Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
02. október 2021

Rozruch okolo britskej ministerky

Dvakrát sláva kolonializmu

O čo sa zaslúžil britský kolonializmus.

Dvakrát sláva kolonializmu

Ministerka pre rovnosť Kemi Badenochová. Foto – FB

Britská ministerka pre rovnosť Kemi Badenochová, černoška nigérijského pôvodu, pred desiatimi dňami vyvolala vo Veľkej Británii určitý rozruch, keď napísala, že (britský) kolonializmus bežných Afričanov nepoškodil. Príchod Britov zmenil iba postavenie miestnych elít, nie bežných ľudí.

„Nestarám sa o kolonializmus, pretože viem, čo sme robili, než sa sem kolonializmus dostal. Kolonizátori prišli a proste vytvorili inú skupinu víťazov a porazených.“ Nové poriadky bežných občanov nezasiahli.

Neprekvapivo, opoziční labouristi ministerku kritizovali, ale prekvapivo – aspoň pre mňa o to potešiteľnejšie –, vládni konzervatívci sa jej zastali. Aspoň že tak.

Pretože v skutočnosti britský kolonializmus bežným ľuďom, domorodcom, nesmierne pomohol. Ich miestne elity boli totiž tyranské, despotické a kruté. Briti ich svojvoľnú krutovládu nahradili vládou zákona (Rule of Law) a nezávislým súdnictvom.

Miestni, domorodí vládcovia boli otrokári, Briti otroctvo a otrokárstvo zakázali a zrušili; britská flotila, kráľovské námorníctvo, v 19. storočí prekazila a ukončila transatlantický obchod s otrokmi a prevážanie čiernych otrokov do severnej, strednej i južnej Ameriky.

Mimochodom, kedysi som si myslel, že to zlí bieli otrokári lovili slobodných černochov v Afrike, zotročovali ich a prevážali do Ameriky. V skutočnosti oni ich už ako otrokov kupovali od domorodých černošských otrokárov, ktorí vo vojnách medzi kmeňmi príslušníkov porazených kmeňov zotročovali a potom predávali komukoľvek, kto ich chcel kúpiť.

To síce neospravedlňuje bielych otrokárov a obchodníkov s otrokmi – otrokárstvo i kupčenie s ľudskými bytosťami je svinstvo –, ale kladie nám veci do perspektívy. Otroctvo a otrokárstvo bolo kedysi univerzálne, ale len v jednej civilizácii rozpoznali jeho zlo a zaslúžili sa o jeho zrušenie, a to v západnej kresťanskej civilizácii.

Z dôvodov náboženských, židovsko-kresťanských (už Tanach, židovská Biblia, teda z kresťanského hľadiska Starý zákon, má silnú prezumpciu proti otroctvu), a z dôvodov politických, klasicky liberálnych.

A ľudia Západu, predovšetkým Briti a vláda ich kráľovského námorníctva nad morami a oceánmi v 19. storočí, tento svoj pohľad a názor vnútili celému svetu; a kde tú moc mali, otroctvo zakázali a zrušili.

Veľa sa píše o transatlantickom obchode s otrokmi, ale relatívne málo o arabskom moslimskom obchode s černošskými otrokmi z východnej Afriky do Arábie, ktorý bol minimálne taký početný ako ten západný, ale najskôr ešte masívnejší. A taktiež sa málo hovorí o obchode s bielymi kresťanskými otrokmi a hlavne otrokyňami; po stáročia arabskí moslimskí piráti a otrokári podnikali nájazdy na južné brehy Európy a odvážali odtiaľ otrokov a otrokyne do severnej Afriky.

Pobrežia Španielska, južného Francúzska, Sardínie, Sicílie, južného Talianska atď. boli v určitých obdobiach úplne vyľudnené, pretože ľudia sa z pobrežia sťahovali do vnútrozemia a do hôr – zo strachu pred pirátskymi otrokárskymi nájazdmi zo severnej Afriky. Tieto otrokárske nájazdy zasiahli až južné Írsko. Práve preto v roku 1830 Francúzi obsadili Alžírsko: oni s tými pirátskymi otrokárskymi nájazdmi neprestanú a neprestanú, preto ich musíme obsadiť. Až po roku 1830 tieto nájazdy zo severnej Afriky do južnej Európy prestali.

V skutočnosti britský kolonializmus bežným ľuďom, domorodcom, nesmierne pomohol. Ich miestne elity boli totiž tyranské, despotické a kruté. Zdieľať

Ale vráťme sa k britskému kolonializmu; jeho blahodarné pôsobenie sa neobmedzilo len na zrušenia otroctva a oslobodenie otrokov; v hinduistickej Indii Briti zakázali i domorodú praktiku zvanú satí; išlo o pohrebný rituál, pri ktorom boli na hranici s mŕtvolou muža/manžela spopolnené i jeho vdovy. Teda bolo to upaľovanie vdov. Za živa.

Inzercia

To Briti zakázali. Za vtedajším kráľovským guvernérom, ktorý to na prianie mladej kráľovnej Viktórie zakázal, prišla delegácia maharadžov proti tomu zákazu protestovať s tým, že je to ich zvyklosť. Ten guvernér sa volal sir Charles Napie, a jeho odpoveď sa zachovala. Povedal im: upaľovať vdovy je vaším zvykom? My v Británii máme iný zvyk: obesíme každého, kto upáli vdovu. Tak bežte a postavte si svoje hranice. A ja si vedľa nich postavím svoje šibenice. A keď vy na svojich hraniciach upálite vdovy podľa svojho indického zvyku, tak ja vás následne obesím na svojich šibeniciach podľa svojho britského zvyku.

Bola jeho odpoveď arogantná? Bola kolonialistická? Bola imperialistická? Áno, to všetko bola.

Ale bola správna? Áno, bola.

To je taktiež plod britského kolonializmu: zákaz upaľovania vdov v Indii. A takto by sme mohli pokračovať a zmieniť nielen politické záležitosti, ale aj ekonomický rozvoj, stavbu škôl, nemocníc atď. Zároveň však nechcem tvrdiť, že britskí kolonizátori občas nevládli zbytočne a škodlivo príliš tvrdou rukou a občas (vlastne mnohokrát) mnohí belosi v kolóniách zneužívali a využívali miestnych obyvateľov pre svoje sebectvo.

Preto by som určite nezvolal „trikrát sláva kolonializmu“, ale vzhľadom na to, že plusy britského kolonializmu z hľadiska ľudskej slobody a dôstojnosti prevyšovali jeho negatíva, bez váhania som ochotný mu zvolať „dvakrát sláva“. Tie krajiny v Afrike, Ázii či Karibiku, ktoré boli britskými kolóniami, mali šťastie – vo veľkej väčšine z nich je dodnes vláda práva a aká-taká sloboda.

Nutné je však dodať, že nie každý európsky kolonializmus bol rovnako benevolentný ako ten britský. Napríklad belgický kolonializmus v Kongu za kráľa Leopolda II. bol hrôzostrašný, nechutný, zločinný a neobhájiteľný – a ja nemám žiadnu vôľu ani ochotu ho obhajovať. Britský však áno.

(Len tak na okraj; portugalský bol najmenej rasistický; Portugalci ako v Brazílii, tak aj v Afrike – Angola, Mozambik atď. – rasizmom vôbec netrpeli. A všeobecne európski katolíci mali oveľa väčšiu tendenciu mať voľné sexuálne vzťahy s domorodými ženami než európski protestanti. Čo je možné interpretovať dvomi spôsobmi: buď katolíci mali menšie rasové predsudky než protestanti, alebo protestanti lepšie dodržovali kresťanskú sexuálnu morálku než katolíci.)

Takže nepopierajme dobré, ale ani zlé stránky kolonializmu. Tou najhoršou však bola rýchla a predčasná dekolonizácia. Bolo jasné, že kolónie časom majú získať nezávislosť, v 60. rokoch 20. storočia to však bolo predčasné, pretože kolónie neboli ešte pripravené na nezávislosť, ktorá by miestnym ľuďom zachovala slobodu.

Takže dekolonizácia, ako prebiehala, bola vydaním doterajších spoluobčanov v Afrike napospas ambicióznym miestnym politikom, z ktorých takmer každý sa stal tyranom (bolo pár výnimiek: Botswana, Keňa). A mnohí títo tyrani boli kruté a krvavé kreatúry ako Idi Amin či Jean-Bédel Bokassa.

Dekolonizáciou tak najviac trpeli miestni, domorodí bežní ľudia.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.