Sociálne siete Vyvolávanie závisti sa stáva cielenou hrou a marketingom, ktorý zarába peniaze

K závisti stačí, ak v jednej oblasti boľavo narážame a niekto druhý si v nej rozjarene užíva. Peniaze, vzťahy, sex... Každému hapruje niečo iné, no frustráciu prežívame podobne – smútok, bolesť z vlastného nedostatku a zamýšľanie sa nad tým, o čo sme horší ako ostatní.

Hovorí sa, že vyrovnaný človek nezávidí. Byť vyrovnaným človekom je však takisto iba teória. Prax je často iná a všetci ju dobre poznáme. Závidíme vzťahovú idylu, keď naše manželstvo škrípe. Závidíme partnera, keď sme už príliš dlho single. Závidíme ekonomickú nezávislosť, keď žijeme od výplaty k výplate.  

Závisť je boľavá. Pokiaľ s ňou však bojujeme, nesmieme sa za ňu odsudzovať. Emócia závisti je pochopiteľná a môže nás dokonca pohnúť k tomu, aby sme vo svojom vnútri kopali hlbšie.

Na vine sú sociálne siete

Závisť naznačuje vnútornú bolesť. Preto s ňou treba urobiť viac ako ju len chladnokrvne odsúdiť. To, čo si zaslúži vnútorné odmietnutie, je nevraživosť voči ľuďom, ktorým sa darí viac ako nám. Oni za to predsa nemôžu. To, čo skutočne treba podrobiť láskavej analýze a citlivo vytiahnuť na svetlo, je zdroj svojej frustrácie.

Vedci zistili, že za mnohé pocity závisti ani nemôžeme. Najmä v súčasnej dobe, ktorá je silne ovplyvnená sociálnymi sieťami, sa závisť rodí často reaktívne – ako následok nezmyselných nárokov na seba, pretože chceme mať minimálne všetko to, čo majú aj ostatní. A presne tu nastáva problém.

„Pocity závisti rastú paralelne s konzumom sociálnych sietí. Čím viac scrollujeme a mapujeme životy druhých ľudí, tým horšie sa cítime.“Zdieľať

Zatiaľ čo sa naši rodičia porovnávali s ľuďmi zo susednej dediny, dnešný človek sa porovnáva s celým katalógom ľudí na Instagrame vrátane hornej vrstvy tých najbohatších a najkrajších ľudí sveta. Výsledkom nemôže byť nič iné, len frustrácia.

A takisto enormný tlak na seba, astronomické nároky a nadobudnuté presvedčenie, že náš život je nedostatočný – telo málo vyšportované, vzťahy málo harmonické, práca príliš fádna. Frustrácia je skutočne hlboká a týka sa oboch pohlaví. Zatiaľ čo ženy sa spochybňujú najmä v oblasti tela a vzťahov, muži súťažia o lepší ekonomický status, výkonnosť a spoločenské uznanie.

Štúdie uvádzajú, že pocity závisti rastú paralelne s konzumom sociálnych sietí. Inými slovami: čím viac „scrollujeme“ a mapujeme životy druhých ľudí, tým horšie sa cítime. Dôvodom je práve neférová súťaž, nespravodlivé porovnávanie vlastného autentického sveta s tým virtuálnym, ktorý bezchybnosť a idylu len okázalo predstiera.

Toxická dokonalosť. #žijemsisvojsen #nofilter

Sociálne siete sa stali obľúbeným prostriedkom na to, aby sme demonštratívne prezentovali svoj status a to, ako sa máme dobre. Vymoženosti doby však posunuli hranice samochvály až niekam úplne do zlej zóny, niekam k vyretušovanej realite a gýčovej dokonalosti, ktorá potiera akúkoľvek autenticitu.  

Filtre, ktoré vám vyretušujú vrásky a dokreslia svaly, sú len vrcholom ľadovca. Za zmienku stojí aj textový prejav, okázalé vyznania lásky či vyjadrenia influencerov o tom, ako žijú svoje sny a každý deň je pre nich fantastický.

Dospelý človek pozlátku možno prekukne, ale citlivejší používateľ ju skonzumuje aj s navijakom. Vyvolávanie závisti sa tak stáva cielenou hrou, ale aj marketingovým nástrojom, ktorý účinne zarába peniaze. Emócie sú totiž motor, ktorý skvele predáva obsah. Negatívne emócie to dokážu ešte o čosi efektívnejšie.

Foto: profimedia.sk

Úmyselné vyvolávanie závisti však nie je len doménou influencerov. Najnovšie ide o ambíciu väčšieho počtu ľudí, ktorí si chcú takýmto spôsobom zvýšiť sebavedomie. Za zmienku stojí fakt, že na internetových portáloch ako Quora alebo Wikihow dnes už dokonca nájdete podrobný návod na to, ako u druhých vyvolať závisť. Môžeme si teda len domyslieť, koľko ľudí nahráva fotky a príbehy s konkrétnym motívom na niečo upozorniť, niekoho vytočiť, vyvolať žiarlivosť alebo záujem.

