V hlave ruského vojaka, ktorý znásilňuje Je to pre neho okamih slávy a moci. Vie, že dlho nepotrvá

„Sexuálne násilie sa týka predovšetkým mladých mužov, ktorí sú na vrchole sexuálnej aktivity. Nachádzajú sa práve v období, keď pre nich sex hrá dôležitú úlohu, teda od 18 do 30-40 rokov. Ruskí vojaci sú práve v tomto veku, ide o fyzicky mladých, zdravých mužov, ktorí majú energiu a situáciu vojny nezvládajú. Zrazu totiž nadobudnú nad ľuďmi moc,“ hovorí pre Postoj psychiater a sexuológ Ivan André.

Z Ukrajiny prichádza množstvo svedectiev o ukrajinských ženách znásilnených ruskými vojakmi. Prečo sa muži uchyľujú k takýmto činom?

Z rozprávania starých rodičov vieme, že k sexuálnemu násiliu dochádzalo počas druhej svetovej vojny aj na našom území. Je však pravda, že hoci Nemci boli okupanti a Rusi k nám prišli ako osloboditelia, ľudia spomínajú, že zo strany Rusov dochádzalo voči civilnému obyvateľstvu k väčšiemu násiliu. Matky pred vojakmi skrývali svoje dcéry, tých príbehov je mnoho. Samozrejme, nechcem povedať, že sexuálne násilie je viazané na nejaký národ. Ani to, že každý muž dokáže byť sexuálny násilník. Nie je to tak.

Sexuálne násilie súvisí s viacerými faktormi. Na človeka vplýva násilné prostredie vojny, prítomnosť enormného stresu, absencia rodiny či tlak okolitej skupiny, ktorá dokáže jednotlivca strhnúť aj k činom, aké by možno sám nespáchal. To všetko je prítomné po celý čas. Vo vojnách sa, žiaľ, sexuálne násilie objavuje často. Čo sa týka aktuálneho konfliktu na Ukrajine, vidíme zábery, ako si ruskí vojaci odnášajú televízory či rádiá ako vojnovú korisť. Myslím si, že takto vnímajú aj miestne ženy či dievčatá. Ako svoju korisť.

Psychológ a sexuológ Ivan André. Foto: Andrej Lojan

Súvisí to s kultúrou národa?

Myslím, že áno. Avšak aj príslušníci vyspelejších národov sa vedia zvrhnúť. Aj zo strany Američanov došlo v Afganistane k násiliu voči civilnému obyvateľstvu. Zrejme sa tomu nedá celkom predísť. V atmosfére brutality a hrubosti, ktorá je vo vojne všadeprítomná, človek sám seba neustojí vždy. Zločiny sa dejú takmer v každej vojne, tu je však prekvapujúca ich intenzita a brutalita. Tým, že nikto za tieto zločiny nie je trestaný ani napomínaný, správanie ruských vojakov sa zvrháva.

Ak zlyhá v rámci čaty zopár jednotlivcov, je to osobná tragédia. No ak je tento typ násilia prijateľný aj pre velenie, vypovedá to zrejme o čomsi hlbšom.

Existuje tu istý civilizačný rozdiel, ktorý súvisí s hodnotou ľudského života, ako i s postavením ženy v spoločnosti.Zdieľať

Nechcem vystupovať proti Rusom. Musíme si však pripustiť, že to závisí aj od etických a morálnych hodnôt tej-ktorej spoločnosti. Myslím si, že hodnota ľudského života v bežnom ruskom prostredí – mimo intelektuálnych kruhov – stojí nižšie ako v našej civilizácii. Civilizačne je Ruská federácia inde. Nevravím, že my na Západe sme čosi viac. Vnímam však, že tu existuje istý civilizačný rozdiel, ktorý súvisí s hodnotou ľudského života, ako aj s postavením ženy v spoločnosti. So vzťahom muža k matke, k ženám a k okolitej spoločnosti vôbec. Zaiste však nemožno povedať, že sexuálneho násilia sa dopúšťajú všetci ruskí vojaci. To rozhodne nie.

