Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zdravotníctvo Spoločnosť
13. jún 2022

Opičie kiahne

Ešte raz o infekcii a o prezieravej odpovedi Slovenska

Tento typ kiahní rozhodne nie je a ani nebude schopný šíriť sa tak ako SARS-CoV-2 a bolo by nefér tváriť sa, že áno.

Ešte raz o infekcii a o prezieravej odpovedi Slovenska

Opičie kiahne. Foto: TASR/AP

S každou novou prenosnou chorobou prichádzajú alarmujúce správy od ľudí, ktorí môžu mať legitímny záujem informovať odbornú aj laickú verejnosť so zámerom predchádzať nekontrolovanému šíreniu a zrýchliť pripravenosť patričných orgánov na novú výzvu.

Bohužiaľ, často sa medzi informátorov radi zapoja aj ľudia sledujúci menej šľachetné zámery, napríklad tí, ktorí naháňajú pozornosť iných či už v osobnej komunikácii, alebo na sociálnych sieťach. Tiež marketéri rôznych produktov, ako aj novinári, ktorí sa poskytovaním informácií živia, no v čase informačného „sucha“ sú ochotní prinášať aj neoverené, nedoštudované alebo nepochopené informácie.

Vzhľadom na infekčné ochorenia to tak bolo pri novom koronavíruse (SARS-CoV-2) a napáchalo to nemalé škody pri manažovaní pandémie. Nie je to iné ani pri opičích kiahňach.

(Pre skutočných záujemcov – najmä z radov zdravotníkov – odporúčam absolvovať tento bezplatný trojhodinový kurz od WHO, kde sa v angličtine dozvedia všetko čo potrebujú vedieť – od histórie, klinického obrazu ochorenia po fakty týkajúce sa epidemiologických opatrení a technických aspektov testovania.)

Čo treba vedieť o opičích kiahňach?

V prvom rade pri opičích kiahňach je dôležité vedieť, že existujú dve geneticky odlišné formy vírusu. Stredoafrický variant je prenosnejší aj nebezpečnejší (smrtnosť môže dosiahnuť skoro 11 percent) a západoafrický variant, ktorý je menej nebezpečný (smrtnosť okolo 3 až 6 percent).

Zdroj: Svetová zdravotnícka organizácia

Keďže opičie kiahne sú takzvaná „zoonóza“, nákaza sa môže šíriť od zvierat i od ľudí. Za prenos je zodpovedný blízky kontakt s nakazeným alebo s kontaminovanými telovými tekutinami v slabo tepelne upravenom jedle, na predmetoch alebo prenosom vykašľanými či vykýchnutými kvapôčkami (nablízko, nie na diaľku, ako to je pri koronavíruse alebo iných jemne aerosolizovaných respiračných ochoreniach).

Ako to už býva v medicíne zvykom, za prenos „opičích“ kiahní môžu v obrovskej väčšine prípadov hlodavce. No ak sa relatívne sporadické infekčné ochorenia vymknú kontrole, na vine je často súhra faktorov. Napríklad sťahovanie ľudí a iných chorobu prenášajúcich živočíchov či ukončenie vakcinačných programov z dôvodu vojnových konfliktov.

Faktory ovplyvňujúce závažnosť ochorenia sú však závislé od celkového zdravia, imunitného stavu, ale aj výživy infikovaného. Vážnejšie chorí bývajú najmä mladší.

Niektoré ročníky s priehlbinkou na ramene po očkovaní proti pravým kiahňam v detstve (väčšinou ľudia výrazne po štyridsiatke) sú pravdepodobne stále chránení minimálne proti ťažšiemu priebehu.

Prepuknutie opičích kiahní v tele človeka

Infekčné ochorenie prechádza v ľudskom organizme tromi fázami:

  1. Opičie kiahne sa po kontakte vírusu s nechránenou sliznicou alebo kožnými ranami jednotlivca musia v tele „pripraviť“, čo trvá 5 – 21 dní. Počas tohto tzv. inkubačného obdobia nie je človek infekčný.

  2. Po inkubačnom období prichádza prechodná horúčková fáza (1 – 4 dni), počas ktorej je vírus prítomný v krvi, uzlinách a môže sa začať vylučovať ranami na sliznici ústnej dutiny. Tie umožnia vírusu, aby bol vydýchnutý, vykašľaný či vykýchnutý ďalej.

  3. Najprenosnejšou fázou je obdobie s výsevom vyrážok, ktoré obsahujú najväčší počet vírusových častíc, a počas tohto obdobia sú stále prítomné aj rany v ústnej dutine. Dané obdobie trvá 2 – 4 týždne a prenosnosť ochorenia sa končí úplným zahojením chrást po pľuzgieroch (môže zostať zmena farby kože, avšak nová ružová pokožka už nie je infekčná).

  4. Vyrážky sú najprv ploché, potom vyvýšené, ďalej sa zmenia na pľuzgiere, ktoré sa môžu naplniť hnisom, až nakoniec skončia chrastou, ktorá sa zahojí.

Rozdiel oproti ovčím kiahňam a osýpkam

Dôležité je tiež rozoznať rozdiely medzi opičími kiahňami a inými podobnými zápalovými ochoreniami s vyrážkou, ako napríklad ovčie kiahne (chickenpox) alebo osýpky (measles).

Ovčie kiahne sú v skutočnosti spôsobené typom herpesvírusu a nie sú to teda skutočné kiahne (pox). Rovnako rubeola je úplne iná rodina vírusov. Preto ovčie kiahne a osýpky majú v rovnakom čase vyrážky v rôznych štádiách vývoja, zatiaľ čo pri kiahňach (vrátane opičích) sú všetky vyrážky v rovnakom štádiu vývoja a tiež majú trochu rozdielne rozloženie na tele postihnutého jedinca.

