Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
K veci Komentáre a názory
25. september 2021

Kríž uprostred krízy

Kresťania a šesť druhov chaosu

Moderná doba za sebou zanecháva zástupy zmrzačených obetí.

Kresťania a šesť druhov chaosu

Ilustračné FOTO – Pixabay.com

Nasledujúci text je upravený prejav prednesený 15. septembra Spoločnosti katolíckych sociálnych vedcov pri preberaní jej výročnej Ceny Pia XI. za budovanie skutočnej sociálnej vedy.

Keď som rozmýšľala nad tým, o čom dnes hovoriť, stále mi prichádzala na um jedna veta od mimoriadneho spisovateľa Evelyna Waugha. Objavila sa v odzbrojujúco nenútenom rozprávaní v istých novinách v roku 1930 o tom, aké mal dôvody na konverziu do Katolíckej cirkvi. Waugh toto významné rozhodnutie zhrnul do 24 stručných slov. Povedal: „V súčasnej etape európskych dejín už nie je podstatný spor medzi katolicizmom na jednej strane a protestantizmom na druhej, ale medzi kresťanstvom a Chaosom.“

Kresťanstvo alebo Chaos: V istom zmysle sa medzi nimi rozhoduje neustále už od Kristovho zmŕtvychvstania. Keď to však iba povieme a bezmocne pred svetom rozhodíme ruky, je to vytáčka – najmä u katolíkov a najmä teraz, vo chvíli, keď mnohí cítia pokušenie urobiť presne toto. Sme povolaní čítať znamenia čias, a nie nad nimi fňukať. Začnime teda tak, že pohliadneme tejto veci priamo do očí a opíšeme charakteristické vlastnosti Chaosu, ktoré má v tejto chvíli – v našej chvíli. Čo vidíme?

Prvá vec, ktorú vidíme, je to, že naďalej žijeme v dobe, ktorú zahliadli Matthew Arnold, Henri de Lubac, Alexander Solženicyn a iní náboženskí jasnovidci: modernú dobu, ktorej dráma spočíva v po sebe idúcich vlnách sekularizácie, stále neústupnejšie zasahujúcich do oblastí, o ktorých si ľudia predtým mysleli, že patria Bohu a jedine Bohu.

Druhá istota, rovnako nápadná, je tá, že formy Chaosu charakteristické pre našu dobu sa nepodobajú na tie, ktoré tu boli pred nami v moderných dejinách. Porovnajme si našu éru napríklad s tou, v ktorej žil Evelyn Waugh. V roku 1930, keď vstúpil do Katolíckej cirkvi, malo už ľudstvo za sebou jednu svetovú vojnu, hoci mala prísť ešte jedna. Počas života ľudí ako on, ktorí žili zhruba v prvej polovici 20. storočia, Chaos vyzeral inak. Spočíval vo vojne, presídľovaní a nesmiernych masakroch.

Napriek týmto masakrom však mnohé piliere spoločnosti pevne stáli. Vojny spustošili jednotlivé rodiny, ale nie rodinu ako inštitúciu. Démonická nacistická antropológia zažívala vrchol a po nej mala aj komunistická; no mimo týchto zlovestných enkláv stále prevládalo na Západe, u zotročených národov na Východe aj inde vo svete kresťanské chápanie stvorenia a vykúpenia.

Aj Katolícka cirkev bola neochvejná. V roku 1930 bol pápežom Pius XI., vizionár, po ktorom sa nazýva táto cena. Už nasledujúci rok založil Vatikánsky rozhlas, „aby hlásal evanjelium svetu“, ako s jasotom povedal. Aj keď sa Chaos v nových formách začal vtierať do niektorých protestantských cirkví, zdalo sa, že Katolíckej cirkvi sa to netýka – ako zdôraznil Evelyn Waugh, keď ako hlavný dôvod svojej konverzie spomínal „koherentnú a konzistentnú“ povahu katolíckeho učenia.

