Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
09. november 2021

Tretia vlna

Prečo som sa stal očkovacím fatalistom

Politicky depresívna situácia znemožňuje, aby si štát vynucoval masívne doočkovanie príliš represívnym spôsobom.

Prečo som sa stal očkovacím fatalistom

Očkovacia kampaň ministerstva zdravotníctva, foto TASR/AP

Návrhy, aby sa na väčšine územia zaviedol akýsi lockdown pre nezaočkovaných, ktorí by sa už nemohli zúčastňovať na verejnom živote, chodiť do reštaurácií či krčiem, alebo nápady s povinným očkovaním nie sú ako z iného sveta.

Vlastne len kopírujú, čo sa už deje alebo chystá inde. Susedné Rakúsko, ktoré má značne vyššiu zaočkovanosť než my (66 percent), včera spustilo nový režim, takzvané pravidlo 2G – do reštaurácií, kaviarní, hotelov, zariadení voľného času alebo ku kaderníkovi sa dostanú len tí, ktorí majú doklad o zaočkovanosti či prekonaní vírusu (Geimpft, Genesen, preto 2G). To je len zostrenie beztak veľkého tlaku na neimunizovaných, od začiatku novembra už v Rakúsku platí pravidlo, že na pracovisko smú zamestnanci, ktorí sú zaočkovaní, uzdravení alebo sú otestovaní, pričom neočkovaní/neuzdravení sa musia testovať viackrát týždenne.

To nie je všetko, ak budú onedlho zaplnené lôžka na rakúskych JIS-kách na 30 percent svojej kapacity, na neočkovaných by mal dopadnúť tvrdý lockdown so zákazom vychádzania (vyjsť von budú môcť len vo výnimočných prípadoch).

Toxická atmosféra

V porovnaní s rakúskym prístupom žijú slovenskí nezaočkovanci temer v rovnostárskom režime spolu so zaočkovancami. Masívne očkovanie sa u nás skončilo na konci jari, v Európe na západ od nás už nie sú krajiny s nižšou mierou zaočkovanosti, tie ležia len na východ, kde vládne pomerne dramatická situácia. Napríklad v Rumunsku, ktoré je kandidátom na európsky a azda aj celosvetovo najväčšiu obeť tretej vlny. To všetko sú dôvody, prečo sú súčasné úvahy nad sprísnením pravidiel voči neočkovaným samy osebe celkom legitímne.

Spoločenská ani politická atmosféra u nás tomuto obrazu vôbec nezodpovedá, krajina je po dvoch vlnách morálne vyčerpaná a v žiadnom inom európskom štáte nepadla dôvera voči vláde tak hlboko ako na Slovensku.

Už to nie je len antivaxerské hnutie, ktoré sa tvári, že vakcína nič nerieši a v skutočnosti je len diktátom štátu na ovládanie más či nástrojom farmaceutickej loby na mamutie zisky.

Zmŕtvychvstalý Smer na čele s trojnásobným expremiérom, ktorého voličský kmeň je silný najmä v covidovo najzraniteľnejšej skupine 65 plus, naďalej v lepšom prípade banalizuje, v tom horšom priamo spochybňuje skutočný efekt očkovania. Supervirálny Ľuboš Blaha aj včera na svojom facebooku s posmechom písal, že „vakcína pomáha riešiť pandémiu až tak, že keď tu pred rokom nebol jediný zaočkovaný, mali sme menší nárast prípadov covidu ako dnes, keď tu je zaočkovaná polovica národa“.

Tieto a mnohé iné toxické vety z úst či klávesníc našich opozičných predákov falšujú realitu a zamlčujú to najpodstatnejšie. Áno, v takej Veľkej Británii, kde sa podarilo zaočkovať takmer všetkých seniorov, majú už od mája vysoké až veľmi vysoké každodenné prírastky infikovaných. Je zjavné, že koronavírus prenášajú aj zaočkovaní, ktorí zďaleka nechránia okolie v miere, ako sa mnohí nádejali začiatkom tohto roka.

Lenže tým, že najmä očkovaní z rizikových skupín chránia nielen seba – ale aj celý zdravotný systém pred preplnením či pred kolapsom –, sa potvrdzuje predpoklad, že vo vysoko zaočkovaných krajinách sa z covidu stane niečo ako horšia sezónna chrípka. Nielen v Británii tak už začiatkom leta vstúpili do postpandemickej doby, zrušili obmedzenia a sňali si rúška. Covid tam už nie je kolektívnou neurózou, zdravotníctvo funguje, Briti sa síce naďalej masívne premorujú variantom delta, ale ľudia zomierajú častejšie na iné choroby aj iné respiračné ochorenia než na covid.

Keby sme britskú skúsenosť prepočítali na slovenské pomery, predstavme si svet, v ktorom sme zrušili takmer všetky protipandemické opatrenia, ale berieme do úvahy, že každý deň zomrie na covid asi desať ľudí (zväčša tých starších a najstarších, ktorých trápili už iné choroby).

Sú ešte optimistickejšie príklady. Vyššiu zaočkovanosť než Briti majú Taliani a Španieli, rekordérmi sú Portugalci, kde sa dalo zaočkovať 98 (!) percent obyvateľov nad 12 rokov. Vo vyše 10-miliónovom Portugalsku sa k tomuto podielu dopracovali bez donucovania, očkovanie tam zverili armáde a admirálovi Gouveiovi e Melovi, ktorý požíva veľkú dôveru, neustále osobne pozývali ľudí na očkovanie, ten, kto nereagoval, bol opäť kontaktovaný, až sa očkovalo ako na bežiacom páse. Dnes je Portugalsko takisto krajinou oslobodenou od rúšok a reštrikcií, covid už len živorí, jeho obete sa rátajú v jednotkách, výborne sú na tom aj preočkovaní Španieli.

Naproti tomu stojí Slovensko, ktoré nemá zaočkovaných takmer 40 percent seniorov, a cestou ďalšieho národného premorenia smeruje k preťaženosti nemocníc aj obmedzeniu zdravotnej starostlivosti aj pre necovidových pacientov, ale to všetko už poznáme z druhej vlny.

Mohli sme tomu zabrániť, ale nestalo sa, nijako nepomohlo ani zaangažovanie generála. Problémom je, že tento osud už nemajú potenciál zmeniť ani navrhované opatrenia.  

Mäkšiu cestu práve skúša slovenská vláda, nazvime ju sociálnym lockdownom pre neočkovaných. Premiér Heger oznámil, že na včerajšej koaličnej rade sa partneri zhodli, že v čiernych okresoch budú môcť navštevovať reštaurácie či ubytovacie zariadenia len očkovaní a tí, čo prekonali covid. Dosiaľ tam nemohli chodiť ani zaočkovaní, čo vzhľadom na prísľub „vakcína je sloboda“ pôsobilo absurdne. 

Inzercia

Táto páka nezaberie

Rozhodnutie koalície je legitímne, len od neho nečakajme, že takýto typ segregovania presvedčí neochotných a nedôverčivých, aby si to rozmysleli. Účinok bude asi podobne bezzubý ako súčasná mediálna kampaň ministerstva zdravotníctva, čo je horšie, nebude mať žiaden vplyv na seniorov, ktorých potrebujeme primárne doočkovať.

V tomto je poučný aj príklad Nemecka, kde sa od 11. októbra zostrili opatrenia s deklarovaným cieľom zvýšiť tlak na neočkovaných, aby si to rozmysleli. Vstup do reštaurácií, kaviarní či do mnohých obchodov im nebol priamo zakázaný, ale každý, kto sa chce ďalej zúčastňovať na spoločenskom živote, si za to musí draho priplatiť testami, ktoré boli predtým bezplatné. Tento zámer stroskotal aj v krajine, kde sú všetky hlavné politické sily jasne proočkovacie – za tri týždne, ktoré odvtedy uplynuli, sa dokopy dalo zaočkovať zhruba toľko ľudí ako na jar v priebehu jedného dňa. Páka na neočkovaných vôbec nezabrala, stiahli sa do ulity, v ktorej sa dá predsa fungovať, a prestali chodiť na testy. Z politiky preto silnie tlak, aby sa opäť zaviedli bezplatné testy a zas sa masívne testovalo ako predtým.

Samozrejme, oveľa väčší efekt by mal brutálny prístup, ktorý predviedli pred Rakúšanmi Taliani. Aj napriek tomu, že majú vysokú mieru zaočkovanosti (k dnešnému dňu zhruba 77 percent z celkovej populácie), zahnali nezaočkovanú menšinu do kúta: ak chcú zamestnanci vo verejnom aj súkromnom sektore chodiť od polovice októbra do práce, je im to dovolené, ale musia chodiť neustále na testy (rýchlotesty so 48-hodinovou platnosťou stoja 15 eur), inak prídu zrážky z platu. Zabrala už samotná hrozba, od polovice septembra, keď to vláda oznámila, vzrástol v ďalších štyroch týždňoch záujem o očkovanie takmer o 50 percent.

Touto cestou naša vláda zatiaľ nechce ísť, len umožňuje zamestnávateľom vyžadovať od zamestnancov covid pass, v takom prípade im musí zabezpečiť aj testy na vlastné náklady.

Ale čo by spôsobilo, keby k podobnému kroku ako v Taliansku pristúpila slovenská vláda, hoci by mala na takýto drastický zásah do slobôd – ak sa na to pozrieme len úzkoprso zdravotníckou optikou – pádnejšie dôvody než Draghiho vláda?

V Taliansku prešlo fakticky povinné očkovanie pomerne hladko z dvoch dôvodov. Ten prvý je psychologický, išlo o zásah proti scvrkávajúcej sa menšine, k očkovaniu dotlačili aj nedôverčivých, ktorí mali všade navôkol zaočkovaných susedov, príbuzných a kolegov a nechceli celkom vypadnúť zo spoločenského či pracovného života (alebo si za účasť v ňom neustále platiť). Navyše, v Taliansku vládne široká koalícia od liberálnej ľavice až po hnutie Mattea Salviniho, aj preto cítia legitimitu na veľmi tvrdé opatrenia a aj preto je odpor voči nim taký slabý.

Lenže na Slovensku je to zrkadlovo naopak. Tým menším problémom je, že nemáme akcieschopnú vládu, horšie je, že vinou jej dlhodobo deštruktívneho vládnutia ovláda krajinu okrem korony aj pandémia nedôvery. Za všetko vypovedá fakt, že podľa prieskumov najdôveryhodnejšiemu členovi Hegerovej vlády, ministrovi zdravotníctva, nedôveruje takmer 60 percent voličov, voči lídrovi koalície Matovičovi je ešte vyššia nedôvera, než je v Taliansku či Británii miera zaočkovanosti. A do toho je tu silnejúca opozícia, ktorá búši do akýchkoľvek segregačných opatrení a sabotuje očkovaciu kampaň aj pre zraniteľné skupiny ako dôchodcovia. Svoje správanie nijako nezmení ani v najbližších týždňoch, pretože zmyslom jej pôsobenia je čo najskoršie povalenie vlády aj pod tlakom covidovej katastrofy.

Autorita našej opozície je pritom najväčšia práve v regiónoch, kde je zaočkovanosť len okolo 30 percent, a najmä v najohrozenejšej skupine dôchodcov, na ktorú majú zvažované opatrenia najmenší dosah.

Keby sa teda Hegerova vláda aj odhodlala k rakúskym či talianskym opatreniam, výsledkom by nebol ani tak masový nárast záujmu o očkovanie, ale skôr národný odboj so státisícami novodobých disidentov a nové obrazy spoločenského rozkladu. 

Aj preto sa už treba zmieriť s tým, že imunizáciu väčšiny nezaočkovaných nezabezpečí nová vlna očkovania ako tá z jari, ale tretia vlna korony. Aj s patričnými následkami, ktoré si ako spoločnosť odnesieme v ďalšej covidovej zime.    

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.