Je to ústavná a politická vojna

Je to ústavná a politická vojna

Poľská premiérka Beata Szydlová (TASR/AP)

V Poľsku vypukla ústavná kríza. O jej dôvodoch a dôsledkoch sme sa rozprávali s Michalom Szuldrzynským, komentátorom denníka Rzeczpospolita.

Časť západných komentárov hovorí kvôli sporu o menovanie nových ústavných sudcov o útoku na demokraciu a právny štát. Čo sa to odohráva v Poľsku?

Je to dosť komplikovaný právny a ústavný spor, ale o útoku na štát, ako o tom hovorí napríklad predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz, sa nedá hovoriť. Spor vznikol kvôli dedičstvu bývalej vládnucej strany Občianskej platformy. Tá v priebehu uplynulých osem rokov menovala desiatich z pätnástich ústavných sudcov, úplne štandardným a legitímnym spôsobom. Teraz na konci volebného obdobia ešte na jeseň sa končilo funkčné obdobie ďalším trom sudcom ústavného súdu a v decembri ďalším dvom. Poslanci za vtedy vládnu a dnes už opozičnú Platformu však nevybrali iba troch nových sudcov, ale naraz všetkých piatich, čím porušili predpísanú procedúru na voľbu ústavných sudcov.

Kto konštatoval, že došlo k porušeniu zákonného postupu?

Ústavný súd. Prezident Andrzej Duda odmietol prijať prísahu novozvolených sudcov. Vzniesol námietku, že Platforma nemala právo na výber piatich nových sudcov, a teda že musí ísť o neplatnú voľbu. Ústavný súd má v Poľsku trochu obmedzené kompetencie voči Sejmu, ale aj on vo svojom rozhodnutí konštatoval, že to bol nezákonný postup, že Sejm zvolil nových sudcov na zlom právnom základe.

Aká bola reakcia novej vlády a prezidenta?

Sejm prijal nové uznesenie a zvolil nových piatich kandidátov, ich mená predložil prezidentovi. Ten postup akceptoval a oni zložili prísahu.

Prečo nový Sejm nezvolil iba dvoch sudcov, ktorí boli zvolení v rozpore s pravidlami?

To je druhý bod problému. Ústavný súd môže podľa poľskej ústavy hodnotiť iba všeobecné právo, má istým osobitým spôsobom obmedzené spochybniť uznesenia parlamentu v osobitných právnych prípadoch. Ústavný súd však spochybnil právny základ pôvodného uznesenia, právnici z prezidentskej kancelárie a Sejm preto tvrdili, že bola spochybnená voľba ako taká, nielen zvolenie dvoch sudcov, ktorým sa končilo funkčné obdobie až teraz v decembri, ale všetkých piatich. Prezident Duda dokonca povedal, že rešpektuje rozhodnutie ústavného súdu, a preto koná tak, ako koná, že samotná voľba sa nezhodovala s ústavou. Samozrejme, existuje aj opačný pohľad. Dnes sa k nemu hlási väčšina právnej obce. Existujú náznaky, že prezident Duda chcel pôvodne rozhodnúť inak.

Novozvolení sudcovia sú členmi Ústavného súdu?

Nie. Od šéfa Ústavného súdu si prevzali kanceláriu s počítačom, ale tiež oznam, že kým sa celá vec nevyjasní, nemôžu sa ujať svojho mandátu.

Z médií sa zdá, že tón celej diskusie udáva Jaroslaw Kaczynski, predseda vládnej strany Právo a spravodlivosť, ktorý reaguje veľmi tvrdo a celý spor vyostruje. Prečo?

Kaczynski od prvého momentu k celému sporu pristupuje inak, otvorene ho politizuje. Obrana ústavných sudcov je pre neho obranou postkomunizmu, tvrdí, že súd sa cíti byť suverénom, ale tým je iba národ, že výsledky volieb ohrozili túto skupinu ľudí, a preto sa bránia a že to oni porušujú právo. Kaczynského nezaujíma právna stránka, tvrdí, že Ústavný súd bude škodiť vláde PiSu, preto žiada nový Ústavný súd.

Aká je reakcia verejnej mienky?

Ľudia v zásade reagujú podľa toho, aké sú ich politické sympatie. Dva výskumy však zachytili prepad preferencií Práva a spravodlivosť, podľa výskumu verejnej mienky pre náš denník sa podpora PiS znížila od volieb o päť percent. Padá tiež Občianska platforma, ktorá má menej ako 15 percent, najviac získava nová liberálna strana Nowoczesna, s ktorou sympatizuje už 25 percent ľudí a momentálne je lídrom opozície. Hlavným dôvodom je, že Nowoczesna tvrdí, že problém vytvorila aj Platforma, aj PiS, a že oni sú iní. Boli tiež dve demonštrácie, jedna protivládna, druhá provládna.

Vzniká tým nejaký rozpor medzi premiérkou Szydlo a predsedom jej strany Kaczynským?

Zatiaľ nie, vláda dlho nebola ani stranou sporu. Najskôr to bol spor prezidenta a Ústavného súdu, potom aj Sejmu a Ústavného súdu, ale teraz je jeho súčasťou už aj vláda, keďže odmietla publikovať rozhodnutie Ústavného súdu, kde boli odmietnutí novozvolení piati sudcovia – už hlasmi nového Sejmu. Zákon hovorí, že úrad vlády má rozhodnutie zverejniť bezodkladne, úrad premiérky Szydlo však tvrdí, že Ústavný súd porušil svoje vlastné rozhodnutie, musí preto najskôr vec usporiadať novým rozhodnutím, aby to nebolo možné napadnúť a spochybniť. Tak sa do sporu zapojila aj premiérka Szydlo.

PiS teda postupuje jednotne?

Zatiaľ áno, aj keď v kuloároch sa už ozvali nespokojní poslanci, ktorí tvrdia, že voľby vyhrali kvôli iným veciam ako podpora rodín s malými deťmi, zníženie veku odchodu do dôchodku a podobne, že PiS by sa mal venovať týmto témam, a nie bojovať s Ústavným súdom. Dá sa očakávať, že ak bude pokračovať pokles preferencií, spory v strane budú podstatne väčšie.  

Ako reagovali vládni politici na slová Martina Schulza, že v Poľsku sa odohráva útok na štát a že o tom chce diskutovať na pôde Európskeho parlamentu?

Žiadajú, aby sa ospravedlnil, on to odmieta. Schulzove slová opäť nahrávajú Kaczynskému, už pár dní predtým tvrdil, že očakáva, že nemecká vláda bude Poľsko čoskoro kritizovať, pretože poľská politika voči Berlínu sa zmenila.   

Aký očakávate ďalší vývoj?

Začala sa vážna ústavná bitka, ktorá môže trvať pomerne dlho. PiS vyhral voľby aj preto, že ľudia neboli spokojní s aroganciou vlády Občianskej platformy. Otázkou je, ako bude tento spor paralyzovať nového prezidenta a vládu.

 

Foto – Flickr.com

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo