Moc malých strán a skrytá téma volieb

Moc malých strán a skrytá téma volieb

Existuje jedna téma, o ktorej sa pred blížiciami voľbami zatiaľ nehovorí a pritom môže ísť o rozhodujúci moment.

Reč je o prepadnutí či neprepadnutí desiatok tisíc pravicových hlasov. Vec sa má tak, že niekoľko strán, ktoré dnes sedia v parlamente, sa na kopec pri Hradnom vrchu nevráti určite. A niekoľkým ďalším sa to môže pokojne stať a nebolo by to až také prekvapujúce.

Nejde len o to, že vieme, že ľudia ako Juraj Miškov či Daniel Krajcer, Viliam Novotný či Pavol Frešo už v parlamente nebudú. Skok či Šanca majú síce po krajine veľa pestrých bilbordov a SDKÚ svoju slávnu minulosť, ale nemajú už žiadnu šancu ani len priblížiť sa k hranici 5 percent. Keď zrátame sympatizantov týchto mini-strán z posledných dvoch prieskumov agentúry Focus, dostaneme sa k celkom zaujímavému číslu. V novembri by takto prepadlo čosi vyše päť percent pravicových hlasov, v októbri vyše šesť percent. Ak by bola účasť porovnateľná s poslednými voľbami, hovoríme o nejakých 140-150 tisícoch prepadnutých hlasov.

Na najlepšej ceste z parlamentu je opäť aj SMK. Tak ako v posledných voľbách, aj teraz v prieskumoch osciluje okolo 4 percent, ide navyše o presvedčených voličov, ktorí vedia povedať, prečo nechcú voliť Bugára, takže istota, že sa do volieb rozhodnú voliť niekoho iného, je nižšia ako pri vyššie spomenutých stranách. József Berényi sa snažil osloviť na svoju kandidátku aj nejakých Slovákov, aby ukázal, že jeho strana nie je až tak nacionalistická, ako sa o nej hovorí, ale neúspešne. To je ďalších 100-110-tisíc voličov.

A potom sú tu strany ktoré sú tesne nad 5 percentami, ale keď započítame štatistickú chybu, tak rovnako ako v parlamente môžu skončiť aj pred ním. SaS má v posledných dvoch prieskumoch Focusu 5,2 percenta, v niektorých prieskumoch aj viac, inde zase menej. Strana má tvrdé jadro a silného lídra, ale byť tri mesiace pred voľbami na hranici zvoliteľnosti je ukrutne nepríjemná vec. V podstate pre vás zanikajú všetky témy z programu, pretože ľudí, ktorí vás chcú voliť, musíte uisťovať len o tom, aby vás naozaj volili. Aby sa nebáli. Pár stoviek hlasov môže rozhodnúť o všetkom.

Richard Sulík sa snaží, to mu nemožno uprieť, má dokonca aj istý rezervoár potenciálnych pár tisícok hlasov u Miškova. Ale horšie je, že má aj jeden obrovský problém. K tomu sa dostaneme o chvíľu.

Ten istý problém totiž trápi aj dvojicu Igor Matovič a Daniel Lipšic. Keby nehovorili celé týždne o dvojkoalícii, problém by v zásade nemali, ibaže teraz ich sympatizanti dookola počúvajú, že táto koalícia by sa nedostala do parlamentu (keďže potrebuje získať viac ako 7 percent), Matovič navyše stavil na zemitú kampaň, takže efekt Lipšicových dvoch percent v podstate zanikol. Vo Focuse stagnujú na 6,7-6,6 percentách, ale opäť: okrem všetkých chýb, ktoré urobili a urobia, ich musí strašiť ešte niečo ďalšie, čo ovplyvniť nevedia. Lepšie povedané niekto.

A sme pri pointe: Radoslav Procházka má všetky predpoklady, aby bol skokanom týchto volieb. Vo všetkých dôležitých prieskumoch postupne rastie a ako poukazujú sociológovia z prieskumných agentúr, ešte stále nevyčerpal svoj potenciál. Inými slovami, ľudí, pre ktorých je Procházka (nie Sieť, ale on) druhá voľba, je nesmierne veľa. A to naprieč spektrom. Procházka dokáže osloviť sympatizantov Smeru aj OĽaNO, SaS aj KDH, jednoducho dokáže brať všade a všetkým. Lenže, zatiaľ čo pár tisíc hlasov zo Smeru si Ficova strana nemusí všimnúť, v prípade SaS môže ísť o politický život. A trochu menej to platí aj pre Matoviča s Lipšicom.

Rozprával som sa