Čo sa to vlastne stalo v Kolíne?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čo sa to vlastne stalo v Kolíne?

Od tej strašnej silvestrovskej noci ubehlo už pomaly dvanásť dní a pre zlyhania polície stále nie je jasné, prečo k tomu došlo, kto boli páchatelia a či boli organizovaní. Isté je len, že kolínska noc mení Merkelovej Nemecko.

Až v tieto posledné dni vzniká vďaka práci desiatok novinárov v teréne aspoň približný obraz toho, čo sa na prelome rokov udialo v Kolíne (vo štvrtom najväčšom nemeckom meste) a v Hamburgu (druhom najväčšom meste Nemecka). Ide o scény nespútaného násilia, ktoré by sme čakali v centrách veľkomiest na Blízkom východe, ale nie v Nemecku.

Orgie bezprávia

Najskôr čerstvé dáta: na kolínsku políciu prišlo medzičasom 516 trestných oznámení prevažne zo strany žien, z toho 279 oznámení sa týka lúpeží či rôznych telesných zranení, v 237 prípadoch nahlásili ženy sexuálne delikty, pričom dve ženy mali byť priamo znásilnené, pri 107 oznámeniach ide o krádeže.

Toto všetko sa stalo v priebehu pár hodín a páchateľov je ťažké pomenovať, tvorili tisícový rozbesnený a podgurážený dav. Nič také si povojnové Nemecko nepamätá.

Niečo podobné, len v menšej miere, sa odohralo aj v Hamburgu, kde v čase písania tohto textu podalo trestné oznámenie už 108 žien, ktoré sa počas silvestrovskej noci stali takisto obeťami sexuálneho obťažovania či okrádania. Páchateľmi boli päť- až desaťčlenné skupinky mladých mužov.

Kolín a zločin

Vráťme sa však do Kolína, miliónového mesta, ktorého pôvodne liberálna atmosféra sa v poslednom čase radikálne zmenila. Len v októbri minulého roka zamrzlo mesto v šoku, keď ľavicovú kandidátku na primátora Henriettu Reker dobodal takmer na smrť jeden neonacistický fanatik. Vážne zranená Reker voľby vyhrala a našťastie sa mohla čoskoro ujať úradu. Zatknutý neonacista uviedol, že chcel Reker potrestať za to, že schvaľuje utečeneckú politiku.

Kolín však už dlhodobo pútal pozornosť rastúcou mierou drobnej kriminality, ktorej sa dopúšťajú bandy ilegálnych imigrantov. Ide o vreckových zlodejov, ktorí sa ročne doslova fyzicky vrhnú na tísice ľudí. Policajti im vo svojom žargóne hovoria „Antänzer“, keďže títo lúpežní zlodeji najskôr so svojou obeťou nadviažu krátky rozhovor, potom k nej akoby v odviazanej nálade pritancujú, oblapia ju a zoberú jej mobil, peňaženku či čokoľvek cenné. Keď sa obeť bráni, zaútočia a neraz ju zrania.

Polícia si s týmito mladíkmi, ktorí sú často v tínedžerskom veku a zriedkakedy majú viac než 25 rokov, nevie nijako rady. Pôvodom sú väčšinou zo severnej Afriky, pohybujú sa po meste v malých bandách, v Nemecku žijú ilegálne, viacerým bol azyl zamietnutý, iní oň možno ani nežiadali. Ak policajti páchateľa náhodou chytia, celé sa to zvyčajne skončí peňažným trestom. Aj preto sú títo vreckoví „tanečníci“ takí suverénni a drzí.

Kolínska noc násilia

Keď teda o priebehu silvestrovskej noci v Kolíne prenikli prvé informácie, mnohým pochopiteľne napadlo, že išlo o vyčíňanie týchto severoafrických gangov, len v masovom meradle ako nikdy predtým. Zásahové jednotky polície však vedeli, že súčasťou besniaceho davu boli aj utečenci z minuloročnej vlny. A zrejme aj to bol dôvod, prečo vedenie miestnej polície robilo absurdnú nadprácu, aby pred verejnosťou zatajilo, čo sa vlastne v Kolíne stalo.

To všetko sa v uplynulých dňoch pokúsili zrekonštruovať novinári, týždenník Spiegel tým poveril 21 svojich redaktorov, denník Die Welt svojich ôsmich ľudí. Médiám prácu výrazne uľahčil aj hnev radových policajtov, ktorí sa zúčastnili na zásahu a neskôr boli šokovaní z toho, ako o ňom informovali ich nadriadení. Aj preto niektorí z nich prehovorili pod podmienkou anonymity, svedectvá policajtov aj obetí násilia tak z oboch uhlov pohľadu pomáhajú vyskladať základný obraz.

