Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zahraničná politika Politika
22. júl 2022

Grécko-turecký spor

Neoimperializmus je trendy, tureckí neofašisti si nárokujú Krétu

Turecký vládny politik sa dal odfotiť s mapou, ktorá ukazuje desiatky gréckych ostrovov ako súčasť Turecka.

Neoimperializmus je trendy, tureckí neofašisti si nárokujú Krétu

Foto: Twitter, Ahmet Yiğit Yıldırım

Tým politikom je predseda tureckej strany MHP Devlet Bahçeli, stalo sa tak pri stretnutí s ultranacionalistickou organizáciou Siví vlci.

Bahçeli pritom len prednedávnom vyhlásil, že ostrovy, ktoré v minulosti boli súčasťou Osmanskej ríše, by mali byť „prinavrátené“ Turecku, a to „či už dobrovoľne, alebo násilím“. Neofašistická MHP je súčasťou Erdoğanovej koalície.

Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis preto vyzval tureckého prezidenta, aby sa od Bahçeliho dištancoval. „Dobre si pozrite túto mapu. Kréta, Rodos, Lesbos, Chios, Samos, všetky pohltené Tureckom. Horúčkovitý sen extrémistov alebo oficiálna politika Turecka? Ďalšia provokácia alebo skutočný cieľ? Prezident Erdoğan musí dať jasne najavo svoj postoj k najnovším výstrelkom svojho mladšieho koaličného partnera,“ kritizoval.

Mitsotakis pre mňa neexistuje

Erdoğan sa od provokácií zatiaľ nedištancoval. Sám mal prednedávnom vlastný konflikt s gréckym premiérom, keď sa ten snažil zabrániť predaju amerických stíhačiek F-16, ktoré Turci chceli vo Washingtone.

„Mitsotakis pre mňa neexistuje,“ deklaroval rozhorčene. Pritom sú grécke obavy viac než oprávnené – turecké ozbrojené sily pravidelne cvičia vylodenie na ostrovoch a turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Çavuşoğlu sa vyhrážal: „Neblafujeme. Ak Grécko neustúpi, budeme veci posúvať ďalej.“

Frankfurter Allgemeine Zeitung preto nabáda: „Akokoľvek je to ťažké, musíte brať to, čo hovoria autokrati, vážne – dokonca alebo najmä vtedy, keď to znie dobrodružne a iracionálne.“

Aj Erdoğan v minulosti otvorene priznával teritoriálne ambície. „Nechceme byť zajatcami na 780 000 štvorcových kilometroch,“ hovoril pred dvoma rokmi.

Líder Sivých vlkov Ahmet Yiğit Yıldırım sa na sociálnych médiách netajil svojou motiváciou: „Predložili sme nášmu vodcovi mapu, ktorú sme pripravili, uvedomujúc si dôležitosť a silu Modrej vlasti, projekciu váženej vlasti v priestore, kde sa stovky rokov trepotala slávna turecká zástava, ale ktorá ukazuje hranicu pred národným svedomím našich ostrovov, ktoré si uzurpovalo Grécko.“

Fakt, že na ostrovoch žiadni Turci ani nežijú, je len takou drobnôstkou.

Vo Francúzsku boli Siví vlci zakázaní v novembri 2020, keď počas vojny v Náhornom Karabachu tureckí nacionalisti v Lyone poškodili pomník obetiam arménskej genocídy z roku 1915.

Inzercia

Boj o parlament

Prehlbujúca sa hospodárska kríza eroduje nielen podporu pre Erdoğanovu AKP, ale aj jeho menšieho koaličného partnera. MHP sa v prieskumoch dlhodobo pohybovala okolo sedem percent – čo je príliš málo na to, aby prekonala desaťpercentné kvórum potrebné na vstup do parlamentu. Vo voľbách v roku 2018 ešte získala 11 percent hlasov.

Desaťpercentné turecké kvórum bolo od vojenského prevratu v roku 1980 najvyššie na svete, krajine malo zaistiť politickú stabilitu a vytesniť z parlamentu menšie a potenciálne radikálnejšie strany ako islamistov či komunistov, ako aj zabrániť reprezentácii Kurdov.

V marci turecký parlament schválil zmenu volebného zákona, podľa ktorého sa kvórum zníži na sedem percent. No posledné prieskumy naznačujú, že MHP nezachráni ani posledná zmena volebného zákona. Podľa júnového prieskumu Metropoll by sa extrémisti dostali už len na 5,3 percenta.

MHP preto tlačí na ďalšie zníženie kvóra na 5 percent. Zo strany AKP sa to však nestretáva s pochopením, minulú jeseň písala novinárka Mehveş Evin.

„To by teraz mohlo skutočne rozkolísať loď. AKP by mohla vytvoriť alianciu so stranou Saadet a s novozaloženou stranou Deva, ktorú vedie Ali Babacan (Erdoğanov bývalý minister zahraničných vecí a hospodárstva, ktorý AKP opustil v roku 2019). A možno podporiť prokurdskú stranu, ktorá by bola alternatívou k HDP,“ špekuluje. „V skratke ide o to, rozbiť (opozičnú) alianciu CHP-İYİ-Saadet a zbaviť sa MHP.“

Tento ťah Erdoğanovi však zjavne nevyjde. Inflácia sa oficiálne blíži k 80 percentám, no v skutočnosti môže byť aj dvojnásobná, podľa najnovších odhadov nezávislých ekonómov dosahuje dokonca 175 percent. V tejto situácii by sa každá koalícia s AKP rovnala politickej samovražde, MHP tu je odstrašujúcim príkladom.

Aj po MHP

Ale kto má pocit, že úpadok MHP svedčí o nejakom pozitívnom vývoji Turecka, bude sklamaný. Nacionalizmus, jeden zo „šiestich šípov“ zakladateľa štátu Mustafu Kemala, zostáva hlboko zakorenený v politickom systéme, a to nielen v „pravicových“, ale aj „ľavicových“ stranách, azda s výnimkou kurdskej HDP.

Ani tureckí ultranacionalisti preto nezmizli, ale našli si novú, „lepšiu“ stranu. Iyi Parti (Dobrá strana), ktorá sa od MHP odštiepila v roku 2017, stavila na „umiernené“ vystupovanie, logo so žltým slnkom by mohlo byť aj z letáka dovolenkových rezortov v Antalyi.

No ilúzie si robiť netreba – keď americký kongres v roku 2019 uznal vyvraždenie osmanských Arménov za genocídu, hovorca Dobrej strany deklaroval: „Odvetou bude naše rozhodnutie pomenovať naše deti Enver, Cemal a Talat,“ podľa troch pašov, ktorí genocídu organizovali.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.