Európske šetrenie plynom Európa si objednala menej plynu, EÚ teraz štátom hovorí, ako budú povinne šetriť

Plán Európskej komisie na šetrenie energiou počas nasledujúcej jesene a zimy je ambicióznou ukážkou centrálne plánovanej ekonomiky v deklaratórne voľnotrhovom prostredí. V aktuálnej mimoriadnej situácii však zásada voľného pohybu tovaru musí ísť bokom a v tomto prípade takéto mimoriadne opatrenie možno akceptovať.

Zároveň treba ustrážiť, aby mimoriadne opatrenie platilo len v čase mimoriadnej situácie a aby inštitúcie EÚ nezneužili opatrenie na budúce vydieranie jednotlivých členských štátov. Toto opatrenie by malo platiť od 1. augusta 2022 do 31. marca 2023.

Komisia v opatrení argumentuje predpokladom, že ruské počínanie pri dodávkach plynu bude mať naďalej charakter vydierania a využívania dodávok ako „politickej zbrane“. Podľa Komisie nie je žiaden dôvod domnievať sa, že pozícia Ruska ako nespoľahlivého obchodného partnera v segmente plynu sa v dohľadnom čase zmení.

Okrem diverzifikácie zdrojov, ktoré majú pokryť možný predpokladaný výpadok dodávok z Ruska, ktoré je zdrojom 40 percent spotreby plynu v EÚ, je podľa Komisie namieste už teraz naplánovať postup obmedzenia spotreby v najbližšom období.

„Pre občanov a priemysel je oveľa lacnejšie konať v záujme zníženia dopytu hneď ako neskôr čeliť nekoordinovaným obmedzeniam,“ píše sa v oznámení Európskej komisie. Predpokladaný objem zníženia spotreby je 15 percent a má byť primerane rozložený medzi jednotlivé členské krajiny podľa ich priemernej spotreby za ostatných päť rokov.

Znižovanie dopytu ešte pred hlavnou vykurovacou sezónou by malo zároveň pomôcť udržať stavy plynu v zásobníkoch tak, aby neboli vyčerpané pred koncom nadchádzajúcej zimy. Od zníženia dopytu si Komisia zároveň sľubuje zníženie ceny pre koncových zákazníkov, najmä pre domácnosti.

Opatrenie takisto dáva právomoc Európskej komisii vyhlásiť výstrahu pri dodávkach plynu buď z vlastnej iniciatívy pri zjavnom ohrození dodávok, alebo ak tak na národnej úrovni urobia najmenej tri členské štáty. Aktivoval by sa tým mechanizmus solidárnych medzi jednotlivými krajinami a zároveň povinné zníženie dopytu.

Komisia zároveň uznáva, že niektoré členské krajiny sú rizikom prerušenia dodávok ohrozené viac ako iné, mal by sa však uplatniť princíp energetickej solidarity. Krajiny, ktoré splnia všetky podmienky šetrenia, by mali mať nárok na to, aby sa s nimi ostatné krajiny o plyn podelili.

Sú však aj krajiny, ktoré v segmente plynu nie sú s Ruskom nijako prepojené, tie by mohli požiadať o „obmedzenie svojej povinnosti znižovať dopyt“. I tak by však museli svoj dopyt obmedziť, no nie o 15, ale o 10 percent.

Ako konkrétne majú krajiny šetriť

„Pri rozhodovaní o opatreniach na zníženie dopytu členské štáty zvážia opatrenia na zníženie spotreby plynu v sektore elektrickej energie, opatrenia na podporu prechodu na iné palivá v tomto odvetví, národné kampane na zvyšovanie povedomia a cielené záväzky na zníženie vykurovania a chladenia a trhové opatrenia na podporu prechodu na iné palivá a zníženie spotreby v priemysle,“ píše sa v opatrení.

Ako Komisia vysvetľuje v prílohe opatrenia, znamená to, že krajiny by v prvom rade mali hľadať iné možnosti, ako zabezpečiť dopyt z iných ako plynových zdrojov. Tie by však mali byť zároveň v súlade s cieľmi dekarbonizácie. Iné fosílne zdroje ako uhlie či ropa majú byť využité iba v prípade, ak pôjde o nevyhnutnú prevádzku (napríklad naftové generátory v nemocniciach), a ako dočasné riešenie.

Zmena paliva má byť tiež predmetom štátnej pomoci, ak je to nevyhnutné na motiváciu priemyslu, aby ku konverzii pristúpil. Štátna pomoc sa bude môcť uplatniť aj pri motivácii priemyslu pri samotnom šetrení v spotrebe energie. Cez aukcie a verejné súťaže sa bude môcť dobrovoľne prihlásiť konkrétny priemyselný sektor, ktorý je schopný ušetriť potrebný objem spotreby plynu, aby tak došlo k naplneniu celoštátneho cieľa. Za to má byť finančne kompenzovaný.

