Svet práce po covide Pracovné miesta, ktoré sú najbližšie k ľuďom, sa po pandémii zmenia najviac

Zatiaľ čo zdravotníci, ale aj predavači, úradníci za okienkom či kaderníčky aj počas pandémie každodenne vstupujú do fyzickej blízkosti druhých ľudí, niektorí zamestnanci kancelárií už druhý rok sedia doma a svojich kolegov naživo takmer nevideli. Fyzický rozmer našej práce a to, do akej miery potrebujeme prichádzať do osobného kontaktu s ľuďmi, dal koronavírus do popredia viac ako čokoľvek predtým.

Práve na tento aspekt sa zamerala štúdia spoločnosti McKinsey&Company, ktorá vykresľuje budúcnosť práce po covide. Na základe národných štatistík a prieskumov medzi riaditeľmi najväčších svetových firiem riešila trendy vo svete práce v Číne, Francúzsku, Nemecku, Indii, Japonsku, Španielsku, Veľkej Británii a Spojených štátoch, ktoré spolu tvoria takmer polovicu svetovej populácie a 62 percent HDP. Odhaduje, že po pandémii koronavírusu bude musieť zmeniť typ svojej práce každý šestnásty z nás. 

Aj keď sa raz azda vrátime „do normálu“, svet práce sa mení natrvalo. Ako budeme podľa tejto štúdie pracovať po pandémii, v ktorých zamestnaniach nás budú chcieť a aké zručnosti budeme musieť ukázať?

Nová metrika: ako blízko a ako intenzívne sme s ľuďmi

Delenie na administratívne, výrobné, manažérske, dopravné, zdravotnícke, obchodné, pomáhajúce či technologické pozície dnes už kvôli pandémii nestačí. To, čo dnes novým spôsobom odlišuje prácu farmára od práce lekára a čo rozdelilo svet práce, je kontakt s druhými. K tradičným kategóriám, podľa ktorých zamestnania škatuľkujeme, pribudla doteraz málo používaná metrika: vzdialenosť od ľudí.

McKinsey preto vyvinul nový spôsob, ako rozdeliť viac ako 800 povolaní do desiatich pracovných oblastí podľa toho, aká fyzická blízkosť k spolupracovníkom a zákazníkom a počet medziľudských interakcií sú na ne potrebné a do akej miery si tieto povolania vyžadujú prítomnosť na pracovisku. Vznikla tak nová klasifikácia práce, ktorá ponúka zásadne iný pohľad na prácu než tradičné definície odvetví. 

FOTO: TASR/Lukáš Grinaj

Každej z týchto desiatich novovzniknutých pracovných sfér priradili autori štúdie číslo od 0 do 100, takzvané skóre fyzickej blízkosti. Pracovnou oblasťou, ktorá si vyžaduje najintenzívnejšiu interakciu s druhými, je, pochopiteľne, zdravotná starostlivosť s číslom 87, zo zamestnancov nemocníc sem však patria len lekári a zdravotné sestry, ktorí majú najužší kontakt s pacientmi. S číslom 83 nasledujú pozície osobnej starostlivosti, ako napríklad pracovníci kaderníctiev či posilňovní. Tretie najvyššie skóre získala takzvaná interakcia so zákazníkmi na mieste, teda predavači alebo úradníci za priehradkami so 76 bodmi. Len o bod menej má oblasť voľného času a cestovania, v ktorej pracujú čašníci či hotelieri. 

Zaujímavosťou je, že oblasť domácej podpory, kam patria napríklad zamestnanci detských domovov či starostlivosť o seniorov, skórovala rovnako – 70 bodov – ako výroba v interiéri a skladovanie, čiže pracovníci v továrňach, kuchyniach či skladoch. Počet 68 bodov získali tiež dve oblasti: kancelárska práca na počítači, čiže svet korporátov, ako aj trieda a vzdelávanie, kam patria učitelia a tréneri. 

Spodné dve priečky, teda oblasti, ktoré si vyžadujú najmenej fyzického kontaktu, obsadila s 58 bodmi preprava tovaru a zamestnanci nákladnej dopravy a železníc, ako aj vonkajšia výroba a údržba (pracovníci na stavbách a farmách) s najnižším počtom 54.

Čím ďalej od ľudí, tým menej zmien

Tento nový pohľad na pracovné kategórie dáva do perspektívy aj to, že práce vykonávané na tom istom mieste sa mohli zásadne líšiť už počas pandémie a čaká ich aj odlišná budúcnosť. Kým nemocničný personál v priamom kontakte s pacientmi patrí do prvej, najdotykovejšej kategórie, administratívni pracovníci nemocníc či ordinácií spadajú do sféry kancelárskej práce na počítači a môžu viac práce vykonávať na diaľku. 

