Za posledný mesiac sa udiali dve veľké diskusie, kde sa stretli zástupcovia politických strán venujúci sa zdravotníctvu so zástupcami lekárov. Jednu organizovalo Lekárske odborové združenie s denníkom Postoj (celý záznam tu), druhú Slovenská lekárska komora so Slovenskou lekárskou spoločnosťou. Počas oboch zaznelo viacero zaujímavých argumentačných výmen, návrhov aj nových faktov. Okrem toho všetkého mi však pri oboch napadla rovnaká myšlienka – symboly zla nám príliš zúžili obzory.

Zdravotníctvo má na viac

Zdravotníctvo prešlo za posledných desať rokov veľkou zmenou, hoci si ju ani neuvedomujeme. Objem peňazí do zdravotníctva za tú dobu vzrástol trojnásobne. Stále sme síce výrazne pod priemerom vyspelých krajín, ale už to nie sú stovky percent, čo nám do toho priemeru chýbajú, ale len desiatky. Už dávno neplatí, že by do nášho zdravotníctva šlo výrazne menej peňazí, ako napríklad v Česku, čo bola dlho profesionálna destinácia pre mnohých lekárov, sestry ale aj študentov medicíny. (Ak to meriame percentom HDP, tak sme vo V4 dokonca na čele rebríčka). Otázka však znie: prinieslo skokové zvýšenie zdrojov očakávané ovocie?

Vybrať jeden ukazovateľ, podľa ktorého sa dá merať kvalita a efektivita zdravotníctva, je ťažké. Je to počet ošetrených ľudí? Počet podarených operácií? Percento správnych diagnóz a úspešnej liečby? Počet chorých dní obyvateľov krajiny?

Vo svete sa ako ukazovateľ zdravotníctva najčastejšie používa vek dožitia alebo počet ľudí, ktorí zomierajú na zdravotné komplikácie, na ktoré by nemuseli.

Nech už sa vezme akýkoľvek ukazovateľ, naše zdravotníctvo z neho nevyjde dobre. Za peniaze, ktoré do neho lejeme, by malo ukazovať lepšie výsledky. Lenže neprináša.

Keď to počítali v OECD, došli k záveru, že po zvýšení zdrojov do zdravotníctva je približne miliarda vyhodená von oknom – vzhľadom na to, aké zdravotníctvo tu máme.

To je náš problém: Naše zdravotníctvo by za terajšie náklady malo byť kvalitnejšie. Alebo inak, zbytočne utápame pomerne veľa zdrojov. Prísť na to, čo treba zmeniť, aby zdravotníctvo dosahovalo lepšie výsledky, je však zložité. Je zrejmé, že to nebude jedna vec, ale celý komplex zmien. Od fungovania nemocníc cez správanie pacientov, systém pri vyšetreniach i operáciách, odbúranie improvizácie tam, kde sú otestované úspešné postupy, a mnoho ďalšieho.

No celé to zabila debata o fungovaní Penty či ľudí ako Paška v zdravotníctve. Podľahli jej nielen novinári, ale i odborníci.

Ako Penta zabila rozum v zdravotníctve

Pred piatimi až šiestimi rokmi došlo k masovému nástupu Penty do sektora zdravotníctva. Hoci už predtým vlastnila Dôveru, tá bola dovtedy relatívne malá. Pred desiatimi rokmi mala spomedzi piatich zdravotných poisťovní najmenší podiel na trhu. Pomerne agresívne však rástla a v roku 2010 definitívne prebrala inú poisťovňu – Apollo. Tak sa stala dvojkou na trhu s približne štvrtinovým podielom. Odvtedy je pre mnohých najväčším problémom zdravotníctva.

Na Dôveru sa za ten čas prilepilo niekoľko vecí, ktoré sa s ňou nesú doteraz. Napríklad že dlho profitovala z toho, že náklady za chorľavejších ľudí niesla viac VšZP. Medzi poisťovňami existuje mechanizmus kompenzačných platieb, aby sa nestalo, že ten, kto sa stará o nákladnejších pacientov, na to doplatí, a ten, kto naláka zdravých, bude profitovať. Vzorec v tom mechanizme bol však dlhé roky nedostatočný a ťažila z neho Dôvera so zdravším kmeňom.

Penta bola tiež vždy tam, kde sa zisky tvorili nezdravým prerozdelením zdrojov. Napríklad keď sa odčlenila záchranná služba od nemocníc a nastavilo sa pre ňu štedré dotovanie, o ktoré prišli nemocnice, Penta bola prvá v rade, ktorá mala sieť záchraniek.