Ako ukazuje aj toto krátke zhrnutie, hoci sme od roku 1930 vzdialení iba 90 rokov, máme pocit, akoby to bolo 90 svetelných rokov. Pozrime sa na rýchly zoznam toho, ako vyzerá situácia dnes.

Po prvé je stále väčší rodinný Chaos spôsobený radikálnym sociálnym experimentom prebiehajúcim už vyše šesť desaťročí. Základné putá medzi ľuďmi boli uvoľnené a pretrhnuté a inštitúcia rodiny je oslabená tak ako ešte nikdy predtým.

Po druhé s tým súvisí aj stále väčší psychický Chaos každého druhu. Je zdokumentovaný celé desaťročia trvajúci nesporný nárast duševných chorôb. Úzkosť, depresia a iné choroby vyplývajúce z nepripútanosti a osamelosti dosahujú endemický status, najmä medzi najmladšími a najkrehkejšími. Iracionalizmus sa odtrhol z reťaze.

Po tretie je tu politický Chaos. Aj keď má mnoho príčin, aj tu zanecháva svoje stopy miznutie klanov a spoločenstiev. Rétoricky povedané: ako by mohli neukotvení a odcudzení ľudia našich čias vytvoriť niečo iné než chaotický a chorobný verejný jazyk?

Po štvrté je tu antropologický Chaos celkom nového rádu. Západný svet zachvátila kríza identity. Jeho najnovšou formou je magické myslenie o rode, ktoré ušlo z akademického prostredia a v súčasnosti pretvára spoločnosť a právo – magické myslenie, ktoré je také absurdné, že by ho dokázali odhaliť aj malé deti. Nastal šokujúci úpadok, ktorý nemá v známych dejinách obdoby, takže mnohí ľudia dnes už nevedia ani to, čo vedia malé deti – kto sú. Ešte raz, iracionalizmus sa odtrhol z reťaze.

Po piate je tu intelektuálny Chaos. S výnimkou niekoľkých verných inštitúcií sa americké vzdelávanie, najmä elitné, už celé desaťročia skrýva v postmodernom kukučom hniezde. Ľudia, ktorí neveria pravde, dnes vedú inštitúcie, ktorých úlohou je pravdu rozlišovať. Prednedávnom bol za hlavného kaplána na Harvarde zvolený ateista. Prečo nie? Ak nejestvuje pravda, nejestvujú ani protirečenia. Vo veľkej časti akademickej oblasti sa iracionalizmus nielenže odtrhol z reťaze, ale už vládne.

Po šieste a najdôležitejšie: Chaos nového rádu a významu je aj medzi katolíkmi v celom západnom svete. Pochádza od ľudí, ktorí chcú zmeniť učenie Cirkvi – a ich nepriateľstva voči iným ľuďom, ktorí zachovávajú pravdu jej učenia. Neznesiteľne viditeľné je to vo verejnom živote, keď lídri hrdo mávajú katolíckou značkou a rovnako hrdo po celý čas odporujú katechizmu a kľúčovým bodom kánonického práva. Aj tento chaos vyplýva z magického myslenia. Označenie „pro-potratový katolík“ dáva rovnaký logický zmysel ako „ateistický kaplán“ či „bývalý muž“. Všetky majú spoločný ten istý charakteristický iracionalizmus. Všetky žiadajú, aby sme zrušili Aristotela – aby sme verili „A“ a zároveň aj „nie A“.

Čo teda vidíme, keď dnes hľadíme do tohto prázdna – prázdna, ktorého existencia sa stala nevyhnutným faktom každodenného aj verejného života a ktoré v mnohých vyvoláva úzkosť o našich potomkov, akú americkí katolíci ešte nikdy nezažili?

Vidíme pravdu, ktorá by nám mala spevniť chrbtovú kosť. V každom z týchto prípadov Chaos vybičovala do katastrofickej sily samotná sekularizácia. V budúcnosti, akokoľvek dlho to bude trvať, to však pre sekularizovaný poriadok veští problémy – a pre Cirkev potvrdenie s veľkým P.