Toto rozlíšenie je podľa McKinsey pre budúcnosť týchto oblastí kľúčové: „Zistili sme, že pracovné miesta v oblastiach s vyššou úrovňou fyzickej blízkosti pravdepodobne zaznamenajú po pandémii väčšiu transformáciu.“ To podľa odborníkov vyvolá reťazové reakcie aj v iných pracovných oblastiach, pretože tieto zmeny si vyžiadajú aj redizajn obchodných modelov. „Z dlhodobého hľadiska je pravdepodobné, že pracovné oblasti s vyšším skóre fyzickej blízkosti budú tiež viac nestále, aj keď samotná fyzická blízkosť nie je jediným dôvodom.“

FOTO: TASR/AP PHOTO/Vincent Yu

Napríklad aj keď predavači, úradníci za priehradkou v banke či na pošte zostávajú aj naďalej v prvej línii, zvykli sme si, že časť týchto služieb vieme vyriešiť digitálne a podľa odborníkov sa pracovné pozície z oblasti interakcie so zákazníkmi na mieste tejto zmene dlhodobo prispôsobia. 

Pandémia si vyžiadala zatvorenie či značné obmedzenie prevádzky letísk, hotelov, zábavných podnikov a reštaurácií. Aj keď sa ich chod postupne obnovuje, podľa štúdie môže prechod na prácu z domu, a teda aj zníženie počtu služobných ciest, ako aj automatizácia napríklad v oblasti stravovania viesť k zníženému dopytu po pracovnej sile vo sfére voľný čas a cestovanie. 

Ešte viac práce z domu, no spätnú väzbu cez obrazovku radšej nedávajme

Pandémia prinútila firmy aj zákazníkov rýchlo si osvojiť nové spôsoby. Tí, čo na vzdialenú prácu neboli zvyknutí, museli v priebehu niekoľkých týždňov zvládnuť technológiu online videohovorov, naučiť sa pracovať so zdieľanými tabuľkami a dokumentmi. Zvykli sme si na to, že banku aj obed vybavíme v aplikácii a z mnohých majiteľov kaviarní či hostelov sa nečakane stali cyklokuriéri či šoféri. Podľa McKinsey ide o zmeny správania aj trhu práce, ktoré sa pravdepodobne udržia a budú mať ďalekosiahle dôsledky. Svet práce po covide by sme mohli zhrnúť do troch skupín trendov. Prvým je práca na diaľku a nákup na internete, druhým automatizácia a tretím zmena v zložení zamestnaní. 

Kancelárska práca na počítači predstavuje spomedzi novovzniknutej typológie zamestnaní najväčšiu oblasť práve vo vyspelých ekonomikách, kde predstavuje približne jednu tretinu zamestnanosti. Aby mohli autori štúdie zmerať, o koľko sa práca na diaľku rozrastie aj po pandémii, analyzovali jej možnosti vo viac ako 2 000 pracovných úlohách z približne 800 typov povolaní v ôsmich krajinách, na ktoré sa zamerali. „Ak berieme do úvahy len prácu na diaľku, ktorú možno vykonávať bez straty produktivity, zistili sme, že približne 20 až 25 percent pracovnej sily vo vyspelých ekonomikách by mohlo pracovať z domu tri až päť dní v týždni.“

To, že svoju aktivitu vieme bez strát preniesť do virtuálneho priestoru, však neplatí pre všetky časti práce. Podľa autorov niektoré aktivity, ktoré sa síce technicky dajú vykonávať na diaľku, je aj tak najlepšie vykonávať osobne. Svoju efektivitu vo verzii „na obrazovke“ stráca napríklad prijímanie nových zamestnancov, dávanie citlivej spätnej väzby a tvorba nových nápadov, ale aj vyjednávanie a rozhodovanie sa o novej stratégii.

Foto: TASR/DPA/AndreasArnold

Tým, že budeme čoraz viac času tráviť prácou na počítači za kuchynským stolom, udržiavať prázdne kancelárske budovy je pre firmy nevýhodné. Prieskum spoločnosti McKinsey medzi 278 lídrami firiem z augusta 2020 ukázal, že korporácie plánujú zmenšiť svoje kancelárske priestory v priemere o 30 percent. To môže zároveň znížiť dopyt po reštauráciách a obchodoch v centrách miest, ale aj po verejnej doprave.

Zatiaľ čo voľnočasové cestovanie a turistický cestovný ruch sa po kríze pravdepodobne zotavia, spoločnosť McKinsey odhaduje, že približne 20 percent služobných ciest, ktoré sú pre letecké spoločnosti najlukratívnejším segmentom, sa možno nevráti. To by malo významný reťazový vplyv na zamestnanosť v komerčnom letectve, na letiskách, v hotelierstve a v stravovacích službách.