Legendárnym sa stal jednorazovo vykázaný zisk Dôvery vo výške 400 miliónov eur za rok 2009, ktorý sa stal symbolom vyťahovania peňazí zo zdravotníctva. Tu však treba dodať, že išlo o účtovný zisk z účtovných hier, na jeho cashovú výplatu akcionárom si Dôvera musela vziať úver, dodnes veľkú časť tej sumy nesie v účtovníctve ako záväzok voči akcionárom. Skrátka, nešlo o žiadny jednoročný zisk z podnikania v zdravotníctve, ako to často počuť, ale skôr o daňovú optimalizáciu a ochranu pred Ficovým zákazom tvoriť zisk z poistenia.

Téma zisku súkromných poisťovní sa stala ikonickou, mnohí sú úprimne presvedčení, že sú tam schované zdroje, ktoré by výrazne pohli zdravotníctvom. Zdieľať

Napriek tomu sa uchytilo presvedčenie, že Penta má každoročne v zdravotníctve taký zisk, ktorým by sa dali vyriešiť jeho najväčšie problémy. No zisk Dôvery v zdravotníctve sa neráta na stovky miliónov eur ročne, ale na desiatky (posledný rok ani to nie). A nepochádza len z uhrádzania  zdravotnej starostlivosti.

Ak si porovnáme výročné správy Dôvery a VšZP, vidno v nich, že Dôvera funguje výrazne efektívnejšie, výrazne pod limitmi nastavenými zákonom. Hoci má menej ako polovicu poistencov VšZP, jej jednotkové prevádzkové náklady sú výrazne nižšie. Ak by mala VšZP variabilné náklady podľa Dôvery, ušetrila by aj dve desiatky miliónov eur, pričom priemerný zisk Dôvery za posledné tri roky je zhruba 30 miliónov eur. Napriek tomu neexistuje žiadny tlak na to, aby VšZP zlepšila svoj manažment a ušetrené zdroje dala naspäť do zdravotníctva.

Téma zisku súkromných poisťovní sa stala ikonickou, mnohí sú úprimne presvedčení, že sú tam schované zdroje, ktoré by výrazne pohli zdravotníctvom. Rovnaké presvedčenie platí aj pri otázke, či mať pluralitný alebo unitárny poistný systém. Rozdiel v efektivite prevádzkových nákladov medzi Dôverou a VšZP popiera aj teóriu, že ak by celý systém manažovala jedna štátna poisťovňa, výrazne by sa ušetrilo na prevádzkových nákladoch (skôr to vyzerá opačne).

O fatamorgáne

Podobne je to aj s nemocnicami Penty, ktoré začala pred pár rokmi skupovávať (a pre mnohých sa okamžite stali hlavným problémom zdravotníctva). Hoci jej šéf popiera, že by Dôvera umelo navyšovala platby pre svoje nemocnice, nebolo by prekvapením, keby tak robila, a podozrenia sú relevantné. No pohľad do čísel tých nemocníc pred a po kúpe Pentou ukazuje, že nemôže ísť o žiadne desiatky miliónov eur.

Keď začiatkom roka 2018 spustí novú nemocnicu v Michalovciach, bude to nadlho najmodernejšia regionálna nemocnica na Slovensku a Penta sa zbaví imidžu, že zdravotníctvo len žmýka, ale neinvestuje doň. Tak ako dokáže zabezpečiť štandardný servis v poisťovni či vo svojich lekárňach Dr. Max a ešte pritom aj zarobiť, tak sa jej to podarí aj v nemocničnom biznise. Reťazce vždy porazia malých obchodníkov.

Na snímke partneri investičnej skupiny Penta, vľavo Jaroslav Haščák a vpravo Eduard Maták počas tlačovej konferencie v apríli 2013 v Bratislave. FOTO TASR – Martin Baumann

Preto si pri Pente treba dať pozor na veľa vecí – či nemá priveľký vplyv na politikov, či nedeformuje legislatívu, či je jej postavenie na trhu nemocníc primerané a či nedeformuje medicínske postupy v prospech zisku. A rozhodne treba zvážiť zákaz krížového vlastnenia v zdravotníctve – aby majiteľ poisťovne nemohol zároveň vlastniť poskytovateľov alebo minimálne detailnejšie zverejňovanie finančných a zmluvných vzťahov medzi takto prepojenými subjektmi.

Penta sa svojím cynickým správaním a vďaka svojej sile stala symbolom zla v zdravotníctve. Zdieľať

Ak však niekto ponúka ako liek na neduhy zdravotníctva zákaz ziskov poisťovní či zrušenie pluralitného systému a chce, aby sa to stalo politickou prioritou (niektoré volebné programy), je to nebezpečná fatamorgána. Presne to urobil Fico, keď pred štyrmi rokmi nastúpil do vlády, a zatiaľ čo všetci debatovali, či je lepšie mať jednu alebo viac zdravotných poisťovní, prešiel čas a nič sa neurobilo. Preto je nebezpečné opäť podľahnúť tejto ilúzii.

