Samit v Budapešti Konzervatívci hľadali odpoveď na to, ako chrániť slobodu a dôstojnosť

V budove Maďarskej akadémie vied v Budapešti sa 26. a 27. mája konal štvrtý Transatlantický samit organizovaný organizáciou Political Network for Values (Politická sieť pre hodnoty). Tohtoročný konzervatívny samit niesol podtitul „Freedom at stake“ (Sloboda v stávke).

Na samite sa zúčastnili politici, akademici a lídri občianskej spoločnosti z viac ako 30 krajín Severnej Ameriky, Južnej Ameriky, Európy a Afriky. Spomedzi slovenských politikov sa na samite zúčastnili Anna Záborská, Branislav Škripek a Michal Považan z Kresťanskej únie.

Samit otvoril prezident Political Network for Values José Antonio Kast. Ten sa prezidentom tejto organizácie stal po svojej neúspešnej kandidatúre na prezidenta Čile.

Kast uviedol, že pri robení politických rozhodnutí je vždy potrebné myslieť na Boha, ktorého takisto označil za dôvod, prečo je v politike. Prítomných konzervatívcov vyzval, aby trávili čas s mladými, pretože „oni od nás zoberú vlajku a zodvihnú ju vysoko“.

Konzervatívci sa podľa neho musia organizovať do skupín, pretože ich názoroví oponenti sa organizujú veľmi dobre. Konzervativizmus sa nemôže obmedziť len na reakčnú politiku a musí aktívne propagovať svoje vlastné hodnoty.

Boh ako garant ľudskej dôstojnosti

Jedným z ďalších rečníkov bol Christiaan Alting von Geusau, filozof a rektor Katolíckej vysokej školy ITI v rakúskom Trumau.

Podľa neho našu dôstojnosť formujú tri body, ktoré sa dajú nájsť v knihe Genezis – skutočnosť, že nás Boh stvoril na náš obraz, že si máme podmaniť zem a že sme boli stvorení ako muž a žena, čo nám dáva spoluúčasť na tvorení. „Boh nikdy nespomenul preľudnenie,“ poznamenal, keď rozprával o Božom prikázaní, aby sa ľudia množili.

Ľudská dôstojnosť sa podľa neho rozdeľuje na pasívnu a aktívnu. Pasívna hodnota vyplýva zo samotnej skutočnosti, že sme ľuďmi, aktívna sa vytvára tým, že sa správame ako ľudia. Tieto dva druhy dôstojnosti sa navzájom potrebujú.

Keď zo spoločnosti zmizne Boh, podľa rektora sa bohmi stanú subjektívne pocity na jednej strane a vedecký pokrok na druhej strane. Tento spoločenský stav nazýva „technokratickým progresivizmom“ a pripomína, že tyrania nedopadne dobre ani vtedy, keď vyhlasuje, že vzniká s cieľom zlepšiť životy tých, ktorí sú pod ňou.

Pre Postoj Christiaan Alting von Geusau neskôr povedal, že pre správne pochopenie ľudskej dôstojnosti musia ľudia „aspoň uznať, že existuje tvorca“, minimálne aj keby týmto tvorcom malo byť niečo abstraktnejšie ako kresťanský Boh. „Všetci musíme uznať čisto biologický fakt, že sme boli vytvorení,“ povedal.

„Musíme uznať, že pochádzame z poriadku, ktorý je mimo nás, pretože alternatívou je zverstvo. Dôvod je jednoduchý – pokiaľ prerežete to spojenie, všetko sa stáva svojvoľným, ide len o to, kto je mocnejší,“ povedal. Takýto spoločenský stav nazval „vrhnutím sa do priepasti svojvoľnosti“.

Pohlavie, nie rod

Zaujímavý prejav mal aj Jay W. Richards, ktorý pôsobí ako vedúci vedecký pracovník v americkej The Heritage Foundation. Ten povedal, že médiá začali verejnosť informáciami o transgender ideológii bombardovať niekedy okolo roku 2015 a odvtedy sme v spoločnosti mohli vidieť obrovské zmeny. Poukázal na to, že ešte v roku 2009 existovala v Spojených štátoch amerických iba jedna klinika, ktorá poskytovala zmenu pohlavia nedospelým pacientom – v roku 2019 ich bolo už sto.

Boj o to, aby sa namiesto pojmu „rod“ považoval pôvodný pojem „pohlavie“, Richards považuje za veľmi dôležitý. Progresívci podľa neho chcú namiesto pojmu „pohlavie“ začať používať pojem „rod“ preto, aby mohli vzápätí začať používať pojem „rodová identita“, ktorý už podkopáva objektívnu biologickú realitu.

Progresívcom sa v niektorých kultúrnych bitkách podarilo vybojovať kompromis, v ktorom tvrdia, že dve biologické pohlavia existujú, ale popri nich existuje niečo nezávislé, akási vnútorná rodová identita.

Podľa Richardsa si však americkí progresívci už pomaly uvedomujú, že tento naratív je neudržateľný, pretože priznaním existencie biologického pohlavia zároveň priznávajú, že existuje čosi ako objektívna realita. Preto sa pojem „pohlavie“ v mnohých nadnárodných inštitúciách mení na „pohlavie priradené pri pôrode“.

Ako bojovať proti pornu

O problematike vykorisťovania žien počas samitu rozprávala Dawn Hawkinsová, výkonná riaditeľka amerického Medzinárodného centra pre sexuálne vykorisťovanie. Pri debate o násilí proti ženám je podľa nej dôležité uvedomiť si, že ho nikdy neporazíme, ak ho nezastavíme na všetkých úrovniach, medzi ktoré patrí aj internetová pornografia alebo prostitúcia.

