Burdove slová pobúrili Dekan sľúbil študentom debatu s Lipšicom. Či bude, rozhodne senát až v januári

Dekan právnickej fakulty Eduard Burda začiatkom decembra prekvapil svojimi vyjadreniami na margo Úradu špeciálnej prokuratúry. Povedal, že v rámci špeciálnej prokuratúry môže pôsobiť zločinecká skupina.

ÚŠP je podľa Burdu potenciálnym kriminogénnym faktorom, jeho prokurátori majú nízku kvalitu rozhodovacej činnosti a existujú podozrenia z manipulácie s trestnými konaniami.

„Tento model, podľa ktorého je nastavený Úrad špeciálnej prokuratúry, spôsobuje určité trenice a nie je celkom šťastný. Treba sa zamyslieť nad tým, ako s tým ďalej naložiť a ako nastaviť procesy, aby sa všetko mohlo objasniť,“ vravel Burda v októbrovom rozhovore pre denník Postoj. Dodal však, že nebude dobré, ak by do toho politici zasahovali s „krvavými očami“.

Iniciatíva študentov práva

Burdove vyjadrenia pobúrili študentov právnickej fakulty. Spočiatku si študenti vymieňali názory iba v rámci ročníkových skupín, potom zamýšľali poslať dekanovi osobné stanovisko. Neskôr dali viacerí iniciatívni študenti dokopy otvorený list.

Burdovo vyjadrenie kritizovali študenti v dvoch rovinách. Prekážalo im, že šéf ich fakulty nedostatočne rozlíšil svoju funkciu od pozície odborníka na trestné právo a že jeho vyjadrenie bolo neodborné a nepodložené.

„Využil autoritu fakulty na to, aby jeho názory mali väčší ohlas,“ povedal pre denník Postoj študent Jozef Wallenfels, ktorý bol jedným zo signatárov otvoreného listu dekanovi fakulty.

Študentom tiež prekážalo, že ako trestný právnik by mal podať trestné oznámenie, ak vie o nejakom trestnom čine, a nemal by o tom len rozprávať.

Jedným z hlavných iniciátorov bol študent Marek Janiga, ktorý pre Postoj povedal, že list nie je len o rušení špeciálnej prokuratúry, ale celkovo o tom, ako by mal dekan podobné veci komunikovať.

„Problémom je, že jeho mediálne vyjadrenia verejnosť automaticky vníma ako názor fakulty, a najmä to, že ich podľa mňa nepodložil žiadnymi právne relevantnými argumentmi ani dátami,“ povedal Janiga.

„Myslím si však, že dekan neprestáva byť dekanom, ani keď povie, že sa vyjadruje ako súkromná osoba. Ako odborník požíva istú autoritu, a teda má aj vyššiu zodpovednosť za to, čo, kde a ako povie. O to väčšia je zodpovednosť, ak sa právnik vyjadruje k témam priamo spojeným s otázkou právneho štátu a demokracie,“ dodal.

Jeden z iniciátorov otvoreného listu študentov Marek Janiga. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Podľa Janigu chcú iba vytvoriť priestor na konštruktívny dialóg na akademickej pôde a zabezpečiť apolitickosť a nezávislosť vysokých škôl.

Študenti sa po zverejnení listu dočkali v piatok stretnutia s dekanom Burdom, no závery zo stretnutia sú zatiaľ iba na papieri. „Pozval nás do jednej miestnosti s tým, že si dohodneme čas a formu diskusie,“ ozrejmil Janiga.

Debata Burda – Lipšic najskôr v polovici januára

Študenti navrhli okrem iného odbornú debatu dekana so špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom na akademickej pôde, ktorá by mala byť súčasťou väčšieho bloku debát. Burda s týmto návrhom súhlasil, dokonca si myslí, že debata by mala byť streamovaná, no v najbližších dňoch neprebehne.

Po tom, čo študenti kontaktovali špeciálneho prokurátora Lipšica, prisľúbil im účasť na debate s Burdom.

V tlačovej správe šéf fakulty totiž uviedol, že o debate musí najskôr rozhodnúť senát fakulty. „Ďalší formát pluralitnej odbornej diskusie na danú tému bude predmetom rokovania Akademického senátu PraF UK,“ uviedol Burda.

