Čo nové vo vojne Všetko nasvedčuje tomu, že Ukrajina bude čeliť rozsiahlemu manévrovému útoku

Matej R. Riško, s ktorým sme nedávno priniesli rozsiahly rozhovor o tom, prečo sa Putinovmu režimu nepodarilo zabrať Kyjev v blitzkriegu, stručne odpovedá na päť aktuálnych otázok o vojne na Ukrajine

Prečo sa ruská armáda stiahla z predmestí Kyjeva?

Rusko reálne prehralo bitku o Kyjev. Ruská armáda bola prinútená sa stiahnuť, pretože už nebola schopná zabezpečovať svoje operačné ciele. Po tom, ako z nesprávnych politických predpokladov úplne zlyhala aeromobilná operácia na letisko Hostomel, ruská armáda prešla na plán, ktorý počítal s obliehaním Kyjeva.

Problém bol, že ruská taktická práporová skupina dokáže zaujať „frontové“ obranné postavenie na dĺžke zhruba 1000 až 1200 metrov. Počet síl v oblasti v skutočnosti nebol dostatočný na dlhodobé obliehanie a ukrajinskej armáde sa asymetrickými útokmi malých jednotiek darilo ničiť logistické línie, ako aj narušovať ruské postavenia. To viedlo k situácii, keď bolo ďalšie zotrvanie v oblasti Kyjeva už neúnosné. Je však nutné dodať, že taktický ústup zvládlo Rusko relatívne dobre, minimálne v porovnaní so svojou ofenzívnou kampaňou.

Sú vojnové zločiny v Buči excesom jednotlivých vojakov alebo plánovanou súčasťou ruskej stratégie?

Asi by som si dovolil odhadnúť, že šlo skôr o exces, v tom zmysle, že k nemu vojaci nedostali rozkaz zhora. Lenže ruská armáda s podobným správaním minimálne kalkuluje. Je to podobný vzorec správania, k akému dochádzalo napríklad v Sýrii. Najprv je odrezaná civilná infraštruktúra a komunikačné kanály a potom dochádza k cielenej, neorganizovanej represii obyvateľstva. Bohužiaľ sa obávam, že ešte budeme počúvať podobné svedectvá.

Ubránia Ukrajinci zvyšok Donbasu, keď naň Rusi sústredia svoje sily?

Za určitých okolností k tomu môže dôjsť, aj keď pravdepodobnosť je skôr nižšia. Ruská armáda tu nebude trpieť takými rozsiahlymi logistickými problémami, keďže efektívne ovláda časť terénu Donbasu a má funkčné železničné spojenie až po Melitopoľ. Zároveň dochádza k reorganizácii síl a všetko nasvedčuje tomu, že Ukrajina bude čeliť rozsiahlemu manévrovému útoku mechanizovaných síl.

Tie sa buď pokúsia o frontálne vytlačovanie ukrajinských pozícií smerom na severozápad, alebo – čo je pravdepodobnejšie – o obkľúčenie jednotiek „pripnutých“ na línii kontaktu kliešťovým manévrom z dvoch strán, juhozápadne od Izjumu a postupom od Záporožia. Ukrajinská armáda zatiaľ viedla skôr asymetrické operácie, azda s výnimkou bitky o Trostjanec.

Skončí sa vojna do ruského Dňa víťazstva 9. mája alebo musíme počítať s dlhým konfliktom?

Osobne som voči tomuto skeptický. Ruská strana síce potrebuje niečo, čo je schopná označiť za víťazstvo, ale s najväčšou pravdepodobnosťou dôjde len k zmrazeniu konfliktu. Existuje, samozrejme, možnosť použitia chemických zbraní alebo prostriedkov kontroly eskalácie (nasadenie taktických jadrových zbraní), ale tá pravdepodobnosť je stále skôr nižšia. I keď sme už videli niečo, čo bolo možno testom reflexov západnej diplomacie na možnosť použitia chemických zbraní, takže by som to úplne nevylučoval. To platí zvlášť s ohľadom na prítomnosť nového veliteľa južného vojenského okruhu, armádneho generála Alexandra Dvornikova.

Ukrajinci hlásia potopenie ruského krížnika Moskva, údajne strelou Neptun. Naozaj Rusi stratili svoju vlajkovú loď?

Podľa všetkého je to pravda. Krížnik Moskva odvysielal v Morzeovom kóde správu, že je v problémoch, a následne, že sa potápa. V prípade, že sa potvrdí, že Ukrajinci ho potopili dvoma strelami Neptun, ide o doslova fatálne zlyhanie ruskej rozviedky. Ukrajina mala k dispozícii len jeden raketový oddiel (ekvivalent práporu) striel Neptun, pravdepodobne len s jedným odpaľovacím vozidlom, a to ešte bez rádiolokátora Mineral-U, ktorý mal byť k jednotke zaradený na prelome apríla/mája tohto roka. Oddiel striel Neptun mal byť strategickým cieľom, ktorý mal byť zničený za pomoci balistických rakiet a rakiet s plochou dráhou letu v prvých hodinách vojny.

Neptun je pre Ukrajincov zdrojom národnej hrdosti. Existuje však aj možnosť, že vôbec nešlo o Neptun, ale o niektorú z britských striel, ktoré mali byť dodané, pravdepodobne francúzsky Exocet. Zatiaľ však nevieme, či sa Exocet skutočne nachádza medzi strelami, ktoré Briti Ukrajincom poskytli. Poskytovanie protilodných zbraní je veľmi silná eskalácia, na to sa hodí ten Neptun ako zásterka. Ale to je len domnienka. Ďalšou z hypotéz je, že Rusi narazilu na jednu z vlastných mín.