Môžu katolícki učitelia štrajkovať? (reakcia)

Môžu katolícki učitelia štrajkovať? (reakcia)

Učiteľka Anna Viglašová z ružomberského cirkevného gymnázia reaguje na Jána Horeckého zo Združenia katolíckych škôl, ktorý odsúdil predvolebný štrajk učiteľov.

Zrejme nie som jediná, kto si kladie túto otázku. Učitelia cirkevných škôl sú predsa len trochu v inej pozícii ako ich kolegovia zo štátnych škôl.

Čo sa týka zriaďovateľa, sú v podobnej pozícii ako učitelia súkromných škôl. Čo sa týka priorít, okrem vzdelávania patrí k ich prvoradým úlohám vytvárať v školách atmosféru pokoja a kresťanskej lásky a budovať tak spoločenstvo medzi žiakmi, učiteľmi i rodičmi.

Štrajk a naša dilema

Ísť či nejsť do štrajku je otázka, na ktorú si musí každý učiteľ odpovedať sám. Každý osobne je zodpovedný za svoj postoj, či už je učiteľom štátnej, súkromnej alebo cirkevnej školy (katolíckej alebo inej denominácie). Orientácia sa však hľadá dosť ťažko. Nezávislé kresťanské odbory Slovenska štrajk podporujú, kým stanovisko Združenia katolíckych škôl Slovenska (ZKŠS) vysvetľuje principiálne dôvody, pre ktoré sa katolícke školy do štrajku nezapájajú.

Bolo by zaujímavé poznať aj stanovisko iných cirkevných inštitúcií, ktorých prioritou je školstvo či dianie v spoločnosti (Komisia KBS pre katechizáciu a školstvo, Rada Iustitia et pax či Sociálna subkomisia Teologickej komisie KBS), tie však (zatiaľ) k tejto téme žiadne stanovisko nevydali.

Nejeden učiteľ katolíckej školy preto v týchto dňoch prežíva dilemu, hľadá odpovede na svoje otázky. Vie, že nejde len o neho, ale aj o žiakov, ktorých vychováva aj svojím postojom. A bolo by príliš zjednodušené povedať im: „My sa nezapájame, lebo sme dostali negatívne stanovisko.“ Znamenalo by to preniesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia na niekoho iného.

Učím na katolíckom gymnáziu 13 rokov. Mám rada svoje povolanie, svojich žiakov. Učím náboženstvo a slovenský jazyk a viem, že na rozdiel od iných predmetov vyučovanie náboženstva vždy bude mať aj charakter svedectva.

A toto svedectvo presahuje hranice vyučovacej hodiny. V tom sa však napokon zhodneme všetci, nech učíme akýkoľvek predmet – pozorní žiaci si všímajú všetko. A našim slovám veria len vtedy, ak sa pod ne podpíše život.

Naším svedectvom – alebo vyučovacím momentom je aj postoj k štrajku. Nenárokujem si, že mám pravdu. A pokiaľ sa niektorí učitelia z katolíckych škôl stotožňujú so zverejneným stanoviskom ZKŠS, rešpektujem ich svedomie a neodsudzujem nikoho, kto sa do štrajku nezapája.

Tiež nechcem rozvíjať konšpiračné teórie typu „určite za tým vyhlásením niečo je, každý štrajk potrebuje štrajkokaza a keby dali cirkevným školám zelenú, vedia, že by to číslo štrajkujúcich riadne stúplo a štrajk by mal väčšiu šancu na úspech“. Chcem však poukázať na dôvody, pre ktoré sa viacerí učitelia katolíckych škôl rozhodli do štrajku zapojiť.

Niekedy treba aj štrajkovať

Aj učenie Katolíckej cirkvi štrajk pripúšťa: „Štrajk je morálne oprávnený, ak sa ukazuje ako nevyhnutný alebo aspoň potrebný prostriedok na dosiahnutie primeranej výhody. Stáva sa morálne neprijateľný, ak je sprevádzaný násilnosťami alebo ak sa mu určujú ciele, ktoré nie sú priamo spojené s pracovnými podmienkami alebo sú proti spoločnému dobru.“ (KKC 2435). Niektorí by radi videli Cirkev tichú, poslušnú, obetavú, pokornú – to všetko sú cnosti, ktoré je dobré pestovať, je to však len časť pravdy, časť učenia Cirkvi.

Sám zakladateľ Cirkvi Ježiš Kristus je nazývaný nielen tichým Baránkom, ktorý sníma hriechy sveta, ale aj Levom z Júdovho kmeňa, ktorý zvíťazil (Zjv 5, 5). A keď videl nespravodlivosť, nemlčal. Vyhnal predavačov z chrámu (Jn 2, 13 – 25). K jeho slovám patrí nielen výrok Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme (Mt 5, 5), ale aj Ak som zle povedal, dokáž, čo bolo zlé, ale ak dobre, prečo ma biješ?! (Jn 18, 23).

V týchto dňoch žije katolícke Slovensko putovaním relikvií sv. Terézie z Lisieux. Jej spiritualitu môžeme opísať rôznymi výrazmi. Jedným z nich je aj „spiritualita solidarity“. Milovala aj za tých, čo nemilovali, trpela za iných. Prvá otázka, ktorú Boh kladie Kainovi, znie: Kde je tvoj brat Ábel? (Gn 4, 9) Nebude sa to Boh raz pýtať aj nás? Kde sú tvoji bratia? A kde si bol, keď oni bojovali?

V štrajku nejde len o peniaze. Keď sa vo vyhlásení ZKŠS uvádza, že kresťanský učiteľ nemiluje zverené deti len do výšky svojho platu, pripadá mi to skôr ako konštatovanie, prečo sme to vydržali doteraz. Práve preto, že nemilujeme zverené deti len do výšky svojho platu. A práve preto nemlčíme, keď sa veci hýbu. Preto sme ochotní zrieknuť sa štandardnej výšky svojho platu (každému z nás je jasné, že ten, kto štrajkuje, nedostáva mzdu a sám si za uvedené dni platí poistné, takže naša januárová výplata bude ešte nižšia ako za bežných okolností).

Nie sme si istí výsledkom – ako napokon nikto, kto do štrajku vstupuje. Ale ak neurobíme nič a nezapojíme sa, nič ani nezískame. Možno bude štrajk neúspešný – budeme si však môcť byť istí tým, že sme urobili, čo sa dalo. Že sme urobili viac, ako len rozprávali o tom, ako nášmu školstvu chýba systém a ako je to z roka na rok horšie.

Na záver by som si rada požičala slová prezidenta ZKŠS Jána Horeckého zo spomínaného stanoviska: „Vážime si odhodlanie kolegov učiteľov, ktorí vstupujú do štrajku a spolu rovnako hodnotíme stav a potreby školstva pre lepšiu budúcnosť Slovenska. Vyjadrujeme solidaritu s ich úsilím.“ Pevne verím, že to platí aj o učiteľoch katolíckych škôl, ktorí sa rozhodli solidaritu žiť tým spôsobom, že sa do štrajku zapoja.

Anna Viglašová

Autorka je učiteľka na Gymnáziu sv. Andreja v Ružomberku

Foto: TASR

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo