Analytik Matej Rafael Riško odpovedá na štyri dôležité otázky o súčasnom dianí na ukrajinskom fronte.
Analytik Matej Rafael Riško odpovedá na štyri dôležité otázky o súčasnom dianí na ukrajinskom fronte.
Matej R. Riško, s ktorým sme nedávno priniesli rozsiahly rozhovor o tom, prečo sa Putinovmu režimu nepodarilo zabrať Kyjev v blitzkriegu, stručne odpovedá v rubrike Čo nové vo vojne na štyri aktuálne otázky.
Čísla zverejnené Veľkou Britániou sú zrejme správne a ruské sily sa už blížia k 70 percentám nasaditeľnosti úkolových zoskupení. Na fronte preto prebiehajú pomerne masívne reorganizácie s cieľom doplniť straty na najexponovanejších úsekoch kvôli zachovaniu bojaschopnosti.
V danej chvíli už nemá veľký zmysel hovoriť o taktických práporných skupinách, ale skôr o jednotkách na úrovni práporu. Bez aspoň čiastočnej mobilizácie ruské sily v horizonte zhruba jedného mesiaca nebudú ďalej schopné pokračovať v ofenzíve, ale momentálne ešte stále dokážu pokračovať v limitovanej ofenzívnej činnosti.
Ukrajinské straty nepoznáme a zatiaľ si ich nedovolím kvantifikovať. Dá sa však jednoznačne odhadnúť trend - keďže došlo k zefektívneniu ruského postupu, straty na oboch stranách sa vyrovnali oproti normálu. Ukrajinské straty sú teda takisto pomerne vysoké, problém spočíva v tom, že časť síl (napríklad tie, ktoré sú sústredené na obranu Severodonecka) tvoria brigády síl teritoriálnej obrany, sú slabšie vyzbrojené a značne vyčerpané, čo sú pomerne nepriaznivé faktory. Určitú rámcovú predstavu nám ukazuje aj neschopnosť ukrajinskej armády viesť rozsiahle protiofenzívy.
Zatiaľ to vyzerá tak, že Rusi s cieľom ochrániť pozemné komunikačné línie vykonali niekoľko manévrov, ale nateraz nevyzerá na organizovaný taktický ústup. Ukrajinské sily prerazili niekoľko ruských pozícií a postúpili na východ, pričom sa dostali až k líniám obrany sústredeným východne od mesta Izium, kde sa vo štvrtok odohralo niekoľko signifikantných stretov.
Napriek tomu to pôsobí, že ruské pozície na rieke Donec v oblasti Savynci sú dostatočne silné na to, aby ubránili cestu P78 a zabránili Ukrajincom dosiahnuť diaľnicu M03 a vpadnúť do tyla ruských síl v oblasti Iziumu s odrezaním komunikačných línií z Belgorodu. Navyše, ruská armáda znovu dobyla Ternovu a Rubižne, čím vytlačila ukrajinské sily od (pre nich) kritického Vovčanska. Osobne preto nepredpokladám stiahnutie sa v najbližších dňoch, Izium naďalej zostáva strategicky veľmi významným.
Foto: Twitter, Nathan Ruser
V tento moment už zrejme boli prerazené línie obrany pri Popasnej. Pozoruhodné je, že operačné tempo ruských síl sa podľa všetkého mierne spomalilo, čo dáva určitú nádej pre schopnosť odolať náporu a uskutočniť prípadný taktický ústup. Obkľúčenie Severodonecka a Lysyčanska je momentálnym operačným cieľom ruských síl a zdá sa reálne.
Ruské sily zvolili kombináciu vytláčania a v podstate frontových útokov v Severodonecku a kliešťového manévru z Popasnej a z oblasti Bilohorivky. Reálne tam hrozí obkľúčenie štyroch ukrajinských brigád, ktoré sú už značne vyčerpané, čo platí aj o ruských, tam je však väčšia schopnosť dopĺňať straty.
Ruské sily sa, žiaľ, zrejme naučili efektívne viazať ukrajinské jednotky a dosť to zefektívnilo ich postup na niektorých úsekoch frontu. Na druhej strane, zníženie operačného tempa dáva určitú nádej, že sa ukrajinské sily dokážu stiahnuť.
Prakticky žiadne okrem deklaratórnych. Do veľkej miery to Rusko vníma aj ako „priznanie farby“. Rusko už deklarovalo, že prijme kroky, ak sa rozmiestni na hraniciach infraštruktúra Aliancie, o čo však fínska strana teraz nemá záujem a Ruská federácia prvky strategického odstrašenia, akokoľvek o tom teraz hovorí, už v tejto oblasti má (Zaozersk, Gadžijevo a Severomorsk). Ani ich prípadné posilnenie, ktoré nepredpokladám, by nijako zvlášť nezmenilo vojenskú ani strategickú paritu.