Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
14. október 2022

Alkohol za volantom

Napriek nulovej tolerancii sme na tom horšie ako Briti s 0,8 promile. Čo s tým?

Situáciu nemožno komplexne riešiť žiadnymi zjednodušenými nariadeniami. V prvom rade treba posilniť pocit osobnej zodpovednosti.

Napriek nulovej tolerancii sme na tom horšie ako Briti s 0,8 promile. Čo s tým?

Foto TASR – Jaroslav Novák

Slovensko sa dodnes otriasa z havárie na autobusovej zastávke Zochova v Bratislave. A ešte dlho sa bude. Vodič auta Dušan Dědeček, ktorý zabil piatich ľudí, nakoniec skončil vo väzbe. V návale emócií často prichádzajú rýchle rady na rýchle riešenia.

Medzi často diskutované témy patria napríklad ďalšie zníženia rýchlostných limitov alebo význam nulovej tolerancie alkoholu za volantom, ktorá v súčasnosti platí nielen na Slovensku, ale aj v mnohých iných krajinách.

Čo možno od alkoholu za volantom čakať? Podľa amerického ministerstva dopravy v Spojených štátoch (populácia ~330 miliónov) zomiera zhruba 30 ľudí denne na následky šoférovania pod vplyvom alkoholu.

Zdroj zároveň pekne rozoberá účinky alkoholu na funkciu vodiča podľa hladiny alkoholu v krvi. Už pri 0,2 promile sa začnú znižovať niektoré vizuálne schopnosti a takisto schopnosť spracovať viacero vnemov naraz. Tieto nedostatky sa so zvyšujúcou hladinou postupne prehlbujú a od 1 promile začína byť problémom dodržiavanie jazdného pruhu a ďalej klesá schopnosť koordinácie a reakčný čas.

V USA je napriek tomu povolený limit až do 0,8 promile (okrem štátu Utah, kde je to len 0,5 promile). V Európe je to zväčša prísnejšie a mnoho krajín má nulovú toleranciu, drvivá väčšina však do 0,5 promile a len Írsko, Lichtenštajnsko, Luxemburg a Cyprus povoľujú 0,8 (Cyprus 0,9).

Problém za volantom nie je len alkohol

Netreba, samozrejme, zabudnúť, že alkohol nie je jedinou príčinou zníženej schopnosti šoférovať. Ľudia užívajú aj rôzne lieky s vplyvom na mozog a iné omamné látky, avšak napríklad aj spánková deprivácia môže mať vplyv ako pomerne vysoké dávky alkoholu. Zhruba 17 hodín bdenia môže človeka dostať funkčne zhruba na úroveň 0,5 promile a 24-hodinový ťah až na 1 promile.

„Mladosť – pochabosť“ sa takisto spája nielen s vyšším stupňom ochoty riskovať, ale aj s nižším stupňom ovládania impulzivity (či už v príjme alkoholu) alebo schopnosti zvládať šoférske manévre a rozptyľujúce vedľajšie vplyvy počas šoférovania.

Za pozornosť rozhodne stojí aj veľká štúdia z roku 2016, v ktorej bolo vyše 3 500 šoférov pozorovaných na základe softvéru merajúceho rôzne parametre vozidla a dokonca kamier sledujúcich vodiča počas jazdy v období troch rokov.

Počas sledovania bolo zaznamenaných okrem menších kolízií aj 905 vážnych dopravných nehôd a výsledky ukázali, že zatiaľ čo alkohol a drogy zvýšili šancu vážnej dopravnej nehody skoro 36-krát, emócie ako hnev, smútok a plač toto riziko zvýšili 10-násobne a vyskytli sa 3-krát častejšie ako viditeľný vplyv užitia alkoholu či drog.

Mobilné telefóny a celkové rozptýlenie vodiča akýmkoľvek objektom alebo pasažierom takisto dokázali riziko zvýšiť až na 10-násobok.

Z nuly sa už limit znížiť nedá

Vráťme sa však na začiatok. Aký vplyv by malo v danom momente pritvrdenie trestov s alkoholom za volantom či zníženie povolenej rýchlosti z 50 km/h na 30 km/h vodičovi idúcemu 150 km/h?

Môžeme, samozrejme, argumentovať, že z dlhodobého hľadiska by takýto vodič možno ľahšie prišiel o vodičský preukaz ešte predtým, než spôsobí nehodu, avšak netreba zabúdať ani na to, že mnohí vodiči by omnoho častejšie meškali do práce, boli nervózni, až agresívni počas dopravných zápch a v neposlednom rade by zrejme tiež omnoho častejšie ignorovali nariadenia, ktoré vnímajú ako prehnané, a spolu s nimi bohužiaľ aj rozumnejšie nariadenia – keďže ignorovanie nariadení by sa stalo bežnejším.

Inzercia

Existujú dáta, ktoré ukazujú, že znižovanie legálneho limitu hladiny alkoholu má vplyv na zníženie dopravných nehôd, ku ktorým prispelo užívanie alkoholu za volantom. Celý legislatívny proces, konkrétne z USA, je pekne spracovaný v dokumente tamojšieho ministerstva dopravy.

Napriek tomu, že zmeny v nastavení dopravnej regulácie majú významný vplyv na znižovanie rizikovosti, musia byť rozumné a brať do úvahy lokálnu kultúru a životné hodnoty obyvateľov.

Dáta Svetovej zdravotníckej organizácie totiž napríklad ukazujú, že Slovensko má napriek nulovej tolerancii alkoholu za volantom horšie výsledky ako krajiny, v ktorých istá tolerancia je. Počet havárií zapríčinených alkoholom na Slovensku je dlhodobo na úrovni približne 10 percent zo všetkých nehôd, zatiaľ čo Veľká Británia, ktorej tolerancia alkoholu za volantom je 0,8 promile, ich má len okolo 5 percent (podobne ako Česko, kde je tolerancia rovnaká ako na Slovensku).

Keďže z nuly sa limit už ďalej znížiť nedá, možno by ho bolo treba paradoxne trochu zvýšiť, na rozumnú mieru. Možno by ho potom ľudia neignorovali úplne. Treba sa však pozrieť aj na úplne iné opatrenia.

Prinesú prísnejšie obmedzenia výsledok?

Existujú navýšenia cestných kontrol zameraných na alkohol, predĺžené povinné sledovanie súdom s povinnosťou zúčastňovať sa na rôznych školeniach, ale aj zabavenie vozidla, značiek či namontovanie zariadenia, ktoré znefunkční štartér, kým šofér „nenafúka“ do pripojenej kontrolnej trubičky pod limit. Navýšenie kontrol a komplikované súdne sledovanie je však drahé

Auto alebo značky by na Slovensku nebolo praktické zabaviť, keďže vozidlo často používajú viacerí členovia domácnosti a do dychových prístrojov môže pred naštartovaním fúknuť aj niekto iný. 

Z vyššie uvedených dôvodov sa preto situácia najpravdepodobnejšie nedá komplexne riešiť žiadnymi zjednodušenými nariadeniami, ale v prvom rade treba posilniť pocit osobnej zodpovednosti a informovanosť Slovákov o relevantných faktoch. 

Možno by bolo vhodné, aby každý s vodičským preukazom vlastnil merač alkoholu v dychu a aby sa v rámci sebavzdelávania naučil, ako jeho telo spracúva alkohol v čase.

Obmedzenia samy osebe bez ďalších opatrení vedúcich k náprave postoja ľudí k akémukoľvek problému majú totiž často za následok kopu vedľajších a nežiaducich účinkov a niekedy aj v závere opačný výsledok.

Takto nejako sa nám zrejme podarilo zvýšením mobility a zhromaždením ľudí na jednom mieste znížiť efektivitu plošného testovania proti covidu na jeseň 2020. Táto iniciatíva by možno bola dosiahla lepšie výsledky (a možno aj lacnejšie), keby sa uskutočnila samotestovaním v domovoch dobre a nenásilne informovaného obyvateľstva.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.