Matovičova ponuka pre KDH Kresťanskí demokrati jej asi radšej odolajú a zdvorilo sa poďakujú

V politických kuloároch (a už i v médiách) sa šepká, že predseda OĽaNO Igor Matovič by chcel ponúknuť Kresťanskodemokratickému hnutiu spoluprácu pred nasledujúcimi parlamentnými voľbami.

Jedna z verzií tejto údajnej ponuky hovorí o tom, že kresťanskí demokrati by v župných voľbách nešli proti súčasným županom z OĽaNO a „za odmenu“ by Matovičovo hnutie v parlamentných voľbách vzalo na kandidátku viacero ľudí z KDH. Kresťanským demokratom by to zabezpečilo účasť v parlamente. Navyše, Igor Matovič chce údajne profilovať svoje doteraz širokorozchodné protikorupčné hnutie ako spoločensky konzervatívnu stranu…

Šéf KDH a prešovský župan Milan Majerský sa akiste nad ponukou aspoň zamyslí. Kresťanskí demokrati sa už druhé volebné obdobie nachádzajú mimo parlamentu. Národnú radu vždy minuli len tesne – v roku 2020 získali 4,65 percenta, v roku 2016 zase 4,95 percenta voličov.

V súčasnom volebnom období sa v prieskumoch síce objavujú nad piatimi percentami (v májovom Focuse mali napríklad 6,5 percenta), lenže trošičku vyššia volebná účasť alebo zmena nálady časti voličov na poslednú chvíľu môžu spôsobiť, že KDH sa opäť do parlamentu nedostane. A je otázne, či hnutie prežije ďalšie štyri roky len ako komunálny a regionálny subjekt.

Ponuka Igora Matoviča vyzerá ako stávka na istotu, presnejšie istotu parlamentných kresiel. No vedenie KDH zrejme pri jej posudzovaní nebude hľadieť len na prieskumy straníckych preferencií. Zaujímavé úvahy sa dajú odvodiť aj zo včera zverejneného prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza.

Podľa neho žiadny politik nepožíva v slovenskej spoločnosti vyššiu dôveru ako nedôveru. No čísla Igora Matoviča sú úplný extrém: je suverénne najnedôveryhodnejším politikom. Nedôveruje mu až 88 percent voličov, čo je ešte viac než v prípade Mariana Kotlebu (tomu nedôveruje 85 percent ľudí). Ministrovi financií dôveruje 11 percent ľudí (rovnako ako Kotlebovi).

U predsedu KDH Milana Majerského je pomer dôvery a nedôvery 22 k 47 percentám. To sú lepšie čísla než napríklad u predsedu rovnako mimoparlamentného Progresívneho Slovenska Michala Šimečku (pomer dôvery a nedôvery je v jeho prípade 19 k 48 percentám). No obaja zaostávajú v dôvere za politikmi ako Peter Pellegrini, Zuzana Čaputová, Robert Fico, Richard Sulík či Eduard Heger. Hoci im nedôveruje viac ako polovica opýtaných, na druhej strane zároveň disponujú dostatočným balíkom dôvery, aby udržali svoje politické kariéry nad vodou.

No späť k vysokej nedôvere Igora Matoviča. Jeho čísla naznačujú, že minister financií dnes polarizuje verejnosť viac než exponenti starého smeráckeho systému Robert Fico a Peter Pellegrini.

Skutočnosť, že predsedovi OĽaNO nedôveruje skoro deväť z desiatich občanov, môže ľahko vyústiť do situácie, keď sa nasledujúce parlamentné voľby stanú v podstate referendom o Igorovi Matovičovi. Referendom, v ktorom je už teraz zjavné, že bude odmietnutý.

Je to vlastne osobná tragédia jedného politika. V roku 2020 dokázal Igor Matovič uštedriť historickú porážku Smeru. No dnes mu svojím výstredným štýlom politiky dláždi opätovnú cestu k moci.

V tejto situácii môžu v KDH ľahko dôjsť k záveru, že lepšie urobia, ak sa pokúsia profilovať ako samostatný subjekt s vlastnou identitou, ktorý by sa dokonca mohol viac vyhraniť voči štýlu politiky Obyčajných. A to aj napriek tomu, že ide o riskantnejšiu cestu.

Problémom kresťanských demokratov je, že sa mnohým voličom zdajú málo viditeľní, ba až nudní. Nuž, skúste urobiť z núdze cnosť a presvedčte kresťanského voliča, že tá vaša nudnosť je v skutočnosti serióznosť. Veď politika aj má byť tak trochu nuda, a nie estráda, kde kamery naživo prenášajú ešte aj rokovanie koaličnej rady.

Ide o určitú iróniu: kým KDH sa musí zviditeľňovať viac, percentám OĽaNO by najviac pomohlo, keby jeho predsedu bolo vidieť a počuť čo najmenej.

A potom je tu predvolebná matematika. Hoci percentá KDH v prieskumoch môžu byť nadhodnotené, OĽaNO ich nemá podstatne vyššie. V už spomenutom májovom Focuse, v ktorom kresťanským demokratom namerali 6,5 percenta, dosiahli Obyčajní 8,1 percenta. To je veľký pád oproti 25 percentám, ktoré Matovičovo hnutie získalo v parlamentných voľbách v roku 2020. Keby robilo KDH aktívnejšiu politiku, bol by Milan Majerský čoskoro v situácii, že by sám mohol ponúkať Igorovi Matovičovi miesta na kandidátke, nie naopak.

Líder OĽaNO si zrejme svoje zlé čísla uvedomuje. A kým v liberálnejšom spektre má priestor na expanziu obmedzený, dúfa, že prežitie v politike mu zabezpečí konzervatívnejší volič. Tomuto cieľu má slúžiť „200 eur na dieťa“, ponuka pre KDH i Gyimesiho iniciatíva proti dúhovým vlajkám.

Lenže voliči nie sú práve bytosti, ktoré by sa vyznačovali vďačnosťou. Mnohí rodičia si pokojne strčia tých dvesto eur každý mesiac do vrecka, ale aj tak budú voliť kohokoľvek mimo OĽaNO, lebo si zrátajú, že tie peniaze si aj tak nikto zrušiť nedovolí. Gyimesiho iniciatíva proti dúhovým vlajkám povedie k tomu, že natruc bude týchto vlajok všade viac a stanú sa navyše ešte aj antimatovičovským symbolom.

A KDH? To radšej pôjde riskantnejšou cestou posilňovania vlastnej identity. Mimo parlamentu je zánik kresťanskej demokracie možný. V objatí Igora Matoviča je istý, podobne ako sa fakticky v OĽaNO kedysi rozplynula Lipšicova NOVA.