Pri opičích kiahňach sú vyrážky často väčšie so stredovou jamkou a na rozdiel od ovčích kiahní sa vyskytujú aj na dlaniach a chodidlách (čo je inak zriedkavé).

Inzercia

Súčasná epidémia, hlásená zatiaľ v 29 krajinách sveta u 1200 jedincov (8. 6. 2022), je spôsobená západoafrickým jemnejším variantom a nateraz sa zdá, že drvivá väčšina ochorení bola prenesená pri homosexuálnom kontakte mužov (títo to však ďalej môžu rozniesť spôsobmi uvedenými vyššie).

Aktuálny zoznam postihnutých krajín aj s počtom zachytených jedincov je dostupný napríklad na stránke americkej CDC.

Sprievodné symptómy sú zoradené v nasledujúcej tabuľke podľa toho, ako často sa u chorých vyskytujú. Všetci chorí s príznakmi majú vyrážky, 9 z 10 majú horúčku, 8 z 10 bolesť hlavy, ďalej je časté svrbenie, zväčšené uzliny, bolesti svalov, hrdla, únava, kašeľ alebo aj pocit na zvracanie.

Občasnými, no závažnými komplikáciami môžu byť zápaly oči, pľúc alebo mozgu, bakteriálne infekcie rôznych tkanív vrátene krvi a pri niektorých aj smrť.

Vakcína a liečba

Očkovanie proti opičím kiahňam sa dá dosiahnuť rovnakými vakcínami, ktoré zastavili šírenie pravých kiahní. Existuje staršia, relatívne riziková vakcína pozostávajúca z replikácie schopného príbuzného vírusu (Vaccinia) ACAM2000 a jej podobná francúzska experimentálna vakcína Aventis Pasteur Smallpox Vaccine (APSV) či tiež „jemnejšia“ očkovacia látka s oslabeným živým vírusom JYNNEOS.

Dostupné antivirotiká s určitou mierou účinnosti voči opičím kiahňam (aj pravým kiahňam) zahŕňajú cidofovir (spolu s novšou, menej toxickou formou brincidofovir) a tecovirimat. Podporné liečebné postupy sú podobne ako pri iných virózach dostatok tekutín, paracetamol, nesteroidné protizápalové liečivá a, samozrejme, liečba komplikácií.

Ochorenie opičích kiahní podlieha potrebe nahlasovania už aj v prípade, že bol niekde zachytený iba jeden jediný prípad (potvrdený testovaním). Nahlasovanie určeným autoritám má za úlohu rozbehnúť epidemiologické prešetrenie situácie, trasovanie kontaktov s cieľom zamedziť ďalšie šírenie.

S tým má všeobecne slovenské zdravotníctvo obrovské problémy a to bude treba rozhodne zlepšiť. Slovensko je malá krajina, ktorá nedokáže všetko prešetriť, preskúmať a zosumarizovať sama. Veľmi rozumne sa preto treba spoliehať minimálne pri skorom zbere informácií na iné krajiny, ktoré majú viac prostriedkov na potrebné aktivity.

Vízia do budúcnosti

V rámci zvyšujúcej sa prosperity na celom svete, aj keď to tak v médiách nie vždy vyzerá, treba aj naďalej počítať so zvyšujúcou sa populáciou (predpoklady sú až do 11 – 13 miliárd obyvateľov), čo, samozrejme, popri moderných výdobytkoch vedy a techniky tiež navýši riziko živnej pôdy pre ďalšie epidémie a pandémie.

Z tohto dôvodu osobne považujem niektoré konkrétne veci za naozaj nevyhnutné pre kvalitné fungovanie našej krajiny:

  1. Dobrá znalosť angličtiny, aby nám neunikali nové informácie, ktoré inak konzumujeme až po výraznej filtrácii cez zdroje s rôznou mierou dôveryhodnosti a oneskorenia.

  2. Seriózna a cielená snaha urýchlene a dokorán otvoriť možnosti verejne dostupným, ale najmä hodnoverne zozbieraným dátam. Svet je totiž úplne iný, ako ho vidia aj tí najvzdelanejší z nás.

  3. Pokrok v domácej výrobe vakcín a liečiv. Československo a neskôr aj Slovensko boli kedysi omnoho bližšie k vyspelému svetu, než je to teraz. A napriek tomu, že vo februári 2021 sa veľa hovorilo o obnovení výroby moderných vakcín v Imune (Šarišské Michaľany), nedokázali sme to dotiahnuť do konca, hoci to bude v budúcnosti naozaj potrebné.

Máločo je v prípade rastúceho rizika prenosných chorôb v priemere tak ekonomicky stabilné ako farmakologický priemysel – Slovensko by sa naozaj malo pokúsiť zaradiť medzi krajiny vyvážajúce, nie dovážajúce, a to nielen vakcíny, ale aj iné liečivá.

Veď sme predsa ešte neprestali potrebovať liečbu na covid ani vakcináciu proti nemu, a už sa treba preventívne rozprávať o liečbe opičích kiahní a vakcinácii proti nim. Hoci tento typ kiahní rozhodne nie je a ani nebude schopný šíriť sa tak ako SARS-CoV-2, bolo by nefér tváriť sa, že áno. (Na pochopenie, prečo strašenie ľudí nie je dobrý nápad, odporúčam 10. kapitolu z vyššie uvedenej knihy od Hansa Roslinga.)

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.