Riešením sú podľa nej lepšie možnosti monitorovania detskej aktivity na internete rodičmi, lepšie navrhnuté filtre nevhodného obsahu zabudované do mobilných telefónov, povinné overovanie veku návštevníkov webov s pornografickým obsahom a zvýšenie veku internetovej dospelosti z 13 na 16.

Zákonodarcovia by podľa nej mali pornografické stránky prinútiť, aby overovali, kto sa vyskytuje v nahraných videách, zakázať určité žánre pornografie (napríklad tie, ktoré zahŕňajú extrémne násilie alebo znásilnenie) a nepovoľovať prostitúciu.

Súčasťou prvého dňa samitu bola aj premiéra filmu The Sound of Freedom s podobnou témou, ktorý predstavil režisér Eduardo Verastegui z Mexika. Režiséra prišiel do Budapešti podporiť aj jeho priateľ Mel Gibson.

Hrozba nielen naľavo

Ďalším prednášajúcim výskumníkom bol Miklos Lukacs, profesor výskumu v oblasti vedy, technológie a inovácií na Universidad San Martín de Porres v Peru.

Konzervativizmus sa podľa neho začína vtedy, keď ľudia spoznajú svoje limity. Podľa tejto definície nemusia byť názoroví oponenti konzervatívcov nevyhnutne na ľavej strane politického spektra, pretože progresivizmom je podľa neho to, keď niekto vníma človeka ako čisto materiálnu vec a vedu vníma nie ako prostriedok, ktorým sa dá niečo vykonať, ale ako niečo, čo určuje, čo sa má vlastne vykonať. Transgender ideológia je potom stelesnením takéhoto zmýšľania.

Spôsoby, akým sa konzervatívci môžu pred takýmto svetonázorom brániť, sa podľa Lukacsa dajú rozdeliť na „duchovné, akademické a politické“. Technológie a veda podľa neho majú slúžiť ľuďom, nie opačne.

Sloboda nie je cieľom

Počas panelovej diskusie s názvom „Cesta k slobode v budúcnosti Európy“, na ktorej sa zúčastnila aj slovenská poslankyňa Anna Záborská, chorvátsky poslanec Stephen Bartulica poznamenal, že klasickí liberáli a libertariáni často zabúdajú na to, že silná rodina je predpokladom slabého štátu.

Pokiaľ inštitúcia rodiny slabne, podľa poslanca má štát tendenciu zaplniť toto prázdne miesto. Zároveň uviedol, že „politika je dole prúdom od kultúry“, takže konzervatívci nesmú v kultúrnych otázkach robiť kompromisy.

Poslankyňa dolnej komory rakúskeho parlamentu Gudrun Kuglerová počas danej diskusie uviedla, že sloboda je pre socialistov nepriateľom, pre liberálov cieľom, no pre konzervatívcov by mala byť „kľúčom“.

V jednom momente zažartovala, že napätie medzi jednotlivými ľavicovými skupinami spôsobuje, že ju ľavicoví poslanci prosia, aby proti nim argumentačne zasiahla. Ako príklad vnútorného ľavicového sporu uviedla napätie medzi komunitou transgender a zvyškom LGBT komunity.

Hrozby pre slobodu slova

Počas panelovej diskusie o náboženskej slobode rozprával Paul Coleman z právnickej organizácie ADF International. Ten sa zúčastnil na procese s fínskou političkou Päivi Räsänenovou a luteránskym biskupom Juhanom Pohjolom, ktorí boli stíhaní za údajné nenávistné prejavy.

Konzervatívci by si podľa neho mali dávať pozor na to, aké zákony obmedzujúce slobodu prejavu podporia. Niektorí politici, ktorí boli stíhaní za nenávistné prejavy, podľa neho dokonca sami hlasovali za dané zákony, pretože si mysleli, že budú použité len proti politickým extrémistom.

Zároveň varoval pred tým, že Európska komisia minulý rok navrhla, aby sa nenávistné prejavy zaradili medzi európske zločiny, čím by sa dostali na rovnakú úroveň ako terorizmus alebo obchodovanie s ľuďmi. Definícia nenávisti je však veľmi vágna a často ostane pri jednoduchom „nenávisť je nenávisť“.

„Pred pár rokmi sme tu mali heslo ,láska je láska‘, teraz tu máme ,nenávisť je nenávisť‘,“ rozosmial Coleman sálu.

Mladí konzervatívci sú rebelmi

Aktivity mladých ľudí pridružených k Political Network for Values predstavila Zsófia Ráczová, zástupkyňa maďarského štátneho tajomníka pre rodinu a mládež. Byť mladým konzervatívcom, teda podľa Rogera Scrutona pochopiť, že „dobré veci sa dajú ľahko zničiť, no ťažko vytvoriť“, je podľa nej v súčasnosti rebelským skutkom.

Množstvo mladých ľudí podľa nej však konzervatívne myšlienky prechováva nevedome, jednoducho preto, že nesúhlasia s vlnou nových mainstreamových myšlienok. Tie jeden zo zúčastnených mladých zhrnul slovami G. K. Chestertona: „Čoskoro sa ocitneme vo svete, v ktorom bude na človeka nakričané za to, že hovorí, že dva a dva sú štyri, v ktorom sa budú šíriť zúrivé výkriky proti každému, kto hovorí, že kravy majú rohy, v ktorom budú ľudia prenasledovať herézu, ktorá bude nazývať trojuholník trojstranným útvarom, a človek bude obesený za to, že rozzúril dav tvrdením, že tráva je zelená.“