Odpovrázkovanie Vymaniť sa z pasce slov

Na začiatku školského roka vo mne rezonovali tieto slová z Lukášovho evanjelia. „Pohoršiť“ v gréčtine znamená „nastražiť (niekomu) pascu“. Pri práci so študentmi je preto mojou úlohou im odstrániť z (alebo aspoň nestavať do) cesty nastražené pasce: vychovávať znamená otvoriť tomu druhému „jeho vlastnú“ cestu.

Keďže učím literatúru, opýtal som sa sám seba, aké nástrahy a pasce by som mal odstrániť, a na pomoc mi prišli slová filozofa Wittgensteina: „Hranice môjho jazyka sú hranicami môjho sveta.“ To znamená, že skutočnosť prežívame v medziach tých slov, ktoré používame.

Napríklad: anglický výraz pre „azúrovú“ (tal. azzurro) farbu je „svetlomodrá“ (angl. light blue), no vďaka tomu vnímame túto farbu menej citlivo než tí, ktorí ju označujú presným názvom (vedecké experimenty dokazujú, že rozlišujeme len tie farby, ktoré vieme pomenovať).

Každé slovo niečo de-finuje, čiže vy-medzuje hranice našej mentálnej a emocionálnej skúsenosti so svetom. Preto som si zaumienil, že musím študentom pomôcť eliminovať pasce slov a namiesto nich naučiť ich používať tie, ktoré rozširujú vnímanie a myslenie: Homér ich nazýva vzletnými slovami, ako by chcel povedať, že s akútnou presnosťou bleskovo zasiahnu stred terča.

Orwell prorokuje, že vybudujeme svet presne podľa miery newspeaku: jednoznačné činy, technické postupy a ortodoxné myšlienky.Zdieľať

Po tom, čo som im dal za úlohu prečítať si román 1984, v ktorom si George Orwell v roku 1948 predstavoval pochmúrnu budúcnosť ľudstva, som venoval niekoľko prvých hodín zanedbávanej časti textu: Dodatku o princípoch vytvárania Nového jazyka (angl. newspeak).

Orwell ho pridáva na konci knihy, aby vysvetlil, ako sa politická moc snaží zabrániť vzniku akejkoľvek opozície: „cieľom nového jazyka je nielen poskytnúť výrazové prostriedky, ktoré by nahradili starú víziu sveta a zabehané mentálne koľaje, ale aj znemožniť všetky ostatné formy myslenia.“ A ako to chce dosiahnuť?

Nový jazyk má mať tri lexikóny, ktoré sa vyznačujú tým, že všetky slová majú jednoznačný význam. Lexikón A obsahuje slová potrebné na každodenné činnosti. Lexikón B je určený pre politickú oblasť a sú v ňom slová, ktoré bránia formulácii iných myšlienok, než sú tie, ktoré sa úzko spájajú s vládnucou mocou. Lexikón C je technický lexikón a slúži na označenie toho, ako niečo funguje.

Úplné nahradenie starobylého jazyka sa predpokladá v roku 2050, teda v čase nevyhnutne potrebnom na „preklad“ veľkých literárnych diel: „Motiváciou, pre ktorú sme sa rozhodli zachovať si pamiatku na niektoré historické osobnosti, sa pre nás stala len obyčajná prestíž. Prekladajú sa preto rôzni spisovatelia ako Shakespeare, Milton, Swift, Byron, Dickens a ďalší. Raz, keď sa skončí tento proces, mali by byť ich pôvodné spisy – a s nimi aj všetko, čo sa ešte zachovalo z literatúry minulosti – zničené.“

Orwell prorokuje, že vybudujeme svet presne podľa miery newspeaku: „jednoznačné činy“, „technické postupy“ a „ortodoxné myšlienky“.

V neojazyku už neexistuje žiadna symbolická otvorenosť, takže už nie je možná ani literárna tvorba charakteristická práve jazykovými invenciami, ktoré nie sú len obyčajnými fikciami, lebo len čo uzrú svetlo sveta, stávajú sa „svetovými vynálezmi“ na rovnakej úrovni ako vedecké objavy.

Keď som so študentmi znovu prečítal ten Dodatok, povedal som im, že úlohou nášho spoločného trojročného snaženia bude zotázniť slová, ktoré sa snažia naše cítenie a myslenie uväzniť v nejakej pasci alebo nás nútia sa v nich potkýnať a strácať, a preto nám bránia skutočne vnímať seba samých a svet okolo nás.

A začali sme sa pýtať sami seba, ktoré povrázky nás nútia bezradne sa zmietať na trblietavom pozadí kartónového javiskaZdieľať

Poukázal som na niektoré slová, ktorých som sa v priebehu rokov zbavil, aby som mohol vidieť veci v lepšom svetle. Tak napríklad: namiesto povinnosti ako charakteristiky nutného chodenia do školy radšej používam scholè (v gréčtine: voľný čas na premýšľanie o svete a o sebe); namiesto kompetencie ako cieli vzdelávania používam skôr pojem záujem: kultúra znamená prebrať na seba starostlivosť o seba a o svet; namiesto chyby v zmysle viny alebo patológie radšej používam výraz rozrušenie, neistota, ktorá naznačuje bádanie; pojem vzbura krásy (tal. ribellezza) používam veľmi rád namiesto slova vzbura (tal. ribellione), čiže ako vyjadrenie toho, že proti nespravodlivosti a lži sa dá bojovať krásou; výraz oheň používam pre indikáciu povolania a túžbu pre označenie talentu...

Potom som im doprial, aby ochutnali niekoľko zabudnutých vzletných slov, ktoré Dante vymyslel pri vytváraní nového jazyka, a teda aj nového sveta: intuarsi a inmiarsi na označenie toho, čo sa deje s milencami, keď sa čoraz lepšie spoznávajú a tak dokážu hlboko preniknúť do myšlienok a pocitov toho druhého (Raj, IX spev, v.81: „nech môj duch v tvoj, tak ako tvoj sa vmojí”); infuturarsi alebo insemprarsi na označenie toho, keď sa čas vďaka láske rozpína až do večnosti (Raj, X spev, v.148: „byť iba tam, kde radosť zvečňuje sa“) … .

Pridal som k nim aj prídavné meno affrontativo, ktoré vymyslela moja iba trojročná neter na označenie postoja odvahy a radosti tvárou v tvár životu.

Nakoniec som ich požiadal o slovo, ktoré by zhrnulo to, čo sme robili, a jeden chlapec prišiel so slovesom „indipendere“: oslobodiť sa od povrazov, ktoré dávajú bábke ilúziu, že žije na javisku Moci a Zábavy, a namiesto toho, vydať sa na púť a s odvahou kráčať neprebádaným chodníčkom vlastnej cesty.

Urobili sme z tohto slova naše motto pre tento školský rok: Odpovrázkovanie!

A začali sme sa pýtať sami seba, ktoré povrázky nás nútia bezradne sa zmietať na trblietavom pozadí kartónového javiska, kde sa iní obohacujú na náš úkor a my preto nemôžeme slobodne tancovať.

Pred nami je dlhá a namáhavá cesta, ale do roku 2050 chceme prísť s tým, že ešte stále budeme čítať tie literárne diela, ktoré oslobodzujú naše vnímanie a myslenie od tých paralýz, do ktorých nás často vovádza „dominantný“ jazyk.

My však chceme iný jazyk, to znamená, iný svet!