S témou súvisí aj fakt, že Rusko je mnohonárodnostný štát. Fungujú v ňom aj silné ázijské vplyvy. Aj fyziognomicky si už teraz viac všímame, ako je ruské obyvateľstvo zmiešané s ázijskými alebo východnými národmi. Títo mladí vojaci sú často povolávaní z okrajových častí Ruska, a nie priamo z miest a jeho centrálnych častí. Sú to chlapci alebo mladí muži prichádzajúci zo zaostalých, odľahlých oblastí, kde je nižšia duchovná a spoločenská úroveň, a to podobne zohráva svoju úlohu. Je tam viacero faktorov.

Foto: TASR

Neviem, či ste v médiách zachytili správu o telefonáte medzi ruským vojakom a jeho manželkou, od ktorej si pýtal povolenie znásilňovať Ukrajinky.

Je to čosi ťažšie pochopiteľné. Ruskí vojaci nemusia tie ukrajinské ženy zabiť ani zraniť. Ide tu však o akt hrubej neúcty k človeku, k žene.

Snažíme sa pochopiť muža, ktorý je vo vojne vystavený enormnému tlaku. Aké procesy v ňom nakoniec vyvrcholia do rozhodnutia znásilniť druhého človeka?

Týka sa to predovšetkým mladých mužov, ktorí sú na vrchole sexuálnej aktivity a výkonnosti. Nachádzajú sa práve v období, keď pre nich sex hrá dôležitú úlohu, teda od 18 do približne 30-40 rokov. Ruskí vojaci sú práve v tomto veku. Ak by tam boli päťdesiatnici či šesťdesiatnici, myslím si, že by v takej miere k sexuálnemu násiliu nedochádzalo. Toto sú však fyzicky mladí, zdraví muži, ktorí majú energiu a situáciu vojny nezvládajú. Zrazu totiž nadobudnú nad ľuďmi moc.

Viete, obyčajný vojak je v tej armáde vlastne pomerne veľký chudák. Je pod tlakom veliteľov. Je ponižovaný, utláčaný, zakríknutý, vystrašený. A teraz si predstavte situáciu, že on sa zrazu stane pánom.

Veľkú úlohu tu teda zohráva akýsi mocenský apetít?

Mnohí z tých mladých mužov nevedeli, do čoho reálne idú. Často sú to obyčajní pešiaci, ktorí si až neskôr naplno uvedomili, že vlastne idú na smrť. Nevieme, koľko vojakov dosiaľ na ruskej strane zomrelo. Tie čísla nepoznáme. No bude to veľmi veľa. V kolízii s civilným obyvateľstvom sa vojaci odrazu ocitli v situácii, keď pocítili moc, no zároveň si veľmi dobre uvedomujú, že vo vojnovom konflikte tá moc nad druhými ľuďmi trvá len chvíľu.

Pre vojakov je to, v úvodzovkách, ich okamih slávy a moci. A v rámci toho okamihu sa pravdepodobne uvoľnia.Zdieľať

Oni vbehnú do domu, zoberú si jedlo, lebo sú hladní, smädní, nájdu si nejaký alkohol, idú do komory, kde sú zásoby... Ruskí vojaci brali aj elektroniku, televízory, chladničky. Dobýjanie územia pochopili spôsobom, že im patria aj miestne ženy a dievčatá. Ocitli sa v okamihu, keď sa dostali ku koristi, vediac, že zajtra to tak už nemusí byť. Chcú si preto rýchlo uchmatnúť, čo sa dá, často na to majú možno polhodinu, využijú to a odídu. Vedia, že na druhý deň to už môže byť ináč. Môžu byť mŕtvi. Je to ich, v úvodzovkách, okamih slávy a moci. A v rámci toho okamihu sa pravdepodobne uvoľnia.

V človeku sa v takýchto situáciách uvoľní pudová oblasť. Nemyslím si však, že sa to automaticky týka každého jedinca. Tieto skupiny vojakov sú zrejme práve tie skupiny mladých, telesne zdravých mužov, ktorí sa proste ocitli v momente moci. Viete, táto vojna sa, žiaľ, veľmi nelíši od tých, ktoré poznáme z nedávnej histórie. Aj analytici sú prekvapení, že vojna v 21. storočí je veľmi podobná tým z minulosti. Akoby sme v tomto smere veľmi nerobili ľudský pokrok.

Foto: TASR

Pre človeka v takejto situácii musí byť moment moci veľmi príťažlivý.

Ten vojak vie, že je to len prechodný, chvíľkový okamih. A tak ho využije naplno.

Je tu ten pocit vlastnej moci kľúčovým faktorom?

Pravdepodobne áno. Nedokážem to ináč pochopiť.

Ako sa po skúsenostiach s vraždením a znásilňovaním človek dokáže zaradiť naspäť do normálneho života, do rodiny či partnerských vzťahov?

Neviem presne, ako to bolo v minulosti. Avšak zrejme na to existuje nejaký postup, akýsi prechod. Samozrejme, vojna a všetky súvisiace udalosti musia človeka poznačiť natrvalo.

Keď sa rozprávam s vojakmi na misiách, ktorí sú dlho bez svojich manželiek, často vravia, že hoci sú po návrate domov šťastní, že sú konečne opäť spolu, nejaký čas im trvá, kým sú schopní prežívať s nimi intimitu.

Mnohí z vojakov sú poznačení traumami. Následne im ten normálny, legálny sex s partnerkou až tak nefunguje.Zdieľať

Mnohým z vojakov po návrate pripadá ten obyčajný, bežný, civilný život nudný, zvláštny, nezáživný. Zrazu im chýba ten adrenalín, ktorý dlhodobo zažívali. Odrazu vnímajú celkom inú realitu. Včera ma vo večerných správach zaujali českí vojnoví reportéri, ktorí pôsobia na Ukrajine. Jeden z nich sa aktuálne vrátil z Mariupola. Vravel, že je ohromný rozdiel komentovať udalosti priamo z vojnového terénu a komentovať ich z bezpečia vlastnej kancelárie.

Človek to prežíva celkom inak. V teréne medzi trpiacimi ľuďmi je všetko oveľa silnejšie a osobnejšie.

Nevysvetlil to bližšie, no zrejme rozumiem, čo chcel povedať. Tie reality sú jednoducho úplne odlišné. Odbehli sme však od vašej otázky, ako sa muži z vojny vracajú do bežného, civilizovaného, usporiadaného sveta a chvíľu im to v oblasti intimity nejde, nefunguje. Mnohí z nich sú poznačení traumami. Môžu sa u nich vyskytnúť zmeny v psychike, ktoré sa manifestujú aj v tejto intímnej oblasti. Následne im ten normálny, legálny sex s partnerkou až tak nefunguje. Rozbije im to tú pôvodnú schému.

Bývajú po tom všetkom násilnejší?

Nemusia byť nevyhnutne násilnejší. Jednoducho ich to však rozbije. A následne sa niektorí už nevedia dostať do pôvodných koľají.

Pre partnerku musí byť návrat muža v takom rozpoložení rovnako náročný.

Žena často nemá presnú informáciu či predstavu, čo tam jej muž robil. Samozrejme, človek, ktorý sa vráti z bojov, má problémy s adaptáciou. Mnohí z nich sa stanú alkoholikmi alebo narkomanmi alebo sa po návrate správajú disociálne. Majú problém zaradiť sa späť do civilného života, často sa dostávajú do konfliktu so zákonom. Osobnostne ich prežité skúsenosti vyviedli z miery.

Foto: TASR

V Európe aj USA fungujú pre veteránov podporné skupiny. Vieme, či existuje niečo podobné aj v Rusku?

Nevieme. Môžeme len predpokladať, že skôr nie.

Poďme ešte k sile kolektívu. Ako na mladého vojaka vplýva, keď vidí, že násilia na civilistoch sa dopúšťajú aj jeho nadriadení?

Iste to má posilňujúci charakter. Ten vojak kopíruje správanie nadriadeného. Mám osobnú skúsenosť z čias, keď som bol na základnej vojenskej službe. Bolo nesmierne ťažké odolať, keď vás lampasáci (slangový výraz pre nadriadených, pozn. autorky) zavolali napríklad do krčmy na pivo. Vedel som, že to nebude jedno ani dve pivá, ale pätnásť pív. A mne nebude ostávať nič iné ako tam sedieť a piť.

