraji vlastného kandidáta na župana. Nominant kresťanských demokratov Igor Janckulík má podobne ako úradujúca županka silnú voličskú bázu najmä na Orave.

Ako Jurinová, tak Janckulík budú bojovať o podobný typ voliča, čo zvyšuje šance najmä niekdajšieho primátora Žiliny a poslanca Igora Chomu, ktorého do župného súboja vyslal Smer.

Župný duel v Žiline bude mať silný náboj aj pre Ficovu stranu. Tento kraj dlho považovali za svoju baštu. Ak by ho v župných voľbách dobyli späť, určite by to posilnilo ich presvedčenie, že to najhoršie majú ako strana za sebou a k moci sa môžu vrátiť aj na úrovni celej krajiny.

V prípade OĽaNO bude zase prehra v Žiline a v Trnave znamenať definitívne potvrdenie úpadku.