KOMENTÁR: Relatívna pravda o tvrdeniach biskupa Baláža

Pápež Benedikt XVI. v jednej zo svojich trefných diagnóz súčasnej spoločnosti zaviedol termín „diktatúra relativizmu“. Tá nám podľa neho dnes vládne a ohrozuje nás. Diktatúra relativizmu znamená, že dobro a zlo nemožno určiť jasne, ale podľa okolností a podľa toho, čo si práve myslí väčšina.

Keďže väčšina súhlasí s týmto pravidlom, každý, kto si myslí opak, je vysmiaty. Napriek deklarovanej slobode trpí pod diktatúrou, v danom prípade diktatúrou relativizmu.

Oponovať tomuto hlbokému nezmyslu dneška je dôležitou úlohou cirkvi a každého jej člena, na čele s predstaviteľmi cirkevnej hierarchie a nositeľmi pastierskeho úradu. Preto je nielen prirodzené, ale úplne samozrejmé, že keď jedna z prezidentských kandidátov vypustila do verejného priestoru jasne sformulované relativistické heslo - a to, že posudzovanie morálnosti je vecou spoločenskej dohody -, zo strany cirkevných učiteľov nemohlo ostať ticho. Ani neostalo, veď mnohí kňazi aj biskupi na túto tému ustavične obracajú pozornosť a aj pri tejto príležitosti určite obracali. To len médiá objavili Ameriku, keď ktorýsi z novinárov náhodou naďabil na kázeň biskupa Rudolfa Baláža, odvysielanú v rámci jeho pravidelných piatkových katechéz na Rádiu Lumen. Patetické slová ohnivého rečníka sľubovali pekný škandálik, a tak novinám zrazu vôbec neprekážalo, že prichádzajú so správou takmer týždeň po funuse - kázeň odznela v piatok, prevratná novina sa objavila v stredu. Horlivý novinár netušil, že ide o pravidelnú katechézu, a tak čitateľov poučil, že biskup hodlá kázať do éteru aj ďalší piatok. O jeho neznalosti pomerov na kazateľniach svedčí aj objavné konštatovanie, že biskup Baláž je prvý v cirkvi, kto o prezidentských voľbách hovoril v kostole a kto sa ku kandidátom postavil kriticky. Slovenská žurnalistika by na tom bola dosť zle, keby si každý novinár pri náhodnom kontakte s katolíckou bohoslužbou myslel, že sa všetko na nej deje prvý raz v dejinách.

Marek Vagovič z denníka SME, podpísaný pod správou, je len typickým príkladom gágajúcej trafenej husi. Biskup Baláž totiž vo svojej plamennej reči proti morálnemu relativizmu zámerne nespomenul žiadne meno. Zachoval sa presne podľa toho, ako sa snažia cirkevným predstaviteľom nahovoriť niektorí ich dobre aj zle zmýšľajúci poradcovia: aby hovorili len všeobecne o hodnotách a aby sa vystríhali spomenúť nejakú osobu, lebo to môže byť kontraproduktívne. A keď sa zrazu jasne hovorí o hodnotách, v tábore Ivety Radičovej okamžite zistia, ktorá bije, a hybaj do titulku s tvrdením, že biskup prirovnal Radičovú k Hitlerovi. Agilný novinár sa dokonca dotknutej kandidátky hneď spýtal, či bude biskupa žalovať. Nuž, ktovie, ako by na súde dokazovala, že to tá morálna relativistka je nespochybniteľne ona.

Iveta Radičová sa zachovala múdrejšie a vsadila na osobné stretnutie s biskupom a najmä na spoločnú prezentáciu pred kamerami. Usmiata, otec biskup sem, otec biskup tam, horlivo vysielala medzi voličov posolstvo o najhlbšom porozumení. No tváriť sa, že medzi jej názorom o relativizme morálnych pravidiel, ktorý, mimochodom, nedementovala, a medzi slovami biskupa Baláža o neprijateľnosti a nebezpečnej škodlivosti takého presvedčenia nieto sporu, to je buď zadubenosť, alebo podlé využívanie situácie. Alebo ešte tretia možnosť: šikovný politický ťah. Médiá totiž úspešne prehliadli záverečné komuniké zo stretnutia, kde biskup Baláž opätovne zdôraznil dôležitosť ochrany ľudského života od počatia po prirodzenú smrť a fakt, že morálne zásady nemôžu byť podrobené menlivej arbitráži spoločnosti. Ako záverečné posolstvo sa do sveta rozletelo iba spokojné konštatovanie Ivety Radičovej, že medzi ňou a biskupom nie je žiaden spor.

Záverečný dojem z tejto médiami vykonštruovanej kauzy však žiaden šikovný PR poradca neprefarbí. Kauza namierená proti biskupovi totiž spravila liberálnej prezidentskej kandidátke medvediu službu: najprv rozhlásila jej presvedčenie o relativizme morálky aj medzi tými, ktorí jej výroky a osobné správanie sa tohto druhu doteraz úspešne prehliadali, a potom dala možnosť vyfarbiť sa samotnej kandidátke, prezentujúcej sa ako katolíčka. V prvom návale emócií totiž Iveta Radičová biskupovi Balážovi odkázala, že dejiny sa nezačali v 20. storočí. „História pamätá aj také veci, ako bola inkvizícia,“ vyhlásila. Proticirkevný argument takého hrubého zrna znenazdajky vyhukol spod imidžu vzdelanej akademičky.

Táto reakcia Ivety Radičovej je preto dôležitejšia a veľavravnejšia ako zvyšný humbug okolo. Voličom zanechala dve jasné posolstvá: o svojom názore na morálku ako vec spoločenskej dohody a o svojom vzťahu k cirkvi, na ktorú vyťahuje nepravdivý ošúchaný inkvizičný bič. To nezatrie nijaké nazývanie biskupa otcom.

Terézia Rončáková
Odvysielané 3. marca 2009 na Rádiu Lumen v rubrike Spoločenský komentár.