Napätie medzi EÚ a Ruskom Únia zavádza sankcie proti armáde Putinovho kuchára

Európska únia zavádza sankcie voči ôsmim osobám a štyrom firmám, ktoré sú napojené na ruskú súkromnú vojenskú spoločnosť Wagner. Dôvodom sú správy o jej zapojení do vojnových zločinov.

Obvinenia voči skupine sa zakladajú na októbrovej správe odborníkov OSN, podľa ktorej „civilistov vrátane príslušníkov mierových síl, novinárov, humanitárnych pracovníkov a menšín v Stredoafrickej republike (SAR) násilne prenasledovali a zastrašovali takzvaní ruskí inštruktori zo skupiny Wagner“.

Sankcie už koncom novembra žiadal európsky parlament, rezolúciu podporilo 585 poslancov, 40 hlasovalo proti a 43 sa zdržali.

Wagner vystupuje ako súkromná vojenská spoločnosť, no podľa expertov je v skutočnosti úzko naviazaná na Kremeľ a ruské ministerstvo obrany. Jednou z indícií je, že organizácia je vôbec schopná pôsobiť – súkromné vojenské organizácia sú v Rusku podľa článku 359 ruského trestného zákonníka oficiálne zakázané.

Spoločnosť údajne patrí oligarchovi Prigožinovi, ktorý vlastní aj sieť luxusných reštaurácií, organizoval štátne bankety aj Putinovu oslavu narodenín a je nazývaný „Putinov kuchár“.

Žoldnieri operujú najmä v konfliktoch, v ktorých má Rusko záujem na istom výsledku, no nie je ochotné otvorene intervenovať. To môže byť sčasti pre zahraničnopolitické dôsledky, ale aj pre odmietavú pozíciu domácej verejnej mienky. Keďže žoldnieri skupiny Wagner nie sú oficiálnymi príslušníkmi ruských ozbrojených síl, ruské ministerstvo zahraničných vecí nemusí preberať politickú zodpovednosť za ich úmrtia.

To sa ukázalo aj pred dvoma rokmi v Sýrii, keď milície bojujúce za Baššára al-Asada podnikli útok na kurdské pozície na severnom brehu Eufratu a údajne ostreľovali aj amerických pozorovateľov vo svojej blízkosti. Američania svojim kurdským spojencom vtedy pomohli útok odraziť leteckým útokom, na strane Asadových jednotiek podľa rôznych odhadov prišlo o život niekoľko stoviek bojovníkov, objavili sa aj značne prehnané informácie o dvesto padlých na ruskej strane.

Ruské ministerstvo obrany nato vyhlásilo, že v „tejto oblasti sýrskej provincie Deir ez-Zor nie sú žiadni ruskí vojaci“. Keď neskôr rešerše médií potvrdili, že medzi padlými sú aj Rusi, ruské ministerstvo priznalo smrť piatich ruských občanov a „tucty zranených“, z ktorých niektorí údajne svojim zraneniam neskôr podľahli. Spiegel odhadoval skutočné straty wagnerovcov na desať až dvadsať mužov.

Wagnerovci boli v uplynulých rokoch nasadení okrem Sýrie a Donbasu aj v Líbyi, Stredoafrickej republike, Sudáne či Mozambiku. Odborník na ruské bezpečnostné služby Mark Galeotti hodnotí: „Wagner je často tou silou, ktorú vyšlete na dobrodružstvá s nižšou prioritou a ktoré sa financujú samy, alebo keď chcete mať možnosť utrpieť straty bez toho, aby ste cítili domáci dosah z umierajúcich ruských vojakov.“

V posledných mesiacoch rástlo v Bruseli, Paríži a Berlíne znepokojenie z možného nasadenia wagnerovcov v Mali, kde v súčasnosti prebieha operácia OSN MINUSMA a operácia Európskej únie EUTM. V septembri vtedajšia nemecká ministerka obrany Annegret Kramp-Karrenbauer vyhlásila, že takýto krok by „spochybnil základ mandátov“ a nemecký parlament by mal z neho „vyvodiť následky“. Jej nasledovníčka Christine Lambrecht hneď po nástupe oznámila, že dá vypracovať „exitovú stratégiu“ pre zahraničné misie.