Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
01. september 2020

Európska dráma

Turecko sa vyhráža Grékom vojnou

V Egejskom mori sa stupňuje napätie, Turci otvorene hrozia vojnou. Prečo by sa EÚ mala čo najhlasnejšie solidarizovať s Grékmi.

Turecko sa vyhráža Grékom vojnou

Erdogan máva pri príležitosti osláv výročia bitky o Manzikert z roku 1071 v Manzikert 26. augusta 2020. Upozornil, že Turecko nespraví „žiadne ústupky“ v oblasti východného Stredozemného mora. Foto TASR/AP

Turecko-grécke vzťahy nikdy neboli veľmi srdečné, no od konca turecko-gréckej vojny v roku 1923 sa obom stranám vždy podarilo vojne zabrániť. Zdá sa však, že by sa to mohlo zmeniť. V Egejskom mori sa stupňuje napätie a turecký viceprezident sa Grécku otvorene vyhráža vojnou, zatiaľ čo Turecko si otvorene nárokuje grécke územie, na ktorom by sa mali nachádzať obrovské ložiská zemného plynu. Podarí sa Európanom zabrániť tureckej agresii voči členským štátom Únie?

Nič menej než úplná prestavba Turecka a jeho štátu, tak by sa dal opísať cieľ Erdoğanovej strany AKP. Pri prestavbe, ktorá má byť radikálnym koncom sekulárneho Turecka, ide teda o zlom nielen v tureckej politike a spoločnosti, ale aj v samotnom teritoriálnom usporiadaní Turecka. „Nechceme byť zajatcami na 780 000 km2,“ povedal Erdoğan prednedávnom a vo svojej blízkosti už identifikoval niekoľko cieľov tureckej expanzie.

Jednou z príležitostí bola Arabská jar a občianska vojna v Sýrii. Pre Turecko konflikt na juhu predstavoval príležitosť zabiť dve muchy jednou ranou – dobyť pohraničné pásmo na juhu, v ktorom rastúca autonómia Kurdov predstavovala príklad pre kurdskú menšinu v Turecku, a zbaviť sa tak sekulárneho režimu v Damasku a na jeho miesto dosadiť sunnitskú, islamistickú vládu.

Turecký plán však nevyšiel, pomoc Ruska a Iránu Asadovi zachránila krk a Turecko horko-ťažko dobylo úzky pás územia pozdĺž turecko-sýrskej hranice.

Druhou možnosťou je expanzia na juh a na západ, do území a vôd patriacich členským štátom Európskej únie. Až do Balkánskych vojen v rokoch 1912-1913 veľká časť Balkánu, okrem iného celé severné Grécko, patrilo Osmanskej ríši. Erdoğanov ideál je návrat Turecka k Osmanskej ríši, kultúrne-ideologicky s posilnením islamského charakteru Turecka – a kde je to možné, tam ho posilniť čiastočne aj teritoriálne.

Zatiaľ čo väčšina dnešných politických lídrov nemeria význam svojho štátu jeho teritoriálnym rozpätím, súčasný líder Turecka považuje veľkosť svojho panstva za nesmierne dôležitú.

Pre Erdoğana, ktorý bol premiérom Turecka od roku 2003 a prezidentom od roku 2014, ide pritom o otázku, ako sa zapísať do dejín.

Teritoriálny konflikt má však aj ekonomický základ. Vo východnom Stredozemnom mori sa nachádzajú obrovské ložiská zemného plynu, podľa niektorých odhadov by Grécko mohlo vlastniť zemný plyn v hodnote dvesto miliárd dolárov, aj keď sú ceny fosílnych palív veľmi volatilné.

Turecká ekonomika je energeticky závislá od dovozu fosílnych palív zo zahraničia, možnosť ukoristiť veľké ložiská v blízkosti vlastných hraníc by zaistila väčšiu nezávislosť od dovozu zo zahraničia, ale aj umožnila biznismenom a politikom lojálnym voči režimu nadobudnúť rozprávkové bohatstvo.

Ekonómovia už dlhšie hľadia so skepsou na fakt, že turecký minister financií Berat Albayrak vďačí za svoju pozíciu najmä tomu, že je Erdoğanovým zaťom. Ministerstvo financií však nie je jedinou vplyvnou pozíciou, ktorú v politike získal, v rokoch 2015 až 2018 bol ministrom energií a prírodných zdrojov. Neuškodilo mu ani to, že v minulosti bol riaditeľom tureckej Çalık Holding, ktorej dcérska spoločnosť Çalık Enerji je aktívnou v energetickom sektore.

Komu patria ložiská?

Otázku, kto má nárok na nerastné suroviny pred pobrežím, reguluje Dohovor OSN o morskom práve z roku 1982. Podľa neho majú štáty právo na výlučnú ekonomickú zónu – EEZ, ktorá môže mať šírku do dvesto míľ, čiže asi tristodvadsať kilometrov. Svoju vlastnú výlučnú ekonomickú zónu pritom môžu mať nielen pevnina, ale aj tzv. obývateľné ostrovy, nie však skaly alebo menšie ostrovčeky.