Jednou z možných trhových ciest je aj presun dlhodobo plánovaných odstávok výroby na obdobie nasledujúcej jesene a zimy. Ak firmy kvôli údržbe či modernizácii plánovali odstávku a tak či tak by ju urobili, môžu ju absolvovať skôr.

Každá štátna pomoc smerujúca k zníženiu spotreby zemného plynu sa má podľa predstaveného dokumentu považovať za oprávnenú a nebude predmetom vyšetrovania príslušných orgánov EÚ, ak sa preukáže jej efektívnosť pre daný cieľ.

Priemysel by takisto mohol dočasne presunúť časť svojej výroby z energeticky viac ohrozených regiónov do menej ohrozených. Takýto núdzový presun by sa takisto neposudzoval podľa štandardných pravidiel hospodárskej súťaže.

Hoci by pri dodávkach nemali byť nijako ohrození chránení spotrebitelia, teda domácnosti, Európska komisia navrhuje štátom, aby čo najskôr spustili informačné kampane zamerané na zníženie spotreby v domácnostiach. To zahŕňa napríklad primerané obmedzenie vykurovania a chladenia. Takéto kampane by mali byť zamerané nielen na domácnosti, ale aj na administratívne budovy súkromného sektora, no energetickú spotrebu by mal znížiť vo svojich objektoch aj verejný sektor – štátna správa a samospráva.

Popritom by mal ísť ďalší balík štátnej pomoci pre domácnosti v zlej sociálnej situácii, ktoré by nútenou úsporou išli pod základnú úroveň zdravotne vyhovujúceho bývania. Takisto by sa týkala domácností v energeticky náročných bytových domoch, ktoré nemajú v krátkom čase možnosť zvýšiť svoju efektivity primeranou rekonštrukciou.

Tieto domácnosti v zásade nemajú možnosť ušetriť plyn zmenou paliva, to môže urobiť len ich dodávateľ tepla a teplej vody, ak má na to technické možnosti. Dokument aj preto sľubuje domácnostiam najmenšiu mieru postihnutia šetrením plynom.

Popritom by štáty mali vo vlastných strategických dokumentoch týkajúcich sa energetickej bezpečnosti definovať, ktoré odvetvia považujú za natoľko kľúčové na svoje fungovanie, aby mohli byť zaradené v kategórii, ktorej sa šetrenie dotkne takisto až v krajnom prípade úplného nedostatku.

Okrem zrejmých priorít, ako je fungovanie nemocníc, výroba a výdaj liekov, sú do chránených odvetví zaradené aj poľnohospodárstvo a potravinárstvo produkujúce základné potraviny a potraviny podliehajúce rýchlej skaze (chlieb, mlieko, mliečne a mäsové výrobky). Takisto vodárenské podniky a čističky odpadových vôd a, samozrejme, bezpečnostné a záchranné zložky (hasiči, polícia, armáda). Takisto by bez plynu nemali zostať ani rafinérie či iné podniky, ktorých prerušenie činnosti by mohlo viesť k ohrozeniu zásobovania, respektíve riziku priemyselnej alebo ekologickej havárie.

Toto všetko by si mali definovať štáty samy. Slovensko zatiaľ svoj strategický dokument neaktualizovalo a konkrétne nedefinuje, ktoré sektory by mali zostať bez plynu ako posledné. Zatiaľ platí všeobecná vyhláška, ktorá určuje odberové stupne a využívanie plynu v prípade čerpania núdzových zásob. Na konkrétnu definíciu má Slovensko čas do septembra, keď by ju malo predložiť Európskej komisii.

Okrem vyššie spomenutých, ktoré sú zahrnuté v kategórii spoločenskej kritickosti a škôd spôsobených odstávkou, sa sem môžu zaradiť aj sektory či konkrétne podniky, ktoré zabezpečujú dodávateľské reťazce dôležitých tovarov na úrovni EÚ, a tiež by malo zvážiť, do akej miery je v konkrétnom podniku možné nahradiť plyn ako zdroj energie.

Štáty pritom nemusia definovať celé sektory, iba konkrétne podniky – u nás sa v tomto zmysle zaužíva termín subjekty hospodárskej mobilizácie –, ktoré nielen môžu byť prednostne zásobované energiami, ale v krajnom prípade môže vláda prevziať ich riadenie a rozhodovať o ich konkrétnej produkcii.

Ak dôjde k núdzovému stavu a vyhláseniu povinného šetrenia, Európska komisia posúdi opatrenia jednotlivých krajín a podľa toho rozhodne, koľko zo spoločných zásob plynu konkrétna krajina v problémoch dostane.

