Ako vyzerala mierová dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou Okresanie ukrajinskej armády, žiadne NATO, Krym pod Rusmi aj viac ruštiny

Americký denník The Wall Street Journal (WSJ) v piatok zverejnil návrh mierovej zmluvy medzi Ruskom a Ukrajinou, o ktorom sa diskutovalo v apríli 2022 – po rokovaniach medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou, ktoré sa uskutočnili koncom marca v Istanbule. Na svojom webe o tom v piatok informovalo Rádio Sloboda.

Dokument je datovaný 15. aprílom 2022 – po návšteve vtedajšieho britského premiéra Borisa Johnsona v Kyjeve. Johnsona ruská strana viní z toho, že tlačil na ukrajinské vedenie, aby takúto dohodu neprijalo.

EÚ áno, NATO nie

Návrh zahŕňal okrem iného záväzok Ukrajiny vzdať sa svojich snáh vstúpiť do NATO a zachovať si neutrálny status. Dokument zároveň neobsahoval zákaz vstupu Ukrajiny do EÚ.

V texte sa píše aj o redukcii ukrajinskej armády. Predstavy rokujúcich strán o rozsahu tejto redukcie sa však líšili: Rusko trvalo na 85-tisíc vojakoch, 342 tankoch, 519 delách, zatiaľ čo Ukrajina údajne chcela mať 250-tisíc vojakov, 800 tankov a 1 900 diel.

Počítalo sa aj s tým, že na Ukrajine by platil zákaz rozmiestňovania cudzieho vojenského personálu a zbraní vrátane rakiet.

Krym pod ruskou kontrolou

Dokument tiež rátal s tým, že polostrov Krym zostane pod ruskou kontrolou bez formálneho vzdania sa suverenity nad ním zo strany Ukrajiny.

O budúcnosti častí Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, ktoré boli do 24. februára 2022 pod ruskou kontrolou, sa malo rozhodnúť počas rokovaní prezidentov oboch krajín.

Dokument nehovoril o štatúte iných území okupovaných Ruskom – predtým sa opakovane uvádzalo, že sa v ňom počítalo s odchodom ruských jednotiek a návratom území pod kontrolu Ukrajiny.

Rusi žiadali viac ruštiny a koniec vyšetrovania zločinov

Rusko predložilo mnoho ďalších požiadaviek, s ktorými Ukrajina nesúhlasila.

Išlo napr. o rozšírenie oficiálneho používania ruského jazyka na Ukrajine, upustenie od vyšetrovania údajných vojnových zločinov na Ukrajine a zrušenie všetkých sankcií.

Kyjev nesúhlasil ani s tým, aby niektorá z krajín, ktoré garantujú bezpečnosť Ukrajiny (patrí medzi ne aj Rusko), mala právo veta: Kyjev veril, že to môže Rusku dať „voľnú ruku“ pre novú agresiu niekedy v budúcnosti.

Rokovalo sa až do júna, Moskva má už nové podmienky

Podľa WSJ rokovania pokračovali do júna 2022 a zastavili sa na podnet Ukrajiny. Moskva predtým tvrdila, že rokovania sa skončili v apríli.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v komentári k článku WSJ uviedol, že Moskva si neželá, aby bol dokument zverejnený. Dodal, že ak sa mierové rokovania obnovia, podmienky Ruska už budú iné – keďže odvtedy Rusko oznámilo anexiu štyroch ďalších ukrajinských regiónov.

Ukrajinské úrady zverejnenie návrhu mierovej dohody nekomentovali, podotklo REF/RL.

Obe strany predtým priznali, že o podmienkach možnej mierovej dohody sa rokovalo v Istanbule a nejaký čas aj po istanbulských rokovaniach. Následne ruské vedenie obvinilo Ukrajinu a jej západných spojencov, najmä Britániu, z narúšania dohôd.

Ukrajina Rusku neverila

Vlani v novembri vedúci ukrajinskej delegácie Davyd Arachamija v rozhovore pre televízny kanál 1+1 povedal, že hlavnou požiadavkou Moskvy je neutralita Ukrajiny.

Podľa Arachamiju ukrajinská strana dohodu odmietla z dvoch dôvodov: pre nutnosť zmeniť ukrajinskú ústavu, pretože v nej je zakotvené želanie vstúpiť do NATO, a pre to, že Ukrajina neverí, že by Rusko dohodu aj plnilo.

V novembri 2022 ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predstavil ukrajinský desaťbodový mierový plán. Stanovuje sa v ňom, že akékoľvek rokovania s Moskvou sa môžu začať až po vrátení všetkých okupovaných území – vrátane anektovaného Krymu – pod správu Ukrajiny a po stiahnutí ruských jednotiek zo všetkých oblastí, ktoré obsadili.