Tomuto systému vďačí Grécko za to, že vlastní absolútnu väčšinu Egejského mora, ale aj veľkú oblasť na juhovýchod od Kréty a Rodosu. Obzvlášť problematickým pre Turecko je grécky ostrov Kastelorizo, ktorý sa nachádza asi stodvadsať kilometrov východne od Rodosu. Vďaka nemu si Grécko môže nárokovať výlučnú ekonomickú zónu južne od tureckého pobrežia, ktorá je o niekoľko desiatok tisícok kilometrov štvorcových väčšia než tá, ktorú by malo bez neho.

Turecko preto právo ostrovov mať vlastnú výlučnú ekonomickú zónu odmieta a Dohovor o morskom práve odmieta podpísať. Namiesto platného práva chce Turecko presadiť svoj koncept Mavi Vatan – Modrej domoviny.

Podľa neho by Turecko vlastnilo polovicu Egejského mora, ale aj veľkú časť výlučných ekonomických zón Cypru, Sýrie a dokonca Egypta. Získalo by tak kontrolu nad novým ložiskom zemného plynu nazývaným Block 6. Toto ložisko by mohlo obsahovať neuveriteľných 3,5 biliónov kubických metrov zemného plynu a nachádza sa na hranici gréckej a cyperskej zóny.

Niet divu, že štáty, ktorých zónu si Turecko nárokuje, zintenzívňujú svoju spoluprácu. Grécko, Cyprus, Egypt a Izrael preto plánujú spoločný plynovod, ktorý by umožnil vývoz ich plynu do Európy.

Turecko si zatiaľ hľadá vlastných spojencov. V minulom roku podpísalo memorandum s Líbyou, v ktorom si oba štáty medzi sebou rozdelili grécku zónu. Podľa platného práva turecká a líbyjská zóna spolu ani len nehraničia a dohodu odsúdila EÚ, Cyprus, Egypt a Spojené arabské emiráty.

Podľa slov tureckého ministra zahraničných vecí Mevlüta Çavuşoğlua chce Turecko dosiahnuť „férové rozdelenie zdrojov“, no skutočné požiadavky Turecka tomuto tvrdeniu odporujú. Podľa turecko-líbyjskej zmluvy by Turecko získalo nárok na zónu len dvadsať kilometrov vzdialenú od pobrežia Kréty, zatiaľ čo turecké pobrežie je od tohto miesta vzdialené vyše tristo kilometrov.

Turecko sa však nebojí šliapať po medzinárodnom práve a pokúša sa presadiť svoje nároky hrubým násilím. Do cyperských vôd vyslalo svoju výskumnú loď Oruc Reis, ktorú sprevádza turecká flotila.

Na ceste do vojny?

Agresívne vystupovanie Turecka voči svojim susedom viedlo v Grécku k užšej spolupráci s ostatnými susedmi. Grécko podpísalo novú zmluvu o rozhraničení vôd s Egyptom, podobnú zmluvu uzavrelo aj s Talianskom.

Zmluvou s Talianskom Grécko definuje, kde hraničia ich ekonomické zóny, ale aj teritoriálne vody, v ktorých podľa medzinárodného práva štáty majú právo vykonávať policajné úlohy. Podľa dohody OSN o morskom práve táto môže mať šírku do dvanástich míľ.

V Turecku však oznámené rozšírenie gréckych teritoriálnych vôd v Iónskom mori sprevádzala vlna vyhrážok. Mevlüt Çavuşoğlu povedal, že ak by Grécko tento krok podniklo aj v Egejskom mori, bolo by to dôvodom pre vojnu.

Európska únia sa v konflikte postavila na stranu Grécka a Cypru – ak sa v priebehu ďalších týždňov Turecko nestiahne, dá sa počítať so sankciami EÚ. Najväčšiu zásluhu na podpore Grécka majú Francúzsko a Rakúsko, Francúzsko sa dokonca v posledných dňoch zúčastnilo na cvičeniach gréckej armády. Podľa informácií gréckych médií Francúzsko ponúklo Grécku predaj niekoľkých najnovších stíhačiek Dassault Rafale za veľmi priaznivých podmienok.

Turecko v posledných rokoch ovládol nacionalistický ošiaľ. Vinu na tom nesú médiá a politici, ktorí rozdúchavajú nenávisť voči susedným štátom. Pred niekoľkými dňami poslanec Erdoganovej strany AKP Metin Külünk na Twitteri šíril mapu „Veľkého Turecka“, ktorého súčasťou bolo sýrske Aleppo, iracký Mosul, grécky Solún aj polovica Bulharska. To, že štáty ako Arménsko a Cyprus z povrchu zemského zmizli úplne, bude prekvapením len pre málokoho.

Vzhľadom na vnútropolitický vývoj Turecka by si Európska únia nemala robiť ilúzie o tom, že by bolo možné Turecko udržať ako blízkeho partnera. Nie je vylúčené, že jedného dňa v Turecku opäť nastúpi umiernená demokratická vláda, no v súčasnej situácii by mala byť prvoradým cieľom ochrana práv a záujmov členov Únie. Len jednotná pozícia Európanov dokáže Ankare ukázať, že nemôže šikanovať svojich menších susedov. EÚ má výnimočnú príležitosť ukázať, že európska solidarita skutočne niečo znamená.

Inzercia

Odporúčame