Napríklad nárast úzkosti a pokles organizovaného náboženstva nie sú náhodne sa vyskytujúce fenomény. Spoločenské vedy potvrdzujú, že ľudia, ktorí majú silné sociálne väzby, budú prospievať s väčšou pravdepodobnosťou než ľudia bez nich. Náboženská viera tieto väzby dáva. Spoločenská veda takisto ukazuje, že roztrieštená rodina a iné formy izolácie zvyšujú riziko úzkosti, depresie, zneužívania návykových látok, osamelosti a iných neduhov. Všetko toto ešte zhoršil útek Západu od Boha.

Inzercia

Spomeňme si ešte raz, že generácia v Amerike, ktorá je najväčšmi bez cirkevnej príslušnosti, ľudia „bez vyznania“, sú zároveň aj najväčšmi duševne chorí. Opäť, strata Otca s veľkým O je vo svojom základe prepojená so súčasnou stratou mnohých pozemských otcov.

Sekularizácia tiež stojí za súčasným Chaosom rodiny. Keď ľudstvo prijalo rozvod, absenciu otca a potraty, zasadilo si rany, ktorých veľkosť si ešte len začíname uvedomovať. Iba začíname chápať, že to, čo sa začína doma, nezostáva doma. Dnes sa do ulíc hrnú divoké deti rodinného Chaosu a šialene sa snažia nahradiť prvotné putá, o ktoré boli pripravené, politikou identity. Politika identity je žalostný pokus o emocionálnu alchýmiu zo strany duší, ktoré zúfalo túžia po vzťahu. Signalizuje nevyslovené potvrdenie nekompromisného učenia Magistéria o tom, prečo tu v skutočnosti sme a čo je pre nás najlepšie.

Pokiaľ ide o Chaos, ktorý sužuje Cirkev, aj ten má korene v sekularizácii. Stalo sa normou hovoriť o „konzervatívnych“ a „liberálnych“ katolíkoch. No politické nálepky zavádzajú. Skutočný katolícky rozpor našich čias je medzi ľuďmi, ktorí sa snažia stáť v tomto svete ako znamenie, ktorému budú protirečiť, a ľuďmi, ktorí sa vzdali. Je medzi katolíkmi, ktorí chcú, aby silné sekulárne trendy ovplyvnili a transformovali Cirkev, a katolíkmi, ktorí to nechcú. Je medzi dušami, ktoré veria, že katechizmus je pravda – a dušami, ktoré ho chcú upravovať červeným perom, ktoré im podáva do ruky kritický sekularizmus. Skutočné rozdelenie je medzi katolíkmi, ktorí chcú, aby časné požiadavky pretromfli Kríž – a katolíkmi, ktorí vedia, že Kríž pretromfnúť nemožno.

Nejde tu o náboženský triumfalizmus. (Kiežby sme si určitý náboženský triumfalizmus mohli dovoliť, no ako hovoria deti pri schovávačke, ešte nie.) Ide o to, že sekularizácia si vyberá svoju daň v jednej oblasti za druhou – a sekularizovaní tvorcovia vkusu v Cirkvi i mimo nej odmietajú tento fakt uznať. A preto zostáva na iných, vrátane dnes prítomných akademikoch, aby jej oni vystavili účet. Vaša práca je v tejto chvíli životne dôležitá z dvoch dôvodov: Po prvé preto, že dnešný Chaos spôsobuje mnohoraké formy utrpenia, od ktorého by bolo možné uľaviť, keby sme dokázali pochopiť ich pravý pôvod. Po druhé preto, že dnešný Chaos nevdojak dokazuje, že kresťanstvo a židovstvo, z ktorých čerpal, chápu ľudskú prirodzenosť správne.