Aké je resumé? Čím okázalejší opis vlastnej osoby a čím dokonalejšia sebaprezentácia na sociálnych sieťach, tým viac je skrývaná neistota, tým starostlivejšie sú zakamuflované chyby. Otázkou však zostáva, načo je toto všetko dobré.

Závisť a sebahodnota

Položme si najskôr otázku, prečo sme si ako spoločnosť vykonštruovali taký nehorázny systém fungovania, v ktorom je „hriechom“ chybovať, ochorieť, pribrať či zostarnúť. Hra na lepších, ako v skutočnosti sme, je pritom ubíjajúca a únavná, že už dávno celú spoločnosť posunula k vyhoreniam, psychickým poruchám a sebadeštrukcii.

Očividne s tým však nevieme prestať. Jedným z dôvodov je fakt, že moloch perfekcionizmu je návykový, potľapkanie po ramene, kompliment či lajk sú pre nás stále vítanou drogou. Na strane druhej na zmenu paradigmy je potrebné vykonať niečo veľmi bolestivé – introspekciu.

„Dlhodobý problém so závisťou je problémom sebahodnoty, ktorá má hlboké korene a nedá sa vyliečiť instantne, zapitím tabletky.“Zdieľať

A do toho sa nám veľmi nechce. Dlhodobý problém so závisťou naznačuje problémy v oblasti sebahodnoty. Skúsení vedia, že sebahodnota má hlboké korene, a tak sa nedá vyliečiť instantne, zapitím tabletky. Avšak vyliečiť sa dá. Kvalitnou terapiou, modlitbou a najmä húževnatou prácou na sebe.

Po čase tohto zdĺhavého procesu zistíme, že vlastne neexistuje žiaden error, za ktorý by sme sa mali hanbiť, a že sivé dni, ktoré zažívame, môžu byť celkom dobrým míľnikom na životnej dráhe. V ten deň, keď so sebou uzavrieme mier, sa už nebudeme obzerať k susedovi, či je tam zelenšia tráva. Tráva je zelená tam, kde ju polievajú. 

Ako sa cítiť lepšie

K tomu, aby sme sa cítili lepšie, nám môže pomôcť niekoľko praktických krokov.

V prvom rade buďme k sebe fér a prijmime fakt, že všetci s niečím bojujeme. Férová hra so sebou znamená, že akceptujeme svoje limity a nahliadame na ne láskavo. Neporovnávame svoj majetok s ropným magnátom ani postavu s profesionálnou modelkou.

Ak máme vo svojom digitálnom priestore ľudí, ktorí nás neustále nútia o sebe pochybovať, jednoducho ich nesledujme. Ak prežívame manželskú krízu, netýrajme sa sledovaním romantických párov a „lajkovaním“ ich príspevkov.

Nehovorme o sebe v negatívnom duchu. Formulácie v štýle „nemám na to postavu“, „nie som dosť taký/taká“ úplne vynechajme. Do centra svojej pozornosti postavme veci, v ktorých sa nám darí, a buďme vďační.

A takisto buďme k druhým rovnako citliví, ako si to prajeme pre seba. Niekedy to chce len štipku empatie. Žene, ktorú opustil muž, nebudeme hovoriť o svojich romantických zážitkoch. Pred mužom, ktorý prišiel o prácu, sa nebudeme chvastať kariérnym postupom. Empatia. Niekedy zachráni veľmi veľa.

Život vo vyspelom svete má v sebe jednu záludnosť. Čím modernejšie a úspešnejšie žijeme, tým pálčivejšie na nás dolieha nespokojnosť pre maličkosti a nepodstatné detaily. Liekom je vyjsť na perifériu a zahľadieť sa na ľudí, ktorí majú skutočné problémy. Emigranti, vojnové konflikty, hladomor, bezdomovci. Alebo stačí ísť pomáhať na covidové oddelenie a razom budeme mať triezvejší pohľad.

Dôležitú úlohu zohráva aj pôst, kresťania jeho účinky dobre poznajú. Určime si deň, keď si budeme cielene odopierať príjemnosti. Darujme peniaze, vynechajme večeru, zvoľme si nepohodlie. Pravidelný pôst nás udrží slobodnejších a naučí nás nezosypať sa hneď, keď niečo nie je podľa našich predstáv.

Introspekcia je v dnešnej chaotickej dobe nevyhnutnosťou. Duševné zdravie je dlhodobo poddimenzované, preto nemajte problém vyhľadať odborníka, konzultovať nahlas svoje vnútro. Je nevyhnutné pravidelne vychádzať von z kolobehu života, vystaviť sa samote s vypnutým internetom, byť v kontakte len so sebou, zrovnať si myšlienky. Aspoň to málo pre seba urobme.