Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
28. jún 2022

Reakcia na imunológa Svobodu

Nevidím žiadny dôvod na zatracovanie mRNA technológie

Na druhej strane zozbierané dáta konzistentne podporujú potrebu triezveho zhodnotenia frekvencie vakcinácie.

Nevidím žiadny dôvod na zatracovanie mRNA technológie

Foto: TASR

Infektológ Martin Kršák reaguje na rozhovor s českým imunológom Jaroslavom Svobodom. Ten, hoci je sám zaočkovaný mRNA vakcínou, hovorí, že na ďalšie plošné očkovanie počas jesene už nevidí dôvod. A ak by to bolo predsa len nevyhnutné, po mRNA vakcíne by pre jej technológiu už nesiahol.

Kršák v texte odpovedá, či vidí súvis vážnych nežiaducich účinkov po očkovaní práve s technológiou mRNA vakcín a rovnako či registruje dôkazy, na základe ktorých by mala vedecká obec pri ďalšom kole očkovania prehodnotiť postoj k mRNA vakcínam.

 

Pri akomkoľvek porovnávaní vakcín a liečiv v medicíne musíme najprv zhodnotiť, či sú liečivo alebo vakcína vhodnejšie ako voľný priebeh choroby samotnej, inak by takáto intervencia, samozrejme, nemala zmysel a bola by, naopak, škodlivá.

V tomto smere však nie je vo vedeckej obci s ohľadom na mRNA vakcíny žiadny spor a všetky štúdie preukázali vyššiu počiatočnú účinnosť v porovnaní so všetkými ostatnými technológiami. 

Následne je potrebná objektívna identifikácia rozdielu efektu spôsobeného liečivom/vakcínou A v porovnaní s liečivom/vakcínou B, a to aj s ohľadom na riziko nežiaducich účinkov.

V tomto kroku však treba dokázať, že rozdiel je spôsobený práve zložením vakcíny, a zároveň vylúčiť možnosť, že je to len veľkosťou dávky alebo vplyvom akéhokoľvek tretieho faktora, medzi ktoré v prípade vakcinácie proti covidu-19 patria napríklad proporčné zastúpenie prekonavších covidu medzi porovnávanými skupinami alebo rozdiel vo veku, pohlaví či v pridružených ochoreniach.

Už v týchto úvodných predpokladoch nevidím žiadny dôvod na zatracovanie mRNA technológie ako neefektívnej alebo neakceptovateľne rizikovej oproti ostatným.

V štúdiách sa skôr ukazuje, že rôzne typy vakcín majú síce rôzne profily pre jednotlivé nežiaduce účinky, ale mRNA vakcíny vychádzajú v niektorých nežiaducich účinkoch lepšie ako iné typy vakcín a v iných horšie.

V štúdiách je zároveň vysoká miera rôznorodosti výsledkov prameniacich napríklad z rozdielnych definícií nežiaducich účinkov. Naopak, takmer všetky štúdie poukazujú na fakt, že predošlé ochorenie alebo vyššia imunogenicita (schopnosť vyvolať imunitu voči covidu-19) vybranej dávky, ako aj opakovaná administrácia vakcíny sú úmerne zodpovedné za zvyšovanie počtu nežiaducich účinkov.

Dobre známy je aj fakt, že úprava existujúcich mRNA vakcín, ako aj výroba nových na úplne neznáme patogény sú možné omnoho rýchlejšie ako pri ostatných technológiách.

Inzercia

Žiadna z veľkých regulačných a poradných inštitúcií preto doteraz nenašla dôvod špecificky označiť mRNA technológiu ako nevhodnú alebo príliš rizikovú pre očkovanie proti covidu-19 v porovnaní s inými.

Z toho všetkého mi vôbec nevychádza, že by sa mRNA vakcíny nemali ďalej používať, ba naopak – myslím, že by ministerstvo zdravotníctva s ministerstvom hospodárstva mohli skúsiť vyrokovať pre Imunu v Šarišských Michaľanoch licenciu pobočky, či už pre Modernu, alebo Pfizer/BioNTech.

Z hľadiska bezpečnosti ukazuje viacero štúdií, že mRNA nie sú na tom v priemere horšie ako vektorové DNA vakcíny, zatiaľ čo ich efektivita je konzistentne vyššia ako v prípade vektorových vakcín a tento rozdiel je ešte väčší v porovnaní s vakcínami z „usmrteného“ vírusu.

Rovnako úloha PEG, používaného na stabilizáciu lipidových nanočastíc, pri vzniku nežiaducich účinkov nie je vôbec jasná a z môjho pohľadu nedostatočne preskúmané vedecké teórie bez upozornenia, že vlastne nevieme, sú v bežnej žurnalistike viac na škodu ako na osoh.

Čítajte tiež

Totiž „dlhý covid“ má pravdepodobne rovnaký mechanizmus ako veľká časť nežiaducich účinkov vakcín (ibaže „dlhý covid“ je v drvivej väčšine častejší, trvá dlhšie a má ťažší priebeh ako podobné problémy po vakcínach), čo naznačuje, že tieto problémy budú pravdepodobne spôsobené niečím, čo majú vakcíny alebo ich účinok so samotným vírusom spoločné – napríklad prítomnosť spike proteínu.

Je jasné, že nikto z nás nečítal všetko, čo na danú tému vyšlo, ale pri zjavne odlišnom vnímaní situácie doktorom Svobodom mi v rozhovore s ním pri niektorých prekvapujúcich uzáveroch a odvodených odporúčaniach chýbajú referencie na štúdie s rigorózne pozbieranými dátami.

Áno, miešanie rôznych typov vakcín, ako aj miešanie vakcín s prekonaním ochorenia (keď už sa stalo) vyzerajú sľubne, avšak negatívna reklama pre mRNA vakcíny nie je momentálne vôbec namieste.

Na druhej strane zozbierané dáta konzistentne podporujú potrebu triezveho zhodnotenia frekvencie vakcinácie, ako aj výraznejšie zohľadnenie predošlého prekonania ochorenia: pretože menej je niekedy viac, avšak až po dosiahnutí určitej úrovne imunity, a toto platí rovnako pre mRNA vakcíny, ako aj pre ostatné typy.

 

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.