Už 31. decembra okolo 20.30 bolo zjavné, že Kolín čaká bezprecedentná silvestrovská noc. V centre mesta už vyvádzalo asi 400 až 500 mladíkov, ktorí pod vplyvom alkoholu hádzali do davu delobuchy a fľaše. Niektorí privolaní policajti sa preto obávali, že môže dôjsť k vážnejším zraneniam aj smrti. Prvým problémom bolo, že nasadených policajtov bolo vzhľadom na neustále rastúci počet čoraz nespútanejších násilníkov veľmi málo.

Radoví policajti pred novinármi uviedli, že takú zahanbujúcu bezmocnosť vo svojej kariére ešte nezažili. Zdieľať

Bolo tam síce okolo 80 príslušníkov polície, teda dvojnásobne viac než rok predtým, a okolo 23.15 ich už bolo vyše 120. Lenže okolo nich aj ďaleko od nich pobehovala agresívna masa 1000 až 1500 podgurážených mužov. Presne v tomto čase však vedenie kolínskej polície odmietlo ponuku regionálnej polície Severného Porýnia – Vestfálska, ktorá bola ochotná dodať ďalšie posily.

Radoví policajti pred novinármi uviedli, že takú zahanbujúcu bezmocnosť vo svojej kariére ešte nezažili – videli pred sebou plačúce deti a ženy, ktoré ich prosili o pomoc, no sami sa často viac prizerali, než mohli účinne zasiahnuť. „Boli sme tam ako vzduch, úplne zbytoční,“ povedal jeden policajt Spieglu. Obeťou útoku sa stala aj jedna policajtka, ktorá mala v civile chrániť ľudí pred vreckovými zlodejmi, napokon sa musela brániť pred mužmi, ktorí ju obkľúčili, ohmatkávali na chúlostivých miestach a pokúšali sa ju okradnúť.

Centrum Kolína sa stalo na dlhé hodiny zónou bezmedzného násilia a bezprávia.

Mlčať a tutlať

Samozrejme, polícia niekoľko osôb zaistila, skontrolovala desiatky podozrivých, z ktorých sa im prevažná časť legitimovala registračným preukazom Spolkového úradu pre migráciu a utečencov. Zasahujúcim policajtom bolo zrejmé, že mnohí sú Sýrčania a žijú v Nemecku len pár mesiacov.

Týždenník Spiegel medzitým z policajných zdrojov zistil, že polohu viacerých ukradnutých mobilov sa podarilo lokalizovať v domoch pre utečencov alebo v ich bezprostrednom okolí.

Mnohých páchateľov sa už asi nepodarí dolapiť, spackaný zásah sa už jednoducho nedá napraviť, veľká časť žien by zlodejov a násilníkov ani nespoznala. Polícia ešte stále ani nevie, či sa jadro tých 1000 až viac mužov vopred cez sociálne siete zorganizovalo, alebo či išlo skôr o spontánny výbuch násilia.

Keď sa Nemecko zobudilo do novoročného rána, okrem priamych účastníkov desivej kolínskej noci nikto netušil, že sa vôbec niečo stalo. Ráno o 9.00 zhrnula kolínska polícia v oficiálnom vyhlásení, že mestské novoročné oslavy boli skvelé, tak ako každý rok, prebehli v „bujarej nálade“ a „celkom mierumilovne“, vyskytol sa vraj len jeden problém, keď polícia musela vypratať priestor železničnej stanice kvôli odpaľovaniu pyrotechnickej munície. Ale až na túto „neplánovanú prestávku v oslavách“ bolo vraj vďaka dobre rozmiestneným policajným jednotkám všetko v poriadku.

Dve znásilnené ženy a stovky obetí krádeží a sexuálneho násilia si museli pripadať ako v orwellovskom svete.

To je to nové Nemecko?

Až krátko poobede na jednej facebokoovskej kolínskej stránke, kde si ľudia vymieňajú užitočné informácie, ktosi napísal o „hororových scénach“ predošlej noci, o „plačúcich ženách po iks-tých sexuálnych útokoch v dave“. Neznámy autor stál vraj uprostred držiac svoju priateľku za ruku, „čo však nebránilo, že aj ju stále chytali pod šatami“. Na záver sa emotívne opýtal: „To je to, za čo som daroval polovicu obsahu svojho šatníka? To je ten nový Kolín? To je to nové Nemecko?“

Text sa šíril rýchlosťou blesku, samozrejme, stal sa populárnym najmä v prostredí nenávistnom voči utečencom.

Hoci polícia aj ďalšie dni zahmlievala, čo sa skutočne udialo, informácie o strašnej noci sa dostali aj do hlavných médií. Úplne ticho bola len verejnoprávna ZDF, ktorá sa po pobúrených reakciách divákov ospravedlnila za zlyhanie.

41 percent Nemcov si myslí, že v otázke utečencov sa vo verejnej debate tlmia kritické hlasy. Zdieľať

Podozrenie, že niektoré médiá vytesňujú, čo sa im nehodí do danej schémy, potvrdil aj známy kriminalista Christian Pfeiffer. Ten sa verejne sťažoval, že novinár jednej televízie ho pred vystúpením požiadal, aby v súvislosti so sexuálnym násilím na ženách počas kolínskej noci v žiadnom prípade nehovoril o utečencoch, inak rozhovor s ním preruší.

To len umocnilo dojem, že médiá hrajú spolu jednu hru s políciou aj politikmi, napokon, podľa prieskumu inštitútu Allensbach si 41 percent Nemcov myslí, že v otázke utečencov sa vo verejnej debate tlmia kritické hlasy.

Pre spravodlivosť však treba dodať, že to nezodpovedá celkovej realite – na Merkelovej utečeneckú politiku sú v domácej diskusii pestré názory, pričom viaceré noviny aj významní komentátori ju od leta podrobujú za jej politiku otvorenej náruče ostrej kritike.

Týždenník Focus vyšiel pred pár dňami s touto titulkou, ktorá vyvolala celonárodný rozruch. Kritici tvrdili, že odtlačky čiernych rúk na zneuctenej žene sú rasistickou narážkou na pôvod útočníkov a žiadali od Focusu ospravedlnenie. Týždenník sa však (na rozdiel od denníka Süddeutsche Zeitung, ktorý vyšiel s podobnou titulkou) odmietol ospravedlniť a obvinenia z rasizmu dôrazne odmietol. 

Skôr by sa dalo povedať, že nemeckí žurnalisti, ktorí vnímajú slovenské postoje nanajvýš cez verejné vyhlásenia premiéra Roberta Fica, by boli značne rozčarovaní mierou nekritickosti, akú voči heroizovanej Merkelovej prejavujú ich slovenskí kolegovia.

Merkelová preč? Ale čo potom?

Ako napísal Spiegel, silvestrovská noc je bodom zvratu, po ktorom už prestávajú byť večné Merkelovej uistenia „Wir schaffen das“ (Zvládneme to) dôveryhodné.

Kolín aj Hamburg len v absurdnej miere ukázali, že za utečeneckou líniou kancelárky nie je akási premyslená vízia budúceho Nemecka, vznikla skôr ako situačné gesto, ktorému predchádzala a po ňom nasledovala séria zlyhaní štátu, o ktorých sme písali už v minulom roku.

Kolín bol exces, azda neopakovateľný. Do Nemecka však prišlo v minulom roku 1,1 milióna utečencov, z toho dve tretiny tvorili mladí muži, pričom mnohí z nich sa presúvajú po krajine bez toho, aby o tom mali úrady tušenie. Najmä tí, čo sú v rámci vnútronemeckých kvót umiestnení na území východného Nemecka, odchádzajú v húfoch bez ohlásenia do západnej časti.

Potom je celkom prirodzené, že tisíce z nich, ktorí sa ocitli v tejto bohatej krajine, ale bez perspektívy, sa ocitnú na šikmej ploche. Zdieľať

Utečenci, ktorí by sa chceli čo najrýchlejšie naučiť po nemecky a začať pracovať, čakajú celé mesiace márne na jazykový kurz. Nehovoriac o tom, že ich pracovná kvalifikácia vo väčšine prípadov nie je na trhu práce použiteľná. Potom je celkom prirodzené, že tisíce z nich, ktorí sa ocitli v tejto bohatej krajine, ale bez perspektívy, sa ocitnú na šikmej ploche.

Navyše, do Nemecka sa v tomto roku túžia dostať ďalšie státisíce až milióny, pričom kancelárka Merkelová všetko stavila na Turecko, ktoré má zatesniť svoje hranice a počet migrantov tak v Európe prudko znížiť. Tomuto kalkulu však zatiaľ nič nenasvedčuje.

V Nemecku vyvolal v týchto dňoch veľký ohlas komentár Rossa Douthata, ktorý v The New York Times napísal, že ak Nemecko nemá zaplatiť privysokú cenu za dobre myslené bláznovstvo, musí Merkelová odísť. Podľa Douthata je totiž bláznivé si myslieť, že starnúca a sekularizovaná spoločnosť dokáže absorbovať prisťahovalectvo v takejto miere a pri takých kultúrnych rozdieloch.

Problém Douthatovej úvahy je v tom, že popri Merkelovej s výnimkou už asi pristarého Wolfganga Schäubleho nevidieť politického lídra, ktorý by ju dokázal nahradiť, presvedčivo zmeniť kurz a zároveň si udržať autoritu. Možno je tá úloha stále najlepšie zvládnuteľná v rukách Merkelovej – nemecká kancelárka už neraz ukázala, že vie byť oveľa pragmatickejšia, než si jej súčasní (aj slovenskí) obdivovatelia dokážu pripustiť.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo