Študenti žiadali odbornú diskusiu Dekan Burda debatovať chce, ale až po tom, čo vláda zruší špeciálnu prokuratúru

Akademický senát Právnickej fakulty Univerzity Komenského síce schválil uznesenie, ktoré odporúča dekanovi Eduardovi Burdovi, aby v spolupráci so študentmi zorganizovali odbornú debatu o rušení špeciálnej prokuratúry, no diskusia prebehne až po tom, čo parlament rozhodne o zrušení úradu.

Dekan Burda si totiž myslí, že keďže v parlamente prebieha rozprava o rušení ÚŠP, tak odborná debata by v aktuálnej situácii zatiahla fakultu do politického boja. Do diskusií preto chce vstúpiť až po tom, čo sa ukončí legislatívny proces v Národnej rade.

„Diskusia bude, ale bude v čase, keď to nebude politizácia,“ uviedol dekan právnickej fakulty bez toho, aby spomenul konkrétny termín konania debaty.

Koalícia pôvodne plánovala zrušiť ÚŠP k 15. januáru, neskôr však pripustili, že zmeny zrejme prijmú až v marci. Premiér Robert Fico vyhlásil, že rušenie špeciálnej prokuratúry je mocenské rozhodnutie.

Burda nechce politickú diskusiu

Burda argumentoval, že debata nemôže prebehnúť v aktuálnej situácii, keď registruje ľudí, ktorí by do diskusie nevstúpili pre strach, že by sa stali honbou pre médiá v prípade, že by obhajovali zrušenie špeciálnej prokuratúry.

„Ja nemôžem podporiť diskusiu, ktorá bude politická,“ uviedol Burda, ktorý pre vládu spísal stanovisko, v ktorom odporúča ÚŠP zrušiť.

Študenti očakávali, že po decembrovom prísľube debata bude a že v stredu sa na senáte budú baviť o jej detailoch. Prišli s tromi termínmi (24., 30 a 31. januára) a preddohodnutých mali aj hostí – sudcu Krajského súdu v Bratislave Petra Šamka, šéfa Špecializovaného trestného súdu Jána Hrubalu, člena predsedníctva advokátskej komory Petra Erdösa a prokurátora ÚŠP, ktorý by v ten deň mal voľno.

Burdove slová pobúrili Dekan sľúbil študentom debatu s Lipšicom. Či bude, rozhodne senát až v januári

Juraj Brezáni

Ochotu diskutovať s Burdom potvrdil aj špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Vyhovujú mu všetky študentmi navrhnuté termíny.

Burda vravel, že študenti od decembra zmenili dôvody, pre ktoré chcú odbornú debatu. „Ja som sa tu dnes dozvedel, že to bude politická debata, tak prepáčte, až po ukončení politických procesov,“ povedal dekan, od čoho sa študenti dištancovali a odmietli, že by boli akokoľvek politicky aktívni.

Študent práva Marek Janiga, ktorý je zároveň členom senátu, pre denník Postoj uviedol, že vedenie fakulty počas debaty neodpovedalo na otázky, čím by bola debata spolitizovaná.

V senáte prešiel Janigov návrh, aby sa o odbornej debate bavili v konkrétnej rovine. Napriek tomu sa rozprava uberala smerom, či vôbec diskusia o rušení ÚŠP bude.

Študent práva Marek Janiga v rámci študentskej časti akademického senátu. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

„Pointou bolo nepovedať priamo, že debatu zamietame, ale zahrať to do autu,“ vyjadril sa Janiga k senátu. Dodal, že študenti mali pripravené konkrétne dátumy a konkrétnych ľudí. Všetky stredajšie rozhodnutia senátu označil za „vágne vyjadrenia“.

Študenti sa tiež pýtali, čo majú teda robiť, aby zaručili apolitickosť diskusie, odpoveď neprišla.

Debata ex post

„Ako budeme debatovať o rušení ÚŠP po tom, čo bude zrušená? Načo bude táto diskusia dobrá?“ pýtal sa počas senátu Juraj Plaza, doktorand na právnickej fakulte. Podľa neho má univerzita povinnosť pri súčasnej verejnej debate zabezpečiť odbornú debatu ku krokom vlády.

„Právny štát stojí na inštitúciách, nie na entuziazme jednotlivcov. Preto tie inštitúcie je potrebné chrániť a právnická fakulta by mala vytvoriť priestor na to, aby sa mohlo diskutovať o tom, či má byť táto inštitúcia ochránená alebo či existujú relevantné dôvody na jej zrušenie,“ uviedol člen akademického senátu Andrej Beleš.

Študent práva Marek Janiga, ktorý je zároveň členom senátu, počas zasadnutia uviedol, že je ochotný odstúpiť od tejto iniciatívy, ak by to malo pomôcť odbornej debate. Odmietol zároveň, že by svojou aktivitou politizoval. Pripomenul, že nevystúpil na opozičných protestoch proti rušeniu ÚŠP, ale iba na čisto občianskom v Dolnom Kubíne.

„Akým spôsobom som spolitizoval dianie na fakulte? Tým, že som dovnútra fakulty poslal list?“ pýtal sa Janiga. Jeho iniciatívu podporilo viac než 250 študentov právnickej fakulty.

