Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
20. január 2022

Sčítanie ľudu 2021

Aj Slovensko zasiahla sekularizačná vlna, ale stále si ideme svojou cestou

Čo vyplýva zo zverejnených výsledkov sčítania ľudu, ktoré priniesli zaujímavé výsledky pre kresťanov aj pre tunajších Maďarov.

Aj Slovensko zasiahla sekularizačná vlna, ale stále si ideme svojou cestou

Zdroj: Štatistický úrad SR/SODB 2021

Podľa čerstvých výsledkov sčítania obyvateľstva sa hlási ku kresťanstvu 3,5 milióna obyvateľov Slovenska. Podiel rímskokatolíkov klesol v priebehu desiatich rokov o šesť percentuálnych bodov na 55,8 percenta, o pol percentuálneho bodu na 5,3 percenta klesol počet ľudí, ktorí sa hlásia k evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, podiel gréckokatolíkov mierne vzrástol na 4 percentá (v roku 2011 3,83).

Predstavitelia katolíckej aj evanjelickej cirkvi sú po dnešku zrejme spokojní. Presnejšie povedané, výsledky zo sčítania im priniesli istú úľavu – v oboch prostrediach totiž panovala celý minulý rok obava, že prepad bude značne hlbší.

Ak by celkovo klesol podiel ľudí, ktorí sa hlásia k cirkvám, o desať percentuálnych bodov, znamenalo by to podľa prerozdeľovacích tabuliek značne menší balík peňazí na činnosť týchto cirkví. V prípade katolíckej cirkvi, kde sa niektorí obávali, či nepadne podiel sčítaných katolíkov pod 50 percent, by to znamenalo aj ďalší prepad spoločenského vyžarovania a vplyvu.

V tomto zmysle sa nestalo za poslednú dekádu, keď slovenských katolíkov trápila a polarizovala kauza Bezák a aj z blízkeho zahraničia doliehali škandály sexuálneho zneužívania, nič dramatické.

Napríklad podľa najnovších údajov zo sčítania ľudu v Česku klesol počet tamojších katolíkov v priebehu posledných desiatich rokov o vyše 30 percentuálnych bodov. Zaujímavé by bolo porovnanie s Poľskom, kde sa podľa sčítania ľudu z roku 2011 hlásilo ku katolíkom zhruba 88 percent obyvateľov. Poliaci absolvovali sčítanie rovnako ako my vlani na jar, výsledky však ešte len budú zverejnené neskôr v priebehu roka.

Tak či tak platí, že silné sekularizačné trendy zasahujú aj Slovensko – podiel ľudí bez vyznania vzrástol od roku 2011 z vyše 13 percent na 24 percent, teda štvrtinu obyvateľstva, a táto skupina bude rásť aj v ďalších rokoch.

Takýto vývoj možno sledovať aj v USA, ktoré si v rámci Západu udržujú stále najväčší podiel praktizujúcich kresťanov, katolíkov či protestantov.

Napríklad podiel Američanov bez vyznania, ktorí sa označujú za ateistov, agnostikov, respektíve za nenáboženských ľudí, stúpol podľa prieskumov Pew Research Center v priebehu desiatich rokov (2009 až 2019) zo 17 na 26 percent.

Sekularizácia postupuje aj na Slovensku, len v rámci Európy pomalšie či oveľa pomalšie než inde.

Aj v roku 2021 teda platí, že pomerne jasná väčšina Slovákov sa kultúrne a hodnotovo naďalej hlási ku kresťanstvu a nadpolovičná väčšina ku katolíkom. Rovnako platí, že len menšina tejto skupiny sa zúčastňuje na živote svojej cirkvi, podľa odhadov chodí pravidelne na nedeľňajšiu (katolícku) omšu zhruba 20 percent obyvateľov, teda menšina z tých, ktorí sa hlásia ku katolíckej cirkvi.

Sú štáty na západ od nás, kde je podiel praktizujúcich katolíkov vyšší než u nás (Írsko, Portugalsko). Ale kým vo viacerých európskych štátoch sa kostoly vyprázdnili a ľudia žijúci s cirkvou už tvoria len ostrovčeky, na Slovensku sú praktizujúci veriaci naďalej významnou menšinou aj viditeľnou súčasťou politiky aj spoločenskej debaty.

Správa zo sčítania ľudu 2021 je teda takáto – Slovensko je súčasťou širších sekularizačných trendov a súčasne si ide svojou cestou.

Odkaz pre našich Maďarov

Sčítanie takisto potvrdilo kontinuálny pokles obyvateľov, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti. Tento trend môžeme sledovať už od 90. rokov, spôsobujú ho demografické faktory ako nižšia pôrodnosť, ale aj prirodzená asimilácia.

Na dokreslenie stačí pár čísiel: v roku 1991 sa k maďarskej národnosti prihlásilo 10,8 percenta obyvateľov, v roku 2001 to bolo 9,7 percenta, v roku 2011 8,5 percenta, v aktuálnom sčítaní tak urobilo 7,75 percenta obyvateľov. V priebehu tridsiatich rokov tak maďarská menšina zaznamenala pokles o tri percentuálne body.

Interpretáciu dát z najnovšieho sčítania však trochu komplikuje skutočnosť, že tentokrát mali obyvatelia možnosť prihlásiť sa aj k ďalšej národnosti. Využilo ju niečo viac ako päť percent obyvateľov, pričom táto možnosť oslovila skôr obyvateľov s rusínskou či rómskou identitou – k týmto národnostiam sa prihlásilo viac ľudí ako k svojej ďalšej národnosti, čo znamená, že v prípade Rómov a Rusínov prevláda slovenská alebo maďarská identita. V prípade našich Maďarov fenomén dvojitej identity funguje menej.

Pokles počtu Maďarov na Slovensku potvrdzujú aj dáta o používaní materinského jazyka. V sčítaní sa k maďarskému jazyku prihlásilo 8,5 percenta obyvateľov. V roku 2001 to bolo 10,7 percenta a v roku 2011 9,4 percenta.

Údaje o národnostiach zo sčítania ľudu majú viacero praktických dôsledkov, napríklad pokiaľ ide o používanie viacjazyčných názvov na úrovni miest a obcí. Zmenšujúci sa počet Maďarov má však aj jeden veľmi konkrétny politický dôsledok.

Naša najväčšia národnostná menšina mala vždy ambíciu zabezpečiť si vlastné parlamentné zastúpenie. Zisk parlamentných kresiel nebol dlhé roky pre našich Maďarov žiaden problém. To sa však zásadne zmenilo.

Tým hlavným problémom už nie je konkurencia dvoch strán (Most a SMK), ktoré sa delili o maďarského voliča, ale fakt, že prirodzený rezervoár ich voličov sa zmenšuje.

Politickí menšinoví reprezentanti navyše čelia fenoménu politickej asimilácie, keď sa čoraz viac Maďarov z juhu Slovenska rozhoduje inak než etnicky a nemá problém v rôznych typoch volieb hlasovať za slovenské strany a kandidátov.

Pre maďarských politikov to znamená, že ak sa nechcú uspokojiť len so symbolickým zastúpením na kandidátkach slovenských strán, musia pred každými ďalšími voľbami veľa rozmýšľať o taktike a o spôsobe, ako efektívne mobilizovať svoje etnické voličské jadro.

Existuje tu ešte aj iná cesta. Otvorene ju pomenoval poslanec za OĽaNO György Gyimesi, keď dnes komentoval výsledky sčítania obyvateľstva. Tento dnes najvýraznejší maďarský politik avizoval, že v rámci diskusie o zmene volebného zákona chce prísť s dvoma návrhmi: znížením kvóra, ktoré je potrebné na vstup do parlamentu pre národnostné strany, a zvýšením počtu volebných obvodov na dvanásť.

Šanca, že sa Gyimesimu podarí takéto zmeny presadiť, je však malá. Najmä pokiaľ ide o zníženie kvóra. Ale aj pri debate o zvýšení volebných obvodov slovenskí politici, ktorí takýto krok podporujú, pracujú skôr s číslom osem, teda s kopírovaním existujúcich žúp. To však pre maďarských politikov až tak veľa nerieši.

Aj preto budú maďarské strany v dohľadnej budúcnosti nútené hľadať odpoveď na nepriaznivé demografické trendy skôr v účinnej predvolebnej stratégii.

Inzercia

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.