Veliteľ sa tak zdrúzgal, že sme ho museli niesť domov. Vedeli sme, čo bude, a aj tak sa mu nedalo odoprieť. Nedalo sa. Nemohol som si dať dve pivá a odísť preč, lebo by sa naštval. A dal by mi to pocítiť. A potom je tu ešte skutočnosť, že ten, kto také veci vidí a nezapája sa, stáva sa svedkom.

A súčasne ohrozením.

Sú to akési nové pravidlá, atmosféra, ktorú nastavujete a do ktorej sa postupne zapájajú všetci.Zdieľať

Presne tak. Som súdny znalec, ale človek ani nemusí byť súdnym znalcom, aby vedel, že na podobnom princípe u nás na Slovensku fungovali aj mafie v deväťdesiatych rokoch. Keď mafiáni niekoho zabíjali, museli do obete streliť všetci, ktorí sa na mieste nachádzali. Skrátka, aby tam nezostal nik, kto by ich mohol udať a svedčiť proti nim. Toto, čo dnes vidíme na Ukrajine, je čosi obdobné. Ak sexuálne násilie pácha samotný veliteľ, ktorý je ešte pri plnej sile a vyžíva sa v tom, možno núti mladých vojakov robiť to tiež. Jednoducho preto, aby boli spolupáchateľmi a nestalo sa, že ktosi sa na tom akte nezúčastní a bude môcť byť oproti nim následne v lepšom postavení.

Myslím, že tak to mohlo byť aj s vraždením civilistov, čo je ešte horšie. Vidíte, ako v Buči ide niekto na bicykli, a tak ho zastrelíte. Sú to akési nové pravidlá, atmosféra, ktorú nastavujete a do ktorej sa postupne zapájajú všetci. Mnohí chcú, a mnohí musia.

Sexuálne násilie voči ženám, akokoľvek odporné je, ešte človek akosi dokáže pochopiť. Ako však rozumieť sexuálnemu násiliu páchanému na deťoch?

To je už iná kategória, na to musí mať človek špeciálne dispozície. Aj tu zohráva svoju úlohu extrémna vojnová situácia. Vieme však, že násilné konanie nie je až také zriedkavé ani na Slovensku. Stane sa napríklad, že agresor znásilní starú ženu. Nemusí to byť gerontofil. Vo vyhrotenej situácii padnú všetky zábrany, často je tu prítomný alkohol, a ten muž to spácha. Neznamená to však, že takýto jedinec musí byť okamžite deviant. Môže mať isté sklony. Primárnu úlohu zohráva, že v tej chvíli pociťuje dominanciu, a potom je schopný samotného sexuálneho uspokojenia. To, že vo vojne nájdu uplatnenie aj deviantné aktivity, vyplýva z krajnej situácie.

Svoju úlohu môžu zohrať aj iné okolnosti, napríklad alkohol, drogy či samotná túžba po sexuálnom uvoľnení, keď je ten jedinec v stave, že mu je doslova jedno, aký objekt je k dispozícii. Stáva sa dokonca, že muž znásilní aj muža napriek tomu, že sám nie je homosexuálom. Z prostredia väzníc poznáme prípady takzvanej vynútenej homosexuality. Opakujem však, neznamená to, že ten muž je homosexuálom. Ako sme spomenuli, ide tu o vplyv viacerých faktorov.

K sexuálnemu násiliu vo vojne teda vedie najmä snaha nájsť vo vyhrotenom prostredí akýsi ventil na uvoľnenie, túžba podmaniť si a dominovať, ale aj kultúra, z ktorej človek vychádza.

Áno. Viete, my vlastne celkom presne nevieme, čo sa deje so sexuálnym pudom v takýchto krajných situáciách. Zrejme tam musí dochádzať k silnej potrebe sexuálneho uvoľnenia, takého, ktoré je neovládateľné. Určite to závisí aj od celkového kultúrneho kontextu, odkiaľ ten človek prichádza. Opäť sa tak vraciame na začiatok rozhovoru: ľudia majú podobné skúsenosti z druhej svetovej vojny. Ruskí vojaci ich síce oslobodili, no mnohí z nich vystupovali voči civilistom veľmi násilne. Takže áno, nemalú úlohu v probléme sexuálneho násilia celkom iste zohráva aj kultúrne pozadie, z ktorého muži, vojaci pochádzajú. Dnes vidíme, ako sa čosi podobné opakuje na Ukrajine.