Senát však zasadne až 17. januára z dôvodu „šetriacich opatrení a obmedzenia prevádzky budovy“. No verejná debata prebieha práve teraz, keď námestia na protestoch proti zrušeniu špeciálnej prokuratúry zapĺňajú tisícky ľudí v rôznych slovenských mestách.

Predsedníctvo zároveň Burdovi odporučilo nevyjadrovať sa do médií, a to v záujme upokojenia situácie, resp. do usporiadania debaty. „Následne podľa toho upravím svoju komunikáciu,“ dodal Burda.

Študenti tiež na stretnutí s Burdom žiadali vytvorenie platformy, ktorá by slúžila ako priestor na odborné diskusie aj o ďalších závažných spoločenských témach.

„Chceli sme vytvoriť širšiu platformu na diskusiu, lebo toto nie je jediná téma. Po vecnosti a faktickosti voláme aj v diskusii na iné citlivé témy,“ upozornil Janiga, ktorý sa neplánuje zúčastniť na opozičných protestoch, premýšľa iba nad tými čisto občianskymi zhromaždeniami za zachovanie ÚŠP.

Angažovanosť pedagógov

Študentom práva prekáža napríklad aj vystupovanie docenta na ústavnom práve Milana Hodása, ktorý je teraz štátnym tajomníkom ministerstva spravodlivosti. V mediálnych výstupoch rozpráva podľa študentov iné veci o skrátenom legislatívnom konaní ako na seminároch na fakulte. Politicky aktívna je tiež štátna tajomníčka Lucia Kurilovská, nominovaná na rezort vnútra stranou Hlas.

Aj Burda je spájaný s Pellegriniho stranou. Začiatkom decembra sa stal členom novej štátnej komisie pre kontrolu volieb a nominovala ho práve strana Hlas.

„Všetky svoje vyjadrenia robím s jediným cieľom, prispieť do verejnej diskusie tak, aby sa na Slovensku nielen deklaratórne, ale najmä reálne uplatňovali princípy právneho štátu,“ napísal Burda v reakcii na otvorený list študentov.

Koniec špeciálnej prokuratúry Burda tvrdí, že na ÚŠP môže pôsobiť zločinecká skupina. Prokurátori sa ohradili

Adam Takáč Miro Pastorek

Vlastné vyhlásenie v súvislosti s Burdovými vyjadreniami mali aj prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry. Napríklad odmietli rušenie úradu pre úspešnosť obžalôb, ktorá sa podľa nich v rokoch 2021 až 2023 držala na úrovni 93 – 94 percent.

Aj prokurátor Ondrej Repa pripustil, že ÚŠP spravil chyby, no zrušiť preto celú inštitúciu je „veľmi nepoctivé a zjednodušujúce“.

S odborníkmi komunikujeme, odkázal minister Susko

Vládna koalícia svoje plány pri zmene Trestného zákona, a teda aj rušenia špeciálnej prokuratúry, obhajuje tým, že ich návrhy boli konzultované s odborníkmi.

Minister spravodlivosti Boris Susko v piatok vo videu zverejnenom na sociálnej sieti povedal, že médiá si nevšímajú „stovky odborníkov, ktorí nami predložené návrhy podporujú“.

Susko v tejto súvislosti spomenul aj výzvu viacerých advokátov, sudcov či akademikov, ktorí spísali dokument zaoberajúci sa porušovaním princípov právneho štátu. Výzvu však podľa Denníka N podpísali aj takí signatári, ktorých klientmi sa priamo zaoberá špeciálna prokuratúra, dokonca niektorí sú aj priamo stíhaní, pričom ich prípady dozoruje ÚŠP.

Susko už začiatkom decembra povedal, že k novele Trestného zákona sa radil s odborníkmi. Na rezorte zriadil podľa vlastných slov kolégium, ktorého súčasťou bol aj Burda či Kurilovská a tiež predseda trestnoprávneho kolégia z Najvyššieho súdu František Mozner či zástupca generálnej prokuratúry Jozef Kandera.