Paragraf 363 Hodnotenie dôkazov neprislúcha generálnemu prokurátorovi, tvrdí Najvyšší súd

Diskusia o paragrafe 363 sa na Slovensku rozprúdila po tom, ako ho generálna prokuratúra použila pri exriaditeľovi SIS Vladimírovi Pčolinskom. Ide o nástroj, ktorým môže generálny prokurátor zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak bol rozhodnutím porušený zákon.  

O jeho využívaní sa vedú spory v koalícii. Poslanec SaS Alojz Baránik predložil do parlamentu návrh na jeho okresanie. Sme rodina však zmeny odmieta. Jednou z najhlasnejších kritičiek sporného nástroja je vicepremiérka Veronika Remišová. Minulý týždeň uviedla, že návrh na zmeny v paragrafe 363 už predložila koaličným partnerom. 

„Najvyšší súd vo svojom nedávnom rozhodnutí skonštatoval, že generálny prokurátor paragraf 363 nevyužíva v súlade so zákonom,“ argumentuje šéfka Za ľudí. 

Najvyšší súd komentoval činnosť generálneho prokurátora a využívanie paragrafu 363 v poznámkach k rozhodnutiu o väzbe v prípade Mariána Sisáka. Východoslovenského podnikateľa zadržala v októbri NAKA pri protikorupčnej akcii Syseľ. Najvyšší súd rozhodoval o jeho sťažnosti voči vzatiu do väzby.  

Senát sudcu Juraja Klimenta považoval za potrebné uviesť poznámky k rozhodnutiu, aby sa nezopakoval rovnaký postup ako v prípadoch Petra Brhela a Vladimíra Pčolinského. Generálna prokuratúra zastavila trestné stíhania Pčolinského a Brhela ako nedôvodné pre absenciu dôkazov.  

„Hodnotenie dôkazov neprislúcha generálnemu prokurátorovi“

Najvyšší súd konštatuje, že hodnotenie dôkazov je v kompetencii súdov. Vysvetľuje, že generálny prokurátor Maroš Žilinka pri svojom rozhodnutí zaujal stanovisko, podľa ktorého mohol dospieť k inému záveru o dôkaznej opodstatnenosti vedeného stíhania preto, lebo úlohou súdov v prípravnom konaní nie je s konečnou platnosťou hodnotiť vykonané dôkazy.  

„V tejto súvislosti však potom treba povedať, že takéto hodnotenie dôkazov, t. j. hodnotenie s konečnou platnosťou, v žiadnom prípade neprislúcha ani prokurátorovi (či už dozorovému, alebo generálnemu ), a to v žiadnom štádiu trestného konania,“ píše Najvyšší súd s tým, že prípravné konanie sa vedie na základe dôvodného podozrenia, a nie na základe istoty viny. „Konečné hodnotenie dôkazov prislúcha iba súdu,“ dodal senát.  

Najvyšší súd ďalej tvrdí, že hodnotenie dôkazov je v právnom štáte vyhradené výlučne do štádia súdneho konania. „Aj preto Ústava Slovenskej republiky v článku 50 ods. 1 zveruje rozhodovanie o vine a treste do výlučnej kompetencie súdov, a nie generálneho prokurátora,“ pokračuje.  

Klimentov senát uviedol, že ak si Žilinka myslel, že niektorí svedkovia sú nedôveryhodní, tak ide o ojedinelý právny záver. Dodáva, že súdy, ktoré rozhodovali o väzbe, venovali výpovediam svedkov náležitú pozornosť. „Nie je pravdou, že v tomto prípade súdy rozhodujúce o väzbe skúmali dôkazný stav len povrchne, keďže opak je pravdou,“ hovorí senát.  

Generálna prokuratúra pri Pčolinskom tvrdila, že obvinenie nie je možné založiť len na výpovediach kajúcnikov. 

Najvyšší súd ďalej konštatuje, že v prípade jeho rozhodnutí je možné dovolanie alebo ústavné preskúmanie, zatiaľ čo v prípade rozhodnutia generálneho prokurátora to tak nie je. Poukazuje pri tom na ústavné sťažnosti Pčolinského proti uzneseniam Najvyššieho súdu.  

Senát ďalej zdôrazňuje, že prokurátor nemôže aplikovať zásadu „v pochybnostiach v prospech“, keďže ju môže použiť len súd. Prax podľa Najvyššieho súdu ukázala, že vyšetrovateľ a prokurátor môžu zastaviť stíhanie len vtedy, ak sa spoľahlivo a bez pochybností zistí, že sa skutok nestal, nie je trestným činom alebo ho nespáchal obvinený.  

„V prípadoch, v ktorých aj po vykonaní všetkých dostupných dôkazov trvajú pochybnosti o tejto otázke alebo do úvahy prichádza viacero verzií skutkových zistení a treba rozhodnúť o tom, ktorá z nich je pravdivá na podklade posúdenia a hodnotenia dôkazov, je nevyhnutné, aby prokurátor podal obžalobu a aby také rozhodnutie urobil súd,“ hovorí senát a poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu a rozsudok z roku 1997.  

Konečné hodnotenie dôkazného stavu je podľa senátu Juraja Klimenta predovšetkým úlohou súdu, keďže až v konaní pred súdom je ťažisko dokazovania. Dodáva, že súd môže prihliadnuť pri rozhodovaní len na tie dôkazy, ktoré boli pred ním vykonané.

Žilinka vs. Mazák

Žilinka zverejnil na sociálnej sieti otvorený list predsedovi Súdnej rady Jánovi Mazákovi, kde reagoval na vyjadrenia o paragrafe 363. Mazák v rozhovore pre Sme uviedol, že spôsob, akým si generálny prokurátor vykladá paragraf 363 môže byť protiústavný. 

Šéf Súdnej rady tvrdí, že generálny prokurátor použil prvýkrát v histórii paragraf 363 tak, že negoval rozhodnutia troch senátov Najvyššieho súdu a nahradil ich vlastným.

Žilinka to označil za zavádzajúce a poukazuje na názor Najvyššieho súdu z marca 2021, kde sa uvádza, že úlohou súdov v prípravnom konaní a rozhodovaní o väzbe nie je s konečnou platnosťou hodnotiť vykonané dôkazy, ani ich zákonnosť a použiteľnosť. 

Dodáva, že rozhodnutie súdu o väzbe nie je rozhodnutím o vine a treste a ani ho nepredikuje, čomu podľa neho zodpovedá aj rozsah a spôsob hodnotenia dôkazov. 

"Rozhodnutie generálneho prokurátora Slovenskej republiky o zrušení nezákonného rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní (ktorým súd nie je) nijakým spôsobom nezasahuje do rozhodnutí súdov a ani ich nereviduje," píše Žilinka v otvorenom liste. 

Žilinka bude paragraf využívať vždy, keď budú splnené podmienky

Generálny prokurátor už viackrát zopakoval, že bez paragrafu 363 by bol len štatistom. „Nezostávalo by mi nič iné, len skonštatovať porušenie zákona s dôvetkom, že nemôžem prijať na základe vzniknutej nezákonnosti opatrenie,“ povedal v septembri na ústavnoprávnom výbore parlamentu.  

Nedávno na sociálnej sieti uviedol, že ak orgány činné v trestnom konaní nebudú porušovať zákon, tak generálny prokurátor nebude používať paragraf 363. Povedal tiež, že ho bude využívať vždy, keď na to budú splnené zákonné podmienky.  

Žilinka sa zároveň aj dnes ohradil voči vyjadreniam, že paragraf nadužíva. Vysvetľuje, že podiel zrušených právoplatných rozhodnutí generálnym prokurátorom na celkovom počte podaných návrhov bol v roku 2021 nižší oproti predchádzajúcim rokom.

„Ak teda dochádza k nadužívaniu, tak len pri zneužívaní mediálneho priestoru na šírenie klamstiev, zavádzania a manipulovania verejnej mienky a určite nie pri napĺňaní zákonnej povinnosti generálneho prokurátora zrušiť každé rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní, ktorého nezákonnosť zistí,“ vyhlásil. 

Úsilie o zmeny pri paragrafe 363 nazval snahou mocensky ovládnuť trestné konanie a prejavom strachu zo zákonnosti.