Spokojní Nemci, vajataví Španieli

Plán sa zatiaľ stretol s rôznymi reakciami. Spokojné je najmä Nemecko a jeho priemysel, ktorý je od plynu existenčne závislý. Navyše kolaps nemeckého priemyslu by sa rýchlo preniesol do celej EÚ, čo by bolo ďalším priživením už beztak kritickej ekonomickej situácie v Európe.

No hoci je nemecký priemysel ako celok s návrhom eurokomisie spokojný, v jeho vnútri sa už rozbehol zápas o to, ktoré sektory či konkrétne firmy budú zaradené na zoznam kritických, aby aj v prípade úplného zastavenia dodávok mohli čerpať z núdzových zásob.

Svoj kus si chcú utrhnúť metalurgické podniky, silný lobing cítiť od papierenského a celulózového sektora, no ticho nezostali ani strojári a ďalší.

Nečakaný odpor však prišiel od progresívnej vlády v Španielsku.

Tá odmieta pristúpiť k dobrovoľným opatreniam na šetrenie a zásadne odmieta povinné šetrenie v prípade, ak Európska komisia vydá varovanie pre nedostatok plynu.

Španielsko je totiž na plynovej mape Európy viac-menej samostatným ostrovom. So zvyškom Európy je prepojené len nízkokapacitným plynovodom s Francúzskom. S dodávkami plynu z Ruska nemá Madrid prakticky nič spoločné.

Svoju plynovú spotrebu zabezpečuje plynovodmi z Alžírska aj viacerými LNG terminálmi. Technicky sa však nedokáže o svoj plyn podeliť s ostatnými členskými krajinami (s výnimkou Portugalska).

Španielska vláda však nesúhlasí ani so zníženým pomerom povinného ušetrenia podľa výnimky, ktorá je možná pre krajiny, ktoré nie sú zapojené do celoeurópskej plynovej siete.

Znenie opatrenia, ktoré vydala Európska komisia, je však zatiaľ predbežným návrhom. Schváliť ho budú musieť členské štáty na rokovaní Rady EÚ. Najbližší predpokladaný termín rokovania ministrov, ktorí majú vo svojom portfóliu energetiku, je 26. júla.  Ako však ukazuje aj príklad Španielska, zhoda v tejto otázke v Únii zatiaľ nepanuje.

Neobjednané a nedodané

Niekoľko dní panovali obavy, či Gazprom spustí dodávky plynu cez Nord Stream I po plánovanej odstávke a po tom, čo Nemecko vybavilo výnimku zo sankcií pre turbínu, ktorá bola na servisnej kontrole v Kanade.

Plyn prúdiť začal, hoci len na tretinu kapacity. V tomto prípade však nejde len o hru z ruskej strany. Je totiž dosť dobre možné, že si európski odberatelia viac plynu na túto sezónu ani neobjednali.

A nejde o špekuláciu, tretinový súčasný objem dodávok plynu by bol v plnom súlade so slovami podpredsedu Komisie a šéfa Green Dealu Fransa Timmermansa z marca tohto roka. Pri predstavení programu RePowerEU vyhlásil, že Únia je schopná odstrihnúť sa od dodávok aj skôr ako v roku 2030. A už tento rok predpokladá zníženie objemu o dve tretiny. Presne tie dve tretiny, ktoré dnes rúrami Nord Streamu I netečú.

Plyn je bezpochyby surovinou, ktorú Rusko využíva ako politickú zbraň, a kto s tým v strategickom plánovaní neráta, je mimoriadne geopoliticky naivný. A Gazprom v tomto prípade nie je svojprávnym subjektom, ale predĺženou rukou Kremľa.

Takisto je nespochybniteľné, že treba čo najviac obmedziť energetickú závislosť Európy od dodávok surovín z Ruska a svojvôle Moskvy.

No ak si Komisia ešte na jar sama naplánovala, že plynu bude o dve tretiny menej, je z jej strany trochu schizofrenické, ak teraz prichádza s výzvami na šetrenie, so systémom povinného šetrenia a s rečami o energetickej solidarite. A popri tom sa to v materiáli hemží štátnou pomocou, kompenzáciami či finančnou motiváciou.

Aj bez hlbšej ekonomickej erudície musí byť pritom každému jasné, že menej plynu znamená jeho vyššiu cenu, čo sa premietne do cien ďalších tovarov a služieb. A masívne verejné výdavky pritom budú ďalej kŕmiť infláciu.

Odstrihnutie sa od Ruska je správna vec, no takáto masívna energetická konverzia sa bez ťažkých následkov nedá urobiť za pol roka tak, ako to predvádza Európska komisia. A Putin a celá jeho kremeľská suita sa len spokojne dívajú, čo Európska únia sama sebe stvára.