Petr Pavel prvýkrát vetoval zákon navrhnutý vládou Andreja Babiša. Ide o legislatívu, ktorá počíta so zmiernením pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Zákon by podľa českého prezidenta ohrozoval dlhodobú udržateľnosť verejných financií a oslabil kontrolu Poslaneckej snemovne v prospech vlády.

Babiš označil jeho veto za nezodpovedné.

Zákon, ktorý už poslanci opätovne schválili po vrátení Senátom, uvoľňuje pravidlá pri zostavovaní štátneho rozpočtu. Ráta s tým, že do maximálnych výdavkových limitov by sa už nezapočítavali strategické infraštruktúrne stavby či výdavky na obranu vyššie ako dve percentá hrubého domáceho produktu. Pri zhoršení bezpečnostnej situácie by okrem toho bolo možné celkové výdavky zvýšiť až o desať percent.

Pavel tieto zmeny kritizuje. „Tento zákon umožňuje vláde požičiavať si výrazne viac než dnes. V praxi to znamená, že vláda získa väčší priestor na financovanie výdavkov prostredníctvom dlhu. Štát by si tak na niektoré výdavky mohol požičiavať bez akéhokoľvek finančného limitu v priebehu desiatich rokov (2026 až 2036), pritom už teraz náš dlh rastie tempom, ktoré dlhodobo neufinancujeme,“ podotkol prezident.

Babiš na brífingu pred odletom do Srbska reagoval, že Pavlovo veto je nezodpovedné voči občanom. „Ohrozuje tým české zdravotníctvo, obranyschopnosť našej krajiny, výstavbu škôl, bezpečnosť našich spoluobčanov aj výstavbu energetických zdrojov... My urobíme všetko pre to, aby sme toto nezodpovedné nepremyslené aktivistické veto prehlasovali,“ vyhlásil predseda českej vlády.

Ministerka financií Alena Schillerová uviedla, že dôvody prezidentovho rozhodnutia korešpondujú s „pokryteckou opozičnou rétorikou“. „Sľúbili sme, že ukončíme prax rozpočtových trikov a nejasností, ktorými minulá vláda umelo vylepšovala svoje deficity. Preto sme pripravili novelu, ktorá rozpočtu vracia transparentnosť a zároveň nepoškodí hospodársky rast a obranyschopnosť krajiny,“ napísala na sociálnej sieti X.

Dodala, že bez tohto zákona by deficit nemohol byť budúci rok vyšší ako 150 miliárd korún (6,2 miliardy eur). Tohtoročný by mal dosiahnuť 310 miliárd korún (12,8 miliardy eur).

Zákon sa tak opäť vráti do Poslaneckej snemovne. Na to, aby ho tretíkrát schválili, bude treba minimálne 101 z 200 hlasov zákonodarcov.

Opozícia už skôr avizovala, že ak nová legislatíva prejde bez zmeny, obráti sa na Ústavný súd. Jedným z dôvodov je nová možnosť upravovať v niektorých prípadoch rozpočet bez súhlasu parlamentu.