Prieskum S plošným lockdownom by súhlasila iba o niečo viac ako štvrtina Slovákov

Väčšina Slovákov nepredpokladá, že tretia vlna pandémie nového koronavírusu bude mať väčšie následky ako predchádzajúca. Z finančného hľadiska sa na ňu necíti byť pripravená tretina obyvateľov. S plošným lockdownom pri zhoršenej situácii by súhlasila iba o niečo viac ako štvrtina respondentov.

Vyplýva to z prieskumu Ako sa máte, Slovensko?

Horšie následky tretej vlny pandémie očakáva 17 percent respondentov, viac ako 33 percent predpokladá, že následky budú menšie. Pesimistickejší pri odhade dosahov sú respondenti z najmenších obcí a respondenti so základným vzdelaním. Výrazne optimistickejší sú respondenti z Bratislavy, až 60,3 percenta z nich sa domnieva, že následky tretej vlny budú menšie. Medzi zaočkovanými a tými, ktorí sa nechcú dať zaočkovať, nie sú pri odhadoch následkov tretej vlny väčšie rozdiely.

Z hľadiska duševnej pohody nie je na aktuálnu vlnu pandémie pripravených 16,8 percenta respondentov. Najhoršie hodnotia svoju pripravenosť najmladší obyvatelia (vo veku 18 až 29 rokov) a tí, pre ktorých je ťažké vyjsť s rozpočtom v domácnosti. Z finančného hľadiska nie je pripravených zvládnuť aktuálnu vlnu pandémie 30,4 percenta respondentov.

Ak by počas tretej vlny pandémie vláda opäť pristúpila k plošnému lockdownu, súhlasilo by s týmto opatrením iba 27,3 percenta a nesúhlasilo 45,1 percenta respondentov. S plošným lockdownom by za takýchto okolností viac súhlasili (38,1 percenta) ako nesúhlasili (32,1 percenta) už zaočkovaní respondenti. Medzi tými, ktorí sa nechcú dať zaočkovať, je až 65,4 percenta nesúhlasiacich s plošným lockdownom a iba 14,4 percenta súhlasiacich.

„Optimizmus respondentov, ktorí neočakávajú horšie dosahy aktuálnej vlny epidémie v porovnaní s predchádzajúcou, korešponduje s odhadmi odborníkov. Zaujímavým zistením však je, že možnosť plošného lockdownu v prípade zhoršenej situácie podporujú výrazne viac zaočkovaní ako nezaočkovaní respondenti,“ doplnil Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.

Prieskum sa uskutočnil od 5. do 10. októbra na vzorke 1 000 respondentov. Iniciovala ho prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a s Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.