Uprostred dnešného zmätku je pravda, ktorú už príliš dlho nikto nevyslovil. Naša sekularizujúca kultúra nie je kultúra ako ktorákoľvek iná. Nie, naša sekularizujúca kultúra je podradná kultúra. Má malé srdce. Zľahčuje utrpenie tým, že ho definuje. Obete svojich sociálnych experimentov nevníma ako obete, ale ako prijateľné vedľajšie škody oprávnené týmito experimentmi.

Toto je nevyslovené tajomstvo sekularizmu. A je aj jeho najväčšou slabinou.

Toto poslanie zľahčovať utrpenie tým, že sa definuje, možno vidieť napríklad v snahách pretvoriť hrôzy prostitúcie na bezbolestnú „sexuálnu prácu“. Stojí za pokusmi normalizovať pornografiu, pričom ignoruje katastrofálne dôsledky pre mužov, ženy a romantiku. Vyvíja tlak na zatvárenie núdzových centier pre tehotné ženy či adopčných agentúr a nedbá na to, či ich deti a chudobní ľudia potrebujú. Ututláva údaje o počtoch samovrážd, poruchách prijímania potravy, zneužívaní návykových látok a iných ukazovateľoch úzkosti u transrodovej populácie – aj o iných populáciách, kde by uznanie poškodenia človeka mohlo ohroziť politické agendy.

Znova: Chaos, ktorý sa na Západe odtrhol z reťaze, rozosial po celej spoločnosti akútne formy biedy. No architekti a obhajcovia nekresťanského a stále väčšmi protikresťanského sociálneho poriadku pred tým zatvárajú oči. Ostáva na veriacich akademikoch, aby povedali pravdu o cene sekularizácie – pretože akademici, ktorí sú súčasťou Chaosu, to nemôžu alebo nechcú.

Na záver ešte jeden citát, ktorý nám pomôže zhrnúť význam vášho spoločného poslania v akademickej oblasti. Historik Christopher Dawson začal esej „Kresťanstvo a západná kultúra“ touto vetou: „Prežitie civilizácie závisí od kontinuity jej tradície vzdelávania.“

Tu prichádza na scénu Spoločnosť katolíckych sociálnych vedcov a zvyšok spoločenstva, ktoré je tu dnes zastúpené. Sekularizovaná akadémia rezignovala na svoje povolanie. Zavrhuje kontinuitu. Vysmieva sa západnému dedičstvu. Prvou obrannou líniou sú kontrakultúrni akademici, ktorí sa snažia pevne pridŕžať kríža uprostred dnešného Chaosu. Toto platí nielen o tých, ktorí teraz potrebujú vašu prácu, ale aj o tých, ktorí prídu – ktorí budú v budúcnosti čítať záznam o situácii v roku 2021.

Akademici zajtrajška sa budú s úžasom, a možno aj s ľútosťou, pozerať do minulosti na dnešné magické myslenie. Budú potrebovať fakty, čísla, argumenty a dôkazy, najmä o ľudských nákladoch súčasného experimentu so sekularizáciou. Túto knižnicu nájdu vo vašej spoločnej práci.

Jedného dňa bude znovu evanjelizovaná civilizácia uvažovať nad začiatkom dvadsiateho prvého storočia a pokúšať sa zhodnotiť jeho Chaos. Títo ľudia budúcnosti pochopia to, čo mnohí dnes nechápu, že v prázdnote dneška hovoríte pravdu a v momente vzdoru dávate hlas tým, ktorí ho nemajú. Je mi cťou stáť tu dnes s vami, dnes a navždy, v tom istom poslaní.

Mary Eberstadt je výskumná pracovníčka na Inštitúte pre vieru a rozum. Jej najnovšia kniha: Primal Screams: How the Sexual Revolution Created Identity Politics (Primálne výkriky: Ako sexuálna revolúcia vytvorila politiku identity), vyšla v Templeton Press.

Anglický originál článku nájdete TU. Preložil Matúš Sitár.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva