Ešte k prípadu biskupa Chautura Čo sme sa dozvedeli z kauzy, kde údajne šlo o sexuálne zneužívanie

Minulý týždeň bol veľmi dramatický na slovenskej politickej scéne. Riešilo sa, či bude Robert Fico vydaný na väzobné stíhanie, prišlo priznanie Zoroslava Kollára, že dal úplatok, a tak jedna správa trochu zanikla.

Lebo to nebola nijaká bomba, ktorá by strhla pozornosť publika. Vlastne je to taká nenápadná správička, napriek tomu je hodné si ju všimnúť a uvažovať nad tým, čo sa stalo.

Prešovská krajská hovorkyňa polície stroho oznámila, že „v prípade vladyku Milana Chautura bolo trestné stíhanie zastavené“.

Išlo o obvinenie zo sexuálneho zneužívania, ktoré sa začalo vyšetrovať v roku 2018.

Správu doplnil ešte vladyka Cyril Vasiľ, ktorý stručne oznámil: „Biskupský úrad má vedomosť, že kardinál Leonardo Sandri, prefekt Kongregácie pre východné cirkvi, už pred takmer desiatimi mesiacmi oznámil biskupovi Milanovi Chauturovi, že po ukončení šetrenia pápež František voči nemu zrušil akékoľvek cirkevné trestné konanie.“

Tým sa končí dlhoročná záležitosť týkajúca sa obvinenia zo sexuálneho zneužívania maloletého dievčaťa kňazom, ktorý sa neskôr stal biskupom. Zneužívanie údajne trvalo dlhých desať rokov a Martina O’Connor ho ohlásila po dvadsiatich rokoch.

Hoci skutok bol už premlčaný, začalo sa vyšetrovať. S tým, ako sa toho ujali polícia a vyšetrovateľka, nebola pani Martina spokojná. Vlastne z toho bola zhrozená. Vyšetrovanie bolo zastavené, no na zásah prokuratúry bolo zase obnovené.

Ale potom zase bolo vyšetrovanie zastavené a prokuratúrou tentoraz aj potvrdené. Rovnako sa skončilo kánonické vyšetrovanie, ktoré má na starosti Kongregácia pre náuku viery.

Ani takéto predčasné zhodnotenie prípadu neprospievalo.Zdieľať

Ale prv než polícia, prokuratúra či vatikánske autority rozhodli, či išlo o sexuálne zneužívanie, bol prípad medializovaný. On sa vlastne aj začal tak, pani Martina išla za vladykom Chauturom s kameramanom RTVS a mala byť reportáž z toho, ako mu vmietne do tváre, že ju zneužíval.

Reportáž však napokon nevznikla, RTVS zrejme usúdila, že toto nie je fér a jej úlohou nie je byť sudcom v tejto kauze. No pani Martine bolo už na biskupskom úrade odporučené, aby sa obrátila na políciu. Čo aj urobila a vyšetrovať sa na jar 2018 aj začalo.

Na jeseň 2018 sa však objavili v médiách správy, ktoré pochádzali z prostredia cirkvi, že vladyka Chautur je vyšetrovaný za sexuálne zneužívanie. Ihneď sa začali šíriť podporné stanoviská aj petície na jeho obranu. V septembri 2018, keď vyšetrovanie ešte nebolo ukončené, Gréckokatolícka eparchia Košice označila toto obvinenie zo sexuálneho zneužitia za diskreditáciu.

Ani takéto predčasné zhodnotenie prípadu nebolo k dobru veci.

V apríli 2019 poskytla pani Martina podrobný rozhovor Denníku N, v ktorom detailne opísala všetko, čo sa podľa nej udialo, teda ako zneužívanie podľa jej spomienok prebiehalo. Ale v tom čase vyhlásila, že „spravodlivé rozhodnutie prenechám cirkvi a právnemu systému. Dôverujem im, že z morálneho hľadiska a z hľadiska ochrany detí urobia, čo je správne“.

Dnes vieme to, že polícia ani vatikánske autority nezistili, že by naozaj išlo o sexuálne zneužívanie.

No pani Martina O’Connor si stojí za tým, že všetko sa udialo tak, ako to opísala a zverejnila. K zrušeniu trestného stíhania sa vyjadrila v Denníku N takto: „Z mojej strany som spravila všetko, čo sa dalo. Na to, aby sa dokázala jeho vina, je potrebné, aby sa prihlásilo viac obetí. Viem, že sú a možno konečne nájdu odvahu ozvať sa. Alebo nie, a budú ďalej žiť v tichosti ako doteraz.“

No po dlhoročnom vyšetrovaní platí, že vladyka Milan Chautur je nevinný človek. Dnes je už emeritným biskupom. V júni 2021 sa vzdal funkcie a utiahol sa do ústrania.

Len pár poznámok k tomu všetkému.

Takže žiadna celospoločenská katarzia z tohto prípadu nenastala.Zdieľať

Keď si človek spätne uvedomí, čo sa dialo a ako sa to skončilo, aký má pocit? No rozhodne sa táto kauza nestala niečím prelomovým, ako mnohí dúfali. Skôr ukázala, že tieto veci týkajúce sa sexuálneho zneužívania detí majú veľa vrstiev, veľa rôznych odtieňov, motívov, treba byť opatrný ako v zamínovanom území.

Samozrejme, je dobré, že sa vyšetrovalo aj po premlčacej lehote a aj v prípade, keď išlo o biskupa. V týchto trestných činoch treba odhaľovať vinníkov, o tom v tejto spoločnosti a hádam už ani v cirkvi nikto nepochybuje.

A nikto už hádam nepochybuje ani o tom, že takéto veci sa dejú aj v Katolíckej cirkvi a zločinov sa dopúšťajú aj duchovné osoby, sú to predsa ľudia s mnohými chybami. Ale aj oni majú právo na spravodlivé vyšetrovanie či súdny proces.

Je isté, že časť verejnosti ostane nahnevaná, že ani polícii, ani cirkevným úradom sa nepodarilo dokázať sexuálne zneužívanie, ktoré z výpovede pani Martiny vyzeralo také dôveryhodné. A budú to brať tak, že polícia ani Vatikán nevedia takéto veci vyšetrovať. Alebo nechcú.

A iná časť verejnosti je pobúrená tým, že päť rokov bol vlastne šikanovaný nevinný človek. A že boj proti sexuálnym predátorom zomelie aj veľa nevinných ľudí. A zničí im život.

Takže žiadna celospoločenská katarzia z tohto prípadu nenastala.

Jedna vec sa však v tomto prípade ukázala jasne. Takýmto citlivým prípadom svedčí zdržanlivosť, a to na strane jednej a druhej.

Čo najviac vecí by malo ostať, minimálne do vynesenia rozsudku, bez medializácie. Lebo aj obviňujúci, aj obvinený majú svoju dôstojnosť, ktorú treba rešpektovať.

Skúsenosť z tejto kauzy ukazuje, že Vatikán berie už túto vec vážne a obete, ktoré zneužívali duchovní, majú poistku vo dvojitom vyšetrovaní (jedno má viesť polícia danej krajiny, druhé vatikánske úrady).

Advokát pani Martiny napríklad v Postoji povedal, že jeho klientka „má ten pocit, že cirkev sa k jej prípadu postavila omnoho zodpovednejšie ako svetská moc“.

V Katolíckej cirkvi dnes vidno naozaj úprimnú snahu odkrývať sexuálne zneužívanie, jej garantom je sám pápež František. Súčasťou jeho zahraničných ciest je aj stretnutie s obeťami sexuálneho zneužívania, ktorého sa dopúšťali duchovné osoby. Aj na Slovensku také stretnutie bolo, čo môže byť pre skutočné obete silný signál.

Ale iná cesta nie je. Iba ísť touto cestou, akokoľvek môže byť tŕnistá.Zdieľať

Lenže môže tu vzniknúť aj nová skupina traumatizovaných ľudí. Duchovných, ktorí boli krivo obvinení, roky vystavovaní opovrhovaniu či podozrievaniu. Najznámejším prípadom bol austrálsky kardinál George Pell, ktorého odsúdili za sexuálne zneužívanie na šesť rokov, odsedel si jeden rok a potom bol jednomyseľným rozhodnutím najvyššieho súdu vyhlásený za nevinného. Nie každé obvinenie sa dokáže a nie každé obvinenie je pravdivé.

Vladyka Chautur nesedel, jeho obvinenia zastavila ešte polícia, prípad sa teda nedostal ani pred súd.

Jeho prípad poukazuje ešte na jeden veľký problém slovenskej spoločnosti.

Dôvera v spravodlivosť, teda v políciu a súdy, je tu veľmi nízka. Aj preto veľká časť verejnosti nedôveruje, že polícia a prokuratúra pracovali profesionálne a poctivo.

Samozrejme, dôvodom je aj to, že roky tu políciu ovládali ľudia typu Norberta Bödöra a prokuratúru z pozadia riadil Marian Kočner. Ľudia si zvykli, že pravdu hľadajú skôr médiá ako vyšetrovatelia.

Ale treba sa zase naučiť dôverovať polícii, prokuratúre, súdom a v takýchto prípadoch aj vatikánskym vyšetrovateľom.

Nestačí, že obvinenému vinu pripíšu médiá.

Tie často pomôžu dobrej veci, ale nemôžu nahrádzať súdy. A to sa týka nielen Milana Chautura, ale aj Roberta Fica či Mariana Kočnera.

Táto cesta nevedie k pokoju v duši či v spoločnosti.