Ruský návod na genocídu Štátna agentúra zverejnila plán, čo by malo Rusko spraviť s Ukrajinou

„Nepotrebujeme nacistickú, banderovskú Ukrajinu, nepriateľa Ruska a nástroj Západu na zničenie Ruska. Dnes sa otázka denacifikácie presunula do praktickej roviny. Denacifikácia je potrebná, keď je značná časť národa – najskôr jeho väčšina – ovládnutá a zatiahnutá nacistickým režimom do jeho politiky. To znamená, že hypotéza ,ľudia sú dobrí – vláda je zlá‘ nefunguje.“

Takto začína svoj článok, ktorý zverejnila ruská štátna agentúra Ria Novosti, expert na politický marketing Timofej Sergejcev. Ten bol v minulosti aj poradcom ukrajinských prezidentov Leonida Kučmu a Viktora Janukovyča.

Zámery, ktoré Sergejcejev prezentuje v texte s názvom Čo by malo Rusko spraviť s Ukrajinou, sú hrozivým čítaním o ruskom myslení. Je to prakticky návod na genocídu ukrajinského národa, ktorý ruský politický expert označuje za nacistický.

Zabiť a zvyšok prevychovať

„Nacistov, ktorí sa chopili zbraní, treba na bojisku čo najviac zničiť (...) Musí byť vykonaná celková lustrácia. Všetky organizácie, ktoré sa spojili s praktizovaním nacizmu, musia byť zlikvidované a zakázané. Okrem špičiek je však vinná aj značná časť ľudí, ktorí sú pasívnymi nacistami, kolaborantmi nacizmu. Podporovali nacistickú vládu a oddávali sa jej.“

Nie celá „nacifikovaná masa obyvateľstva“ môže byť podľa Sergejceva zastrelená na bojisku. Preto navrhuje, aby tí, ktorí prežijú, podstúpili prevýchovu, „ktorá sa dosahuje ideologickou represiou (potláčaním) nacistických postojov a prísnou cenzúrou: nielen v politickej oblasti, ale nevyhnutne aj v oblasti kultúry a školstva“. 

Pre takýto proces navrhuje aj časový rámec. Ten „nemôže byť v žiadnom prípade kratší ako jedna generácia, ktorá sa musí narodiť, vyrásť a dospieť v podmienkach denacifikácie“. Vykonávateľom denacifikácie Ukrajiny má byť – ako inak – Rusko. Podmienkou je, že Ukrajina nebude môcť byť počas tohto procesu suverénnou krajinou. 

Ukrajinský nacizmus považuje za ideologickú základňu európskeho nacizmu a amerického rasizmu. „Preto denacifikáciu nemožno vykonať kompromisne, na základe vzorca NATO – nie, EÚ – áno. Samotný kolektívny Západ je tvorcom, zdrojom a sponzorom ukrajinského nacizmu… Ukronacizmus v sebe nesie nie menšiu, ale väčšiu hrozbu pre svet a Rusko ako nemecký nacizmus hitlerovského typu.“

Denacifikácia v jeho ponímaní znamená deukrajinizáciu – „odmietnutie ešte sovietskou mocou umelého rozkvetu etnického komponentu sebaidentifikácie obyvateľstva teritórií historického Maloruska a Novoruska“. 

Ďalej ju chápe ako vojenské víťazstvo nad kyjevským režimom, oslobodenie území od ozbrojených prívržencov nacistov, likvidáciu nezmieriteľných nacistov, zajatie vojnových zločincov či boj proti vláde.

Buča po oslobodení Masové hroby, obete so zaviazanými rukami, míny. Aj takto vyzerá ruský ústup

Lukáš Kekelák

Moskva všetky obvinenia o zámernom zabíjaní civilistov odmieta. Hrozivé zábery z Buče označuje za „inscenáciu kyjevského režimu“.

Čo bude po „oslobodení“: žiadna neutralita či Marshallov plán

Ukrajina si po ruskom ovládnutí nebude môcť ponechať svoj názov. Novovzniknuté ľudové republiky sa podľa neho môžu spoliehať iba na Rusko, a preto sú vylúčené akékoľvek „Marshallove plány“ či štatút neutrality.

Ukrajina podľa Sergejcevových slov nemôže existovať ako národný štát a pokusy o vybudovanie takéhoto štátu nevyhnutne vedú k nacizmu. Ukrajinizmus nazýva „umelou protiruskou konštrukciou“.

„Banderovské špičky musia byť odstránené, nie je možné ich prevychovať. Spoločenská ,bažina‘, ktorá ju aktívne i pasívne podporovala svojím konaním i nečinnosťou, musí prežiť útrapy vojny a vstrebať túto skúsenosť ako historické poučenie a odčinenie svojej viny.“

Ukrajinský prezident Zelenskyj Príde čas, keď sa každý Rus dozvie pravdu, kto z nich zabíjal ich spoluobčanov

Postoj TASR

Civilných obetí v iných oslobodených ukrajinských mestách môže byť podľa prezidenta oveľa viac než v Buči.

Na dosiahnutie cieľov denacifikácie je podľa neho nevyhnutné, aby obyvateľstvo podporilo Rusko po tom, „ako sa zbaví teroru, násilia a ideologického tlaku kyjevského režimu, a po tom, čo sa vymaní z informačnej izolácie“.

„​Samozrejme, bude nejaký čas trvať, než sa ľudia spamätajú zo šoku z vojenskej akcie a presvedčia sa o dlhodobých zámeroch Ruska – že ,nebudú opustení‘. Nie je možné vopred odhadnúť, na ktorých územiach bude táto masa obyvateľstva tvoriť kriticky potrebnú väčšinu.“

Sergejcev pripúšťa, že „katolícku“ západnú časť Ukrajiny sa asi nepodarí včleniť do proruských území. Táto časť územia však tiež musí podstúpiť denacifikáciu a ostať neutrálnou, čo zaistia ruskí vojaci.

„Rusko nebude mať pri denacifikácii Ukrajiny žiadnych spojencov, keďže ide o čisto ruskú záležitosť,“ píše v závere ruská štátna agentúra Ria Novosti. „A tiež preto, že likvidácii bude podrobená nielen banderovská verzia nacistickej Ukrajiny, ale predovšetkým západná totalita, vnútené programy civilizačnej degradácie a kolapsu, mechanizmy podriadenia sa veľmociam Západu a USA.“

Aby bolo možné uskutočniť plán denacifikácie Ukrajiny, bude sa podľa jeho slov „musieť Rusko konečne vzdať svojich proeurópskych a prozápadných ilúzií a uvedomiť si, že je poslednou inštanciou ochrany a zachovania tých hodnôt historickej Európy (Starého sveta), ktoré si to zaslúžia a ktoré Západ opustil, keď prehral v boji o seba samého“.

„Tento boj pokračoval po celé dvadsiate storočie a prejavil sa vo svetovej vojne a ruskej revolúcii, ktoré spolu neoddeliteľne súviseli. Rusko urobilo v dvadsiatom storočí všetko, čo mohlo, aby zachránilo Západ. Uskutočnilo hlavný západný projekt, alternatívu ku kapitalizmu, ktorý porazil národné štáty – socialistický, červený projekt. Potlačilo nemecký nacizmus, výplod krízy západnej civilizácie. Posledným prejavom ruského altruizmu bola podaná ruka priateľstva, za ktorú Rusko dostalo v 90. rokoch monštruóznu ranu.“