Aplikácie, algoritmy alebo aj roboty miesto človeka

Check-in na letisku, ktorý vyrieši stroj, bankové pôžičky predschválené v mobile, ale aj obed, ktorý doručí dron. Nahrádzanie činností, ktoré doteraz vykonávali len ľudia, technológiou a algoritmami bolo trendom aj pred pandémiou. Tá ho však nespomalila, ale, naopak, urýchlila: čísla, ktoré hovoria o výrobe robotických zariadení v Číne, prekročili už v júni 2020 predpandemickú úroveň. V ďalšom globálnom prieskume McKinsey z toho istého obdobia uviedli dve tretiny z 800 vrcholových manažérov, že do určitej miery alebo výrazne zvyšujú investície do automatizácie a umelej inteligencie. 

„Mnohé spoločnosti nasadili automatizáciu a umelú inteligenciu v skladoch, v obchodoch s potravinami, v call centrách, ale aj výrobných závodoch, aby znížili hustotu pracovných miest a zvládli nárast dopytu. Spoločným znakom týchto prípadov použitia automatizácie je ich korelácia s vysokým skóre fyzickej blízkosti a podľa nášho prieskumu pracovné oblasti s vysokou mierou interakcie s ľuďmi pravdepodobne zaznamenajú najväčšiu akceleráciu v zavádzaní automatizácie a AI,“ tvrdí štúdia. 

100 miliónov ľudí s novým post-covid povolaním

Pandémia zatriasla svetom práce a spustila jeho prestavbu. Podľa čísel budú rozsah aj povaha zmien trhu práce, ktoré nastanú v nasledujúcich rokoch, náročné. V ôsmich krajinách, na ktoré sa štúdia zamerala, si podľa nej po skončení pandémie bude musieť do roku 2030 nájsť iné povolanie viac ako 100 miliónov ľudí. Zameranie svojej práce teda pravdepodobne zmení každý šestnásty z nás. 

„Pravdepodobnosť, že v Európe a Spojených štátoch budú pracovníci s nižším ako vysokoškolským vzdelaním, príslušníci etnických menšín a ženy musieť po pandémii zmeniť zamestnanie, je vyššia ako pred ňou.“ Mix povolaní, ktoré budú potrebné, sa totiž výrazne zmení. 

Foto: TASR/AP Photo/Emilio Morenatti

Autori štúdie očakávajú, že najväčší negatívny dosah bude mať pandémia na ľudí z oblasti stravovania, maloobchodu a služieb, ale aj na menej kvalifikované pomocné kancelárske práce. Aj keď sa dopyt po kuriéroch, dopravcoch a skladníkoch v dôsledku ďalšieho rastu online nakupovania zvýši, tento rast pravdepodobne nevyváži počet nízko platených pracovných miest, ktoré zaniknú. „Napríklad kým v Spojených štátoch sa počet pozícií v oblasti služieb a stravovania môže znížiť o 4,3 milióna, pracovné miesta v doprave sa zvýšia len približne o 800 000. 

Ďalšou nepríjemnou správou je, že kým pred pandémiou sa pokladník, ktorý prišiel o prácu, mohol presunúť do iných nízkopríjmových povolaní, odborníci teraz odhadujú, že takmer všetok rast dopytu po práci sa bude týkať vysokopríjmových pracovných miest. Keďže vo vyspelých ekonomikách platí, že venujeme zvýšenú pozornosť zdraviu, starneme a celkové príjmy rastú, pravdepodobne vzrastie potreba profesionálov z oblastí vedy, technológie či inžinierstva, „ktorí dokážu vytvárať, zavádzať a udržiavať nové technológie“.

Na druhej strane, viac ako polovica pracovníkov s nízkymi mzdami sa bude musieť presunúť do zamestnaní s vyššími mzdami, ktoré si vyžadujú aj nové vedomosti a schopnosti. Štúdia odhaduje, že namiesto základných kognitívnych, ale aj manuálnych zručností bude vo svete po covide dopyt po sociálnych, emocionálnych a technologických zručnostiach.

Čaká nás viac práce z domu, viaceré naše zodpovednosti nahradia aplikácie, algoritmy aj roboty a nejeden z nás bude musieť rozšíriť svoje zručnosti, aby sa mohol uchádzať o novú prácu. Ešte horší ako zmeny, ktoré nás vo svete práce čakajú, je však scenár, že si aj kvôli skúsenosti strachu počas pandémie budeme vyberať svoju prácu a poslanie tak, aby sme boli od druhých čo najďalej a s kolegami čo najmenej.