Kurilovská sa zastávala dekana Burdu

V rozprave senátu vystúpila aj štátna tajomníčka ministerstva vnútra Lucia Kurilovská (nominant Hlasu). Zastala sa Burdu, že za jeho éry na fakulte vždy prebiehali odborné debaty. Študenti tiež pripomenuli, že Burda je nominantom Hlasu v štátnej komisii pre voľby. V utorok ho poslanci parlamentu dokonca zvolili za predsedu komisie.

Kurilovská zároveň povedala, že iniciatíva študentov bola prezentovaná skôr ako útok a nie ako volanie po odbornej debate. Janigovi odkázala, že študent v treťom semestri nemôže napádať odborný názor dekana Burdu. „To je veľmi povážlivé,“ povedala Kurilovská.

Lucia Kurilovská. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

„Pri rešpektovaní názoru každého, na základe svojho postavania a veku chcem povedať, že toto sa nerobí,“ dodala na margo študenta Janigu s tým, že podľa nej je „cez čiaru“ tvrdiť, že Burda zneužíval akademickú pôdu.

Štátna tajomníčka tak v podstate prebrala rétoriku Roberta Fica, ktorý znevažoval Janigu už v decembri. Okrem iného ho označil za „absolútne nepodstatného“, pričom riešil jeho výzor: „Ak má mať študent s pubertálnymi vyrážkami na nose prednosť pred dekanom právnickej fakulty a určovať, čo je pravda a čo nie, Boh ochraňuj túto krajinu!“

Janiga vo svojich mediálnych výstupoch ani v rámci študentskej iniciatívy neprezentoval svoj názor na rušenie špeciálnej prokuratúry. Spolu s ostatnými študentmi iba volali po diskusii.

Študent práva Janiga Fico ma použil na politický boj, pozývam ho na odbornú diskusiu o rušení ÚŠP

Juraj Brezáni

Študentská rada vysokých škôl vyzvala premiéra, aby sa verejne ospravedlnil za útoky na študenta.

Podľa Janigu bol Ficov slovný útok zneužitím a zatiahnutím do politického boja. Neskôr sa objavili aj útoky na študenta práva.

Riešil ho napríklad aj extrémista Daniel Bombic, ktorý na sieťach vystupuje ako Dany Kollar a na ktorého sú vydané medzinárodné zatykače. Na jednom zo svojich telegramových účtov označil Janigu za „nového“ Jána Kuciaka. „Buď on, alebo niekto iný. Buď zabitie, alebo čokoľvek iné,“ napísal v príspevku v rámci skupiny, ktorú odoberá viac než 18-tisíc účtov na Telegrame.

Útoky pocítil aj dekan fakulty Burda. Akademický senát síce odsúdil ataky na akýchkoľvek ľudí spojených s fakultou, no neschválil konkrétny návrh na odsúdenie Roberta Fica za útoky na študenta práva.

Počas senátu Janigu obviňoval bývalý poslanec Smeru Anton Martvoň, ktorý na fakulte robí odborného asistenta. Janigovi vyčítal, že je prepojený s Jurajom Šeligom (Demokrati), čo študent odmietol. Túto Martvoňovu narážku na Janigu neskôr odsúdil aj dekan Burda.

Ako vzniklo napätie na právnickej fakulte

Napätie na právnickej fakulte vzniklo v decembri po tom, čo Burda prekvapil svojimi vyjadreniami na margo špeciálnej prokuratúry. Povedal, že v rámci špeciálnej prokuratúry môže pôsobiť zločinecká skupina.

ÚŠP je podľa Burdu potenciálnym kriminogénnym faktorom, jeho prokurátori majú nízku kvalitu rozhodovacej činnosti a existujú podozrenia z manipulácie s trestnými konaniami.

„Tento model, podľa ktorého je nastavený Úrad špeciálnej prokuratúry, spôsobuje určité trenice a nie je celkom šťastný. Treba sa zamyslieť nad tým, ako s tým ďalej naložiť a ako nastaviť procesy, aby sa všetko mohlo objasniť,“ vravel Burda v októbrovom rozhovore pre denník Postoj. Dodal však, že nebude dobré, ak by do toho politici zasahovali s „krvavými očami“.

Študentov pobúrili Burdove vyjadrenia a napísali otvorený list, ktorý zarámcovali do dvoch rovín. Prekážalo im, že šéf ich fakulty nedostatočne rozlíšil svoju funkciu od pozície odborníka na trestné právo a že jeho vyjadrenie nebolo dostatočne podložené.

Neskôr sa študenti stretli s Burdom, kde im prisľúbil, že odborná debata na náročné právnické témy bude.

Vlastné vyhlásenie v súvislosti s Burdovými vyjadreniami mali aj prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry. Napríklad odmietli rušenie úradu pre úspešnosť obžalôb, ktorá sa podľa nich v rokoch 2021 až 2023 držala na úrovni 93 – 94 percent.

Aj prokurátor Ondrej Repa pripustil, že ÚŠP spravil chyby, no zrušiť preto celú inštitúciu je „veľmi nepoctivé a zjednodušujúce“.