Penta sa svojím cynickým správaním a vďaka svojej sile stala symbolom zla v zdravotníctve. Jej prítomnosť pôsobí ako červené súkno, ktoré dráždi a priťahuje na seba pozornosť a tak prekrýva podstatnejšie problémy v zdravotníctve.

Ako Paška zabil rozum v zdravotníctve

Pod pojmom Paška rozumieme všetkých biznismenov v zdravotníctve, ktorí robia biznis „na hulváta“, a la masér Kostka. Je ich dosť a sú na rozličných frontoch – od poskytovateľov CT, magnetickej rezonancie, medzi priekupníkmi liekov. Týchto spája to, že sa priživujú na politikmi kontrolovanej VšZP a tu už možno hovoriť minimálne o desiatkach miliónov eur ročne, respektíve o deväťcifernej sume.

Napríklad, poisťovňa vo veľkom nakupuje mnoho špeciálnych liekov centrálne a tie často dodávajú zvláštne firmy. V roku 2014, keď praskla kauza CT za milión eur, v ktorej sa veľa hovorilo o Medical Group, tá istá firma dodávala onkologické lieky pre VšZP za päťdesiat miliónov eur.

Presvedčiť pacientov, ale i lekárov, aby podstúpili nejakú neatraktívnu zmenu, je ťažké, ak v televízii vidia haciendu zdravotníckeho špekulanta. Zdieľať

V zmluvách, ktoré uzatvárala VšZP, je pritom možné nájsť mnoho zvláštnych prípadov prevádzkovateľov CT či MR či prípadov ako teta Anka alebo masér Kostka, alebo aj úplne prvoplánové predraženie prenajatých priestorov.

Straty v desiatkach až stovkách miliónov, ktoré tu vznikajú, však nie sú jediná škoda, ktorú majú ľudia a la Paška na svedomí. Tou druhou škodou, a možno ešte dôležitejšou je, že týmito kauzami odčeprávajú pozornosť od dôležitých problémov v zdravotníctve a znižujú odhodlanie verejnosti pristúpiť na zmeny.

Zmeny si totiž na začiatku vždy vyžadujú aj nejaké obety. Presvedčiť pacientov, ale i lekárov, aby podstúpili neatraktívnu reformu, je extra ťažké, ak v televízii vidia haciendu zdravotníckeho špekulanta.

Tu vzniká presvedčenie, že nebyť takých ľudí, bolo by peňazí dosť, a že najprv „nech sa prestane kradnúť a potom sa môžu robiť nejaké nepopulárne opatrenia“. Čo v praxi znamená nerobiť nič.

A to je ešte väčšie nebezpečenstvo pre zdravotníctvo.

Zúžené obzory

Zdravotníctvo je veľký a náročný systém a vyžaduje naozaj veľa úsilia preskúmať ho a nadizajnovať, ako by v našich podmienkach mohlo čo najlepšie fungovať. Už dnes je pritom k dispozícii mnoho nápadov, o ktorých je jasné, že by pomohli priniesť za rovnakú hodnotu viac zdravia. Tu sú reálne skryté stovky miliónov eur.

Napríklad, patríme medzi vysoký nadpriemer, čo sa týka počtu návštev u lekára i čo sa týka spotreby liekov. Naša mentalita, ale aj naše zákony vyžadujúce potvrdenie o návšteve lekára zakaždým, keď sa chcete vypotiť cez pracovnú dobu alebo byť na OČR pri soplíkovom dieťati, nás nútia nezmyselne zahlcovať čakárne. Podobne čudná je naša posadnutosť konzumáciou liekov, hoci ich často nepotrebujeme.

Podobných problémov je veľa, napríklad zbytočné zdvojovanie úkonov, keďže naši všeobecní lekári majú nízke kompetencie (často aj ambície) liečiť pacienta do konca, a tak nám vznikla príliš hustá sieť špecialistov, v porovnaní s vyspelými krajinami. Zdá sa tiež, že priveľa odbornej kapacity venujeme administratíve a potom chýba v medicíne. Tiež je zrejmé, že niekde by dodatočné investície priniesli nakoniec významnú úsporu.

Peňazí v zdravotníctve nikdy nebude dosť, o to dôležitejšie je dobre si rozmyslieť, ako s nimi naložíme. Ako zatlačiť na tých, čo v ňom parazitujú, no rovnako i to, ako ho dobre nastaviť. Pretože tam sú schované ešte väčšie rezervy. Je preto veľká škoda, že nám (vrátane odbornej verejnosti) symboly zla zúžili naše obzory a schopnosť rozmýšľať o celom probléme.

Titulná foto – Profimedia.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo