Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Pozerať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zapnúť upozornenia

Sci-fi klasika DUNA

Po návšteve kina si prečítajte aj knižnú predlohu

Románová predloha filmového hitu Duna je jedným z veľkých diel vedecko-fantastickej literatúry. 

Milí priatelia, dovoľte, aby som vás privítal pri ďalšom vydaní našej videorelácie Knihomoľov zápisník.

V súčasnosti možno v kinách vidieť novú adaptáciu sci-fi románu Duna, ktorý ešte v roku 1965 vyšiel americkému spisovateľovi Frankovi Herbertovi. Nová filmová Duna má prevažne pozitívne kritiky a toho času 85-percentné hodnotenie na webe Česko-slovenskej filmovej databázy. Niet divu, túto adaptáciu režíroval kanadský režisér Denis Villeneuve. Ten už dokázal, že má pre science-fiction cit. V roku 2016 natočil film Arrival, adaptáciu sci-fi poviedky výborného spisovateľa Teda Chianga Príbeh tvojho života. O rok neskôr prišiel do kín jeho Blade Runner 2049, pokračovanie kultového diela cyberpunku z 80. rokov.

Denis Villeneuve je režisér, ktorý točí pomalé filmy, a hádam každý záber, keď si tie filmy pauznete, obstojí ako samostatný umelecký obraz.

Táto relácia sa však volá Knihomoľov zápisník a dnes by som vás chcel presvedčiť, aby ste nielen išli na Dunu do kina, ale aby ste si rovno prečítali aj knižnú predlohu. Ak pre nič iné, tak kvôli tomu, aby ste zistili, ako sa príbeh skončí. Filmová Duna, ktorú môžete vidieť v kinách, je totiž len polovicou knižnej predlohy.

A pokiaľ ide o knihu, rovno by som vás chcel pozvať, aby ste si prečítali jej slovenský preklad od výbornej prekladateľky Maríny Gálisovej, ktorý vyšiel v roku 2018 vo vydavateľstve Premedia. V kníhkupectvách sa dá stále kúpiť.

Prvého decembra zároveň vo vydavateľstve Premedia vychádza aj Duna ako grafický román. Taktiež v preklade Maríny Gálisovej.

K tým slovenským prekladom jedna poznámka: Duna je klasické dielo literatúry science-fiction. Veľa ťažiskových diel tohto žánru sme mnohí čítali buď v anglických origináloch, alebo v českých prekladoch, ktoré existujú už desaťročia. No vždy je dobre, ak takáto klasika získa aj kvalitný slovenský preklad. Okrem Duny by som spomenul najznámejší cyberpunkový román Williama Gibsona Neuromancer, ktorý tento rok vyšiel v Slovarte pod slovenským názvom Neuromant v preklade Patricka Franka.

No ale späť k Dune! Dej tohto románu načrtnem aspoň stručne: odohráva sa vo vzdialenej budúcnosti, keď ľudstvo kolonizovalo hviezdy, no navzdory vyspelej technológii je ľudská civilizácia riadená feudálnym spôsobom. Známemu vesmíru vládne imperátor Šaddám IV. a jemu podriadené šľachtické rody majú v lénnej držbe celé planéty.

Takouto planétou je aj Arrakis alebo Duna, púštna planéta, na ktorej sa ťaží tajuplné korenie predlžujúce ľudský život a umožňujúce vyspelú vesmírnu dopravu. Cisár sa rozhodne, že planétu pridelí šľachtickému rodu Atreidovcov. No tí sa stanú obeťou sprisahania a sú rozprášení prekvapujúcim útokom vojsk konkurenčného rodu Harkonnenovcov.

Atreidovci sú teda tí dobrí, Harkonnenovci tí zlí. Z Atreidovcov sa zachráni len syn rodiny Paul, ktorého sa ujme púštny národ Fremenov. Tí žijú na Arrakise hlboko v divočine a dokonale sa prispôsobili nehostinnému prostrediu. Paul postupne objavuje, že je dlho očakávaným mesiášom, ktorý má prevziať vodcovstvo Fremenov, viesť ich vzburu a oslobodiť púštnu planétu…

Toľko zápletka. Nebudem zachádzať príliš do podrobností. Poviem však, že podľa mnohých čitateľov je Duna Franka Herberta najlepším science-fiction románom všetkých čias. Ja si to úplne nemyslím. Už som v niektorom z minulých dielov tejto videorelácie spomenul, že za najlepšie dielo sci-fi literatúry pokladám román Hyperion a nadväzujúcu sériu od Dana Simmonsa. No Duna je určite vysoko na zozname.

Toto dielo je totiž nesmierne mnohovrstvové. Má politický rozmer v podobe mocenského zápasu medzi Harkonnenovcami a Atreidovcami. No dá sa čítať aj ako príbeh o dospievaní, v rámci ktorého Paul Atreidis postupne spoznáva osud, ku ktorému je povolávaný. V tomto zmysle sa v tom nájde nejeden dospievajúci, ktorý hľadá poslanie pre svoj vlastný život.

Vesmír Duny sa dá chápať zároveň ako alegória nášho súčasného sveta. Román vyšiel v polovici 60. rokov 20. storočia. Asi netreba zdôrazňovať, že korenie, ktoré sa na Arrakise ťaží, je metaforou ropy. Púštny svet a Fremeni zase pripomínajú Arabov aj s ich očakávaním príchodu mahdího. Daždivá planéta Caladan, odkiaľ Atreidovci pôvodne pochádzajú, pripomína Caledoniu, teda Škótsko. A medzihviezdne impérium pripomína vlastne Britské impérium.

Potom je tu ekológia. Frank Herbert si vytvára priestor aj na opis životných podmienok na Arrakise. Máme tu veľké červy, ktoré sa preháňajú púšťou, ale aj dôsledné vodohospodárske praktiky Fremenov, tak aby žiadna kvapka vody nevyšla nazmar. Pri tom ekologickom rozmere Duny by som sa pristavil.

Dnes sa veľa hovorí o globálnych klimatických zmenách. Zároveň mnohí aktivisti a politici chcú zachraňovať našu planétu akousi obdobou environmentálneho centrálneho plánovania. Je to taký komunizmus v zelenom, pri ktorom je veľmi otázne, či prírode akokoľvek pomôže, no celkom určite povedie k zbedačeniu krajín, ktoré sú touto ideológiou najviac posadnuté.

Zároveň však platí, že životné prostredie treba chrániť. A práve prístup Fremenov k svojmu svetu by sa dal označiť za istý druh konzervatívneho environmentalizmu. Pod vedením imperiálneho planetológa Kynesa postupne Fremeni vytvárajú lokálne podmienky, aby o mnoho generácií neskôr mohli časti púštnej planéty ozelenieť. Je to celkom sympatický prístup k životnému prostrediu v bezprostrednom okruhu pôsobnosti konkrétnych ľudí…

Inzercia

Aby som to zhrnul, román Duna, to je politika a mocenské intrigy, zároveň je to príbeh o dospievaní, ale tiež alegória na mnohé problémy nášho vlastného sveta týkajúce sa ropy či ekológie a popri tom všetkom je to múdra kniha. Nachádza sa tu viacero hlbokých úvahových častí, ktoré naozaj podnietia čitateľa k zamysleniu.

Vybral som pri tejto príležitosti tri moje obľúbené.

O strachu:

„Nesmiem sa báť. Strach je zabijak mysle. Strach je malá smrť, ktorá prináša úplné zničenie. Budem čeliť svojmu strachu. Dovolím mu, aby prešiel okolo mňa i cezo mňa. A keď odíde, obrátim vnútorný zrak, aby som videl, kam šiel. Tam, kam odišiel strach, nezostane nič. Zostanem len ja.“

Keď sa nad tým zamyslíte, je to skutočne tak. Strach ochromuje myslenie i akcieschopnosť človeka. Naopak, statočnosť je často charakterizovaná ako schopnosť konať aj navzdory pociťovanému strachu. Je to veľmi pekné zamyslenie o tom, ako strach zvládať.

Druhé zamyslenie z knihy je o učení sa:

„Muad’Dib sa učil rýchlo, pretože sa najprv naučil, ako sa treba učiť. A hneď na prvej hodine si osvojil základnú vieru, že sa učiť vie. Neuveriteľné, koľko ľudí vôbec neverí, že sa vedia učiť, a koľko iných si myslí, že učenie je ťažké. Muad’Dib vedel, že v každej skúsenosti sa skrýva ponaučenie.“

Opäť úžasne hlboká myšlienka! Na stránkach Postoja často riešime školstvo a vzdelávaciu reformu. No spomeňte si na vlastné štúdium – či už počas základnej, strednej, alebo vysokej školy. Človek sa musí naučiť kvantum učiva, ale nikto ho nenaučí, ako sa učiť – to sa každý musí nejako intuitívne naučiť sám za pochodu. Zároveň mnohí sú množstvom učiva, ktoré je pred nimi, zneistení a často akademicky neprosperujú tak dobre, ako by mohli, lebo nemajú sebadôveru, že sa vôbec dokážu učiť.

Keď sa na súčasnom Slovensku zamýšľame, ako reformovať školstvo, aby jeho absolventi obstáli v 21. storočí, možno by sme si mali klásť presne v duchu tohto citátu z Duny nielen otázku, čo učiť. Možno by vzdelávací systém mal tiež vyučovať, ako sa učiť či ako dať žiakom a študentom v ňom sebadôveru, že sú schopní sa učiť.

A napokon tretí citát z románu Duna je o prchavosti slávy:

„Veľkosť človeka je len prechodná. Nikdy netrvá dlho. Do istej miery závisí od mýtotvornej predstavivosti ľudstva. Človek, ktorý zažíva veľkosť, nesmie stratiť zo zreteľa mýtus, v ktorom sa nachádza. Musí odrážať to, čo sa do doňho premieta. A musí mať silný zmysel pre sebairóniu. Sebairónia ho oslobodí od presvedčenia o vlastnej dôležitosti. Vďaka sebairónii sa môže pohybovať v sebe samom. Bez tejto vlastnosti aj náhodná veľkosť človeka zničí.“

Zase dobrý postreh o tom, že akákoľvek svetská sláva je len prechodná a že človek najlepšie urobí, ak sa neberie príliš vážne. Sebairónia je užitočným prostriedkom, aby nám sláva nestúpla do hlavy, keď nám okolie tlieska…

Takýchto a podobných zamyslení je v Dune plno.

Milí priatelia, ďakujem, že ste si nás dnes zapli. Ak nás sledujete cez YouTube, lajknite, prosím, toto video a staňte sa odberateľom kanála Postoj TV.

Uvidíme sa nabudúce pri ďalšom vydaní našej videorelácie Knihomoľov zápisník.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.