Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
10. január 2022

Napadnutie dievčaťa v Miloslavove

Smartfón, nuda a detská krutosť

To najrozumnejšie v súvislosti s prípadom zatiaľ napísala polícia, keď vyzvala rodičov, aby kontrolovali deťom mobil.

Smartfón, nuda a detská krutosť

Policajný prezident Štefan Hamran ubezpečil, že prípad v Miloslavove bude dôsledne vyšetrený. Foto TASR/Martin Baumann

Doterajšie reakcie na prípad 11-ročného dievčaťa, ktoré údajne napadli, opili, vyzliekli a natočili si na mobil 14- až 16-roční tínedžeri, naznačujú rozpačitý vzorec, akým u nás riešime spoločenské výzvy.

Dlhodobo zanedbávané problémové javy, ako sú online šikanovanie medzi mladistvými a znudené partie potenciálne agresívnych výrastkov, získali zrazu veľmi konkrétnu podobu prostredníctvom šokujúceho medializovaného prípadu z Miloslavova. Slovenská verejnosť zostala, pochopiteľne, pobúrená. Veď ide o dieťa, do čoho sa ľahko vcíti každý rodič.

Pre politikov to následne predstavuje spoločenskú objednávku, aby sa k incidentu vyjadrili, prípadne ešte aby chytro zlátali nejaké rýchle a rázne (hoci nie nutne najrozumnejšie) riešenie legislatívneho charakteru. A po upokojení verejnosti legislatívnou náplasťou sa v podstate nevyriešený problém vráti na spodné poschodia spoločenského (ne)vedomia…

Deti a smartfón

Aj keď je pobúrenie verejnosti v tomto prípade viac ako pochopiteľné, niektoré reakcie na prípad z Miloslavova boli až bizarné: pred dom údajnej organizátorky útoku bolo včera zvolané verejné zhromaždenie. A to aj napriek tomu, že platí zákaz zhromažďovania pre viac ako šesť ľudí okrem členov spoločnej domácnosti.

Asi neprekvapí, že podľa televízie Markíza „mnohí mladí si protest nakrúcali, iní ho dokonca vysielali naživo“. Tento postreh je dôležitý.

Pre mnohých mladých je totiž kamera v mobile neodolateľným lákadlom, aby si natáčali čokoľvek vrátane potenciálne životunebezpečných kaskadérskych frajerín, svojich prvých sexuálnych zážitkov až po násilie či ponižovanie medzi rovesníkmi. Hoci takéto javy existovali vždy, natíska sa otázka, či možnosť natočiť si ich ľahko prostredníctvom mobilu a potom sa nimi možno aj pochváliť kamarátom nepredstavuje dodatočný podnet, aby takýchto vecí bolo viac alebo aby mali extrémnejšiu podobu.

To najrozumnejšie, čo v kontexte prípadu z Miloslavova zatiaľ zaznelo, pochádza z facebookového profilu polície. Tá v piatok vyzvala rodičov, aby venovali pozornosť fotkám či videám, ktoré majú ich deti v smartfónoch, prípadne v ďalšej elektronike.

Polícia nie je prvá, kto túto tému na Slovensku otvoril. Autorka kníh o výchove Slávka Kubíková sa odvráteným stránkam vplyvu digitálnych technológií na deti venovala už v roku 2019 vo svojom bestselleri Krotitelia displejov.

Deti a nuda

Samozrejme, ľudia v sebe vždy mali sklony k zlu a platí to aj pre mladistvých. Technológie akurát našim zlým sklonom dávajú v minulosti netušené nové možnosti na ich realizáciu.

Inzercia

Politici by však v takýchto prípadoch nemali siahať reflexívne len k väčšej represii, k čomu sa uberali napríklad úvahy predsedu parlamentu Borisa Kollára. Veď trestná zodpovednosť je od 14 rokov. To je vek, ktorý podľa predbežne medializovaných informácií už prekročila aj partia tínedžerov z Miloslavova.

Deti a mládež v skutočnosti najviac „vymýšľajú“, keď sa nudia. Prípad v Miloslavove by široká verejnosť i politici mali brať ako impulz na nejaké systémové podchytenie mladých ľudí.

Pred piatimi rokmi aj na Slovensku zarezonovala reportáž o Islande, ktorú zverejnil americký magazín The Atlantic. Ešte v 90. rokoch mala krajina veľký problém s partiami mladistvých, ktorí sa opíjali, fajčili, drogovali, a na to, prirodzene, nadväzovali aj ďalšie spoločenské problémy.

No trend sa podarilo na Islande úplne obrátiť. Namiesto umelých pocitov povznesenia či nakopnutia z konzumácie drog, alkoholu a kriminality sa ostrovania pokúsili poskytnúť mladým tieto pocity z konštruktívnejších aktivít. Tie pozostávali z rozsiahlej ponuky mimoškolských činností, krúžkov či športových a umeleckých aktivít. Rodiny dostali peňažnú poukážku, aby si voľnočasové vyžitie mohli dovoliť aj sociálne slabší.

Island začal zároveň tvrdo vynucovať večierku voči mladistvým. Tá je pre 13- až 16-ročných o desiatej v zime a o polnoci v lete. Rodičovské rady pri školách zase začali povzbudzovať rodičov, aby trávili s deťmi voľný čas, chodili s nimi na výlety, do kina a večer ich držali doma.

Island okrem zníženia konzumácie alkoholu, cigariet a drog mladistvými, či potlačenia iných spoločenských neduhov získal vďaka tomu aj širšiu základňu, z ktorej vyrástli medzinárodne úspešní športovci a umelci. Podobné projekty v rumunskej Bukurešti viedli k zníženiu samovrážd u mladých, v litovskom Kaunase zase k zníženiu kriminality mladistvých…

Zaujímavé je, že ide o programy, ktoré stavajú na samosprávach a snažia sa o posilnenie komunitných väzieb. V tomto zmysle by islandský príklad mohol byť zaujímavý aj pre konzervatívcov.

Napokon, minister financií Igor Matovič pri predstavovaní svojich daňových návrhov nedávno vyzdvihol svoj cieľ dostať čo najviac detí na voľnočasové krúžky. Aj keď o konkrétnej podobe tejto podpory sa dá diskutovať, myšlienka za tým zrejme nie je zlá.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva