Dermatologička o tom, ako sa nebáť slnka Denne s pacientmi bojujem o ich život, pretože sa slnku vystavovali príliš

„Chodíme odhalenejší ako naši starí rodičia. Menia sa klimatické podmienky a slnečných lúčov na nás dopadne viac. Naši predkovia sa nedostali k moru trikrát do roka a už vôbec nie v zime. Toto všetko tlak na vznik kožnej rakoviny zvyšuje,“ hovorí kožná lekárka Zuzana Murárová, ktorá pôsobí v Národnom onkologickom ústave v Bratislave. 

Rozhovor bol pôvodne publikovaný v júli 2022.
 

Je tu leto a my opäť stojíme pred otázkou, či slnko vyhľadávať kvôli vitamínu D alebo sa pred ním schovávať. Máme sa slnka báť?

Mali by sme sa báť nadmerného slnka. Cielené opaľovanie na priamom slnku v strede dňa je doslova riziko. No slnko by sme nemali ani démonizovať. Nie je to náš úhlavný nepriateľ. Potrebujeme ho na to, aby sme mali radosť zo života, dostatok vitamínu D, dobrý spánkový režim aj imunitu. 

Zároveň platí, že výskyt rakoviny kože je dnes extrémne vysoký. Stále nám pribúda pacientov s rakovinou kože a my aj tak vidíme spálených ľudí na kúpalisku uprostred dňa.

Ako spoznáme, že naša koža mala slnka dosť?

To poznáme každý dobre, najjasnejší znak je spálenie, teda začervenanie a pálenie kože, niekedy dokonca vznik pľuzgierov.

Čo sa pri spálení deje vnútri kože?

Začervenanie kože, ktoré vidíme, je vlastne zápal. Už pri minimálnom spálení dochádza k mutáciám, teda poruchám DNA v kožných či pigmentových bunkách a k tvorbe voľných kyslíkových radikálov.

Takto poškodená bunka sa potom správa inak ako zdravá a môže dôjsť k jej nekontrolovanému deleniu a vzniku zhubného nádoru na koži. Preto je spálenie také rizikové. 

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Existuje počet spálení, po ktorých je riziko nádoru väčšie?

Nedá sa povedať, že napríklad päť a viac spálení je veľké riziko. Rolu tu hrá aj typ kože či genetické faktory, ale aj schopnosť nášho organizmu bojovať s voľnými radikálmi a sila nášho imunitného systému. 

Určite však vieme povedať, že spálenie v detskom veku je veľmi rizikové. Pravdepodobnosť nádoru sa zvyšuje aj vtedy, keď je niekto nadmerne hnedý, teda neprimerane opálený. Spozornieť by sme mali, aj keď chodíme na dovolenky v zimnom období.

Ako teda vyriešiť dilemu s vitamínom D, keď sme v pandemickom období opätovne počuli, že ho máme v strednej Európe rizikovo málo?

Doprajme si ranné a podvečerné nepriame slnko, teoreticky aj bez použitia opaľovacieho prostriedku. V lete sa však priamemu slnku vyhnime medzi desiatou a šestnástou hodinou a vždy, keď pocitovo na koži páli. Samozrejme, po kúpaní sa pár minút na slnku osušme a užime si ho, no po chvíli prejdime do tieňa. 

Venujeme ochrane kože dnes väčšiu pozornosť, pretože toho o koži viac vieme alebo preto, že na nás svieti iné slnko ako kedysi?

Ozónová vrstva je dnes tenšia a menia sa klimatické podmienky – UV lúčov na nás dopadne viac. Za väčším počtom nádorov v našich ambulanciách stojí tiež lepšia diagnostika. Svoju rolu zohráva aj demografia: čím staršia je populácia, tým viac kožných nádorov sa v nej vyskytuje. 

Dôležitý faktor, na ktorý niekedy zabúdame, je aj zmena v obliekaní.

Cielené opaľovanie na priamom slnku v strede dňa je doslova riziko. Zdieľať

Môžu za to krátke nohavice a šaty s ramienkami?

Chodíme odhalenejší ako naši starí rodičia. Naši predkovia sa nedostali k moru trikrát do roka a už vôbec nie v zime. Toto všetko tlak na vznik kožnej rakoviny zvyšuje.

Asi nikomu neprikážeme, aby opäť nosil kroj či arabskú sutanu, a cestovať chceme aj sami, no vieme ľudí naučiť, ako sa samovyšetriť a nádory zbadať včas. Alebo ešte lepšie, zachytiť zmeny na koži ešte pred tým, než nádor vznikne.

Aká je prognóza, keď sa už nádor vyskytne?

Ak melanóm zachytíme včas, viac ako deväťdesiatosem percent pacientov prežije päť a viac rokov. Pri tenkom neinvazívnom melanóme vieme po operácii takmer s istotou povedať, že pacient metastázy mať nebude. Horšie je, keď príde neskôr, s invazívnym či poraneným melanómom alebo nebodaj s metastázami. Tu sa bez účinnej liečby dožije ďalších päť rokov menej ako šesťdesiat percent pacientov. 

Okrem melanómu však poznáme aj takzvané nemelanómové druhy rakoviny. Dnes je skôr výnimkou, keď človek po šesťdesiatke nemá nejakú formu tejto rakoviny kože. Patrí sem napríklad bazalióm či skvamocelulárny karcinóm, či keratóza.

Sú menším strašiakom než melanóm?

Našťastie majú lepšiu prognózu. Stačí, že sa nádor chirurgicky vyberie alebo lokálne zlikviduje vhodnou liečbou a človek je vyliečený. Vznik zhubného nádoru, najmä u ľudí nad päťdesiat rokov, ktorí sa slnili veľa, môže predpovedať vznik ďalších. To môže znamenať sériu stresujúcich chirurgických zákrokov.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Platí, že ak sa budeme odteraz dôsledne chrániť, tak riziko vzniku rakoviny znížime?

Existujú skupiny ľudí, u ktorých ani zmena správania na slnku nemusí znamenať, že nádor už nedostanú. Rizikové sú napríklad svetlé fototypy, teda ryšaví či blond ľudia s bledou pokožkou, modrými očami a pehami, ktorí sa rýchlo spália. Alebo aj ľudia s počtom znamienok nad päťdesiat či nad sto, tí, u ktorých sa rakovina kože vyskytla v rodine, a takisto pacienti, ktorí majú oslabený imunitný systém pre chorobu či liečbu. 

No znížiť pôsobenie slnka má význam vždy, aj v šesťdesiatke. Ak slnko odteraz obmedzíme, na koži tento benefit uvidíme.

Slnko spôsobuje tiež suchosť kože, vrásky, ale aj pigmentové škvrny. To sú pre nás ženy dôležité veci. Ak trpíme predčasným starnutím kože, mali by sme slnenie takisto obmedziť. 

Čo to znamená obmedziť slnenie? Použiť krém, aj keď sa len ráno presúvame do kancelárie?

Do ambulancie chodia ľudia, ktorí majú kožu poškodenú slnkom, no povedia, že sa vôbec neopaľujú. Potom sa dozviem, že chodia v strede dňa na prechádzku so psom či s vnúčatami alebo jazdia do práce na bicykli. 

Opaľovaním nie je len to, keď si ľahnem na ležadlo. Ráta sa aj čas, keď športujeme, pracujeme v záhradke či stojíme na zastávke. A mnohé miesta ako uši, šija či plešina často vystavujeme priamemu slnku úplne nechránené. 

Čo teda máme robiť?

Pozrime sa na to, koľko a kedy sa pohybujeme vonku. Všetky tieto slnečné jouly sa zrátavajú, za mesiac, za roky, za život.

Mnohí si pod ochranou pred UV žiarením predstavia len natieranie sa opaľovacím krémom. Krémy sú veľkou pomocou, no fotoprotekciu potrebujeme riešiť komplexne. Stojí na troch pilieroch: režim – teda ak nemusíme, nezdržiavať sa v lete na slnku medzi desiatou a šestnástou hodinou; bariéra, čiže pobyt v tieni, nosenie vhodného odevu, klobúka, slnečných okuliarov; a až tretím pilierom je takzvaný sunscreen, čiže opaľovací prostriedok.

Znížiť pôsobenie slnka má význam vždy, aj v šesťdesiatke. Ak slnko odteraz obmedzíme, na koži tento benefit uvidíme. Zdieľať

Prečo sa niekedy spálime, aj keď sme natretí opaľovacím prípravkom?

Opaľovacie krémy musia byť používané správne. Keď si iba myslíme, že sme dostatočne chránení a vystavujeme sa priamemu slnku, najmä rizikoví pacienti sú paradoxne ešte viac ohrození. 

Vyberme si prostriedok s dostatočne vysokým SPF a UVA ochranou podľa svojho fototypu a podľa toho, kde sa nachádzame, koľko je hodín a čo robíme. Pri mori siahnime najmenej po SPF 30 a tí citlivejší po SPF 50+. Opaľovací krém aplikujme aspoň polhodinu predtým, než ideme von, a dopĺňajme aspoň každé dve hodiny, najmä keď sa kúpeme či potíme.

Nezabúdajme, že slnko prechádza aj cez zamračenú oblohu, odráža sa od vody a piesku. A aplikovať krém v nedostatočnom množstve je jedna z najčastejších chýb, ktoré robíme.

Dávame si krému málo?

Stredne urastený človek by mal na celé telo použiť asi 30 gramov. To je ako menšia tuba krému na tvár. Bežne sa ľudia nenatrú ani polovicou. Výsledkom je, že aj pri takzvanej „päťdesiatke“ pri takomto použití SPF ochrana klesne pod dvadsať. 

Čo by mali byť naše kritériá pri výbere opaľovacieho prostriedku?

V prvom rade hľadáme označenie SPF, čo je ochrana proti UVB žiareniu, ktoré najčastejšie spôsobuje spálenie a zmeny v DNA. Potom aj označenie UVA ochrany a dnes aj HEV, teda ochranu pred vysokoenergetickým viditeľným modrým svetlom, ktoré tiež môže mať za následok tvorbu voľných radikálov a poškodenie kožných buniek. 

Ďalší rozmer je kozmetický. Existujú hydratačné prípravky na mastnejšiu pleť, mastnejšie prípravky na suchšiu pleť, môžeme si zvoliť gél, mlieko či minerálnu vodu s SPF. Vyberme si prípravok, pri ktorom nás neštípu oči, nemáme upchaté póry ani podráždenú pokožku a nie sme bieli ako po púdri.

Tretí faktor je ekologický. Časť opaľovacieho prípravku sa pri kúpaní spláchne do vody. Pri súčasných počtoch dovolenkárov nejde o zanedbateľný fenomén. Ak môžeme, hľadajme vodoodolné ekologické prípravky, ktoré neškodia koralom ani vodným rastlinám a živočíchom.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Ak má náš ranný mejkap SPF 30 a potom použijeme SPF 50, bude ochrana vyššia?

Takto to nefunguje. Ak už máme k dispozícii mejkap s SPF, postačí na tvár samotný. No ak nás čaká pobyt na priamom slnku, najskôr by som aplikovala opaľovací krém, až potom mejkap.

A čo detská koža a hranie sa v mori?

Ak hovoríme o priamom slnku v strede dňa, tomu dieťa do jedného roka nevystavujeme vôbec. Samozrejme, s deťmi potrebujeme byť čo najviac vonku. No pristúpme k tomu racionálne: jemné opálenie áno, nadmerné opálenie či spálenie nie. Až päťdesiat percent životnej dávky UV žiarenia človek dostane pred osemnástym rokom života. 

Pri deťoch je základom ochrany tieň, odev, klobúčik. Bábätká do pol roka sa neodporúča natierať, mimoriadne na nezakryté časti tela aplikujme ochranný prostriedok na báze minerálnych filtrov. Podobne aj u detí od jedného roka. Pre staršie deti tu sú detské sunscreeny.

Čo keď sme sa už spálili? Pomôže aj domáca klasika: uhorka, jogurt, aloa?

Pokojne si ich dajte. Prvou pomocou je kožu schladiť a hydratovať. Základ je preto zdržiavať sa v chladnejšom prostredí mimo slnka, dostatočne veľa piť a používať krémy určené na spálenú pokožku.

Dôležité pravidlo, ktoré však mnohí ignorujú, je nejsť na slnko, kým sa pokožka nezregeneruje. Často vídam ľudí, ktorí sú spálení a napriek tomu sa opaľujú ďalej. 

Vy všetky pravidlá, o ktorých sme spolu hovorili, dodržiavate?

Denne mám v ambulancii desiatky pacientov so zhubným melanómom. Riešime u nich veľmi vážne veci, niekedy bojujeme o ich život a mnohí z nich sa slnku vystavovali príliš. Ľahnúť si na ležadlo a opaľovať sa cielene už nedokážem. Viem, že dostatočnú dávku slnečného žiarenia dostanem pri bežných denných aktivitách, ako sú prechádzky, šport, práca v záhradke. 

Počas slnečných dní svojho syna natieram každé ráno pred odchodom do školy, pretože bude tri hodiny behať na školskom dvore často aj na priamom slnku. A keď ho dávam babičkám a tetám, prosím ich, aby robili všetko pre to, aby sa nespálil. Návyky správneho pobytu na slnku sa musia začať už v detskom veku.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Ako pristúpiť k prevencii rakoviny rozumne, no nežiť v strachu?

Kožná rakovina má obrovskú výhodu – vidno ju. Melanóm zvyčajne tvorí čierne či hnedé, pri bledých typoch aj svetlohnedé alebo ružové útvary na koži. Nemelanómová rakovina môže vyzerať ako rozškriabaná vyrážka na nose či vo vlasoch alebo ako ekzém či štípanec na trupe, ramenách, predkoleniach. Teda niečo, čo sa spontánne nezahojí, ale skôr rastie.

Podľa čoho však určite spoznáme, že treba vyhľadať lekára?

K dermatológovi sa objednajte, keď na koži zbadáte niečo nové, čo nemizne do pár týždňov, rastie či mení sa. Aj keď dostanete termín o dva mesiace, to nič. Agresívne formy nádorov, ktoré krvácajú, by mal lekár riešiť ihneď, no ostatné formy nemajú takú rýchlu dynamiku vývoja. 

Už o pár minút budete mať predbežnú diagnózu.

K zubárovi chodíme raz ročne, ako je to s kožným lekárom?

Rizikovejšie typy pacientov by mali chodiť na prehliadku aspoň raz ročne, tá sa odporúča aj v tehotenstve a tiež u ľudí s oslabenou imunitou. Dajte si preventívnu prehliadku do kalendára aj pol roka dopredu, nič tým nepokazíte. 

Často za mnou prichádzajú vystrašení pacienti a už o chvíľu odchádzajú s úsmevom, hovoriac: „Toľko sme to odďaľovali, mohli sme prísť skôr.“