ZAHRANIČIE: Krv indických kresťanov si pýta zmenu

Zbúrané kostoly, domy a modlitebne sa počítajú v Indii na tisíce. Davy ľudí bez domova a v neustálom strachu. Stovky mŕtvych a nespočetne veľa zranených.

Pomaly sme sa blížili na miesto, kde sme mali mať prestávku. Naše terénne vozidlo sa ťažkopádne presúvalo po výmoľoch, ktoré sú na cestách v blízkosti Orissy bežné. Horúčava a neistota. Ako sa vyjadril šofér: „Nie je isté, či na tom mieste ľudia ešte budú.“ Ten provizórny chrám mohli objaviť a zbúrať…

„Nepokoje tu trvajú už veľmi dlho a Orissa je centrom,“ pokračoval vo vysvetľovaní. „Zahynulo tu najviac kresťanov. Ani nie tak pre ich presvedčenie.

To je vedľajšie. Problém je zložitejší. V Indii je totiž 87 percent hinduistov. Prirodzené pre toto náboženstvo sú kasty - triedy, do ktorých sa obyvatelia automaticky zaradzujú. Nepokoje však nevznikli kvôli odlišnosti kultúr či náboženstva. Korene siahajú do histórie, politiky a v nemalej miere aj do ekonomiky. Veľký ľudomil Ghándí hlásal rovnosť pre všetky menšiny v krajine. Bojoval za toleranciu náboženstiev. To však hinduistickí fundamentalisti nikdy neprijali. Ich snahou už po druhej svetovej vojne bolo vytvoriť teokratický štát. Kresťanstvo hlásajúce spravodlivosť a pomáhajúce chudobným je vnímané ako veľká hrozba. Vzdelaní a ekonomicky nezávislí ľudia sa predsa budú dať manipulovať oveľa ťažšie…“

Kostol?
Auto zabrzdilo pred kostolom, ktorý by sme v bežnom živote nazvali chatrčou. Tá úbohá stavba mala iba tri steny. Ošumelú stavbu charakterizoval jediný kríž vpredu pribitý na jednu zo stien. Ale žiaril doďaleka. Nie iba krikľavosťou svojej červenej farby, ale aj majestátom.

Bolo tu prekvapujúce množstvo ľudí. Jeden na druhom nalepení stáli a počúvali. V horúčave a neznesiteľnej dusnote. Hltali každučké slovo z úst počerného kňaza. Hovoril o nádeji. O prvotnej Cirkvi, ktorá bola prenasledovaná. O krvi mučeníkov, ktorá je semenom nových kresťanov. Bolo vidieť plač na tvárach matiek aj odhodlanie a bojovnosť v očiach mužov. Je nespravodlivé, že hoci vláda vidí narastajúce nepokoje a veľké násilie, nijako výrazne nezasahuje.
Po skončení obradov sme sa presunuli na odľahlé miesto a pozorovali sme vychádzajúcich z chrámu. Na utrápených tvárach sa sem tam mihol aj úsmev. Viera ich drží pri zdravom rozume. Hoci veľmi trpia, držia sa kríža a kráčajú ďalej.
„Aj keď nepokoje trvajú už viac rokov, hlavným incidentom, ktorý vyvolal „terajšiu“ vlnu násilia proti kresťanom, bola vražda hinduistického fundamentalistického lídra Swamiho Sakuswatiho v polovici augusta,“ objasňoval nám duchovný. „Hoci sa neskôr ukázalo, že za jeho smrťou stoja skupiny maoistov, všetko sa obrátilo proti kresťanom. Napriek vyjadreniam Katolíckej cirkvi, ktorá incident odsúdila. Hinduistickí fundamentalisti nedovoľujú kresťanom stretávať sa, či modliť sa. Vlna násilia je aj proti konvertitom. Z tohto dôvodu viaceré indické štáty konverziu úplne zakázali.“

Pohli sme sa ďalej. Smerom k táborom, kde kráčal aj húf veriacich. V stanoch tu býva niekoľko tisíc kresťanov. Vyhnali ich z bydlísk. Deti nemajú pravidelnú školskú dochádzku. O hygiene a strave nehovoriac. Mnohé tváre sú zjazvené alebo popálené. Aj tie detské…
Ako nám povedala jedna vyhnankyňa z Kadmahalu: „Kadmahalský okres bol jedným z ohnísk nepokojov. Rôznymi zbraňami aj bomabami ničili fundamentalisti nespočetne veľa domov aj kostolov. Niektoré rehoľné sestry boli upálené zaživa. Ani kresťanské sirotince neboli ušetrené…“

Nádej je
Hoci sa súčasný stav kresťanov v Indii javí bezútešne, stále je nádej, že sa situácia zlepší. Federálne voľby budú 16. apríla až 13. mája. Vodcovia mnohých kresťanských denominácií podpísali memorandum a žiadajú vládu v Indii o jeho schválenie. Hovoria jednohlasne a požadujú politické strany, aby zaručili bezpečnosť pre menšiny v celej krajine, tiež ich účasť vo voľbách a ochranu náboženskej slobody. V dokumente sa ďalej spomína požiadavka na „obnovenie demokratických procesov“ v pluralitnej a sekulárnej Indii, ako to bolo definované už v ústave z roku 1950. Akútne žiadajú kresťanov, aby sa plne podieľali na demokratickom politickom procese, vrátane výkonu svojich hlasovacích práv v nasledujúcich všeobecných voľbách.

Miroslava Komorová

Poznámka: Prítomnosť autorky na opisovaných miestach je čisto ilustračná.
Foto: flickr.com

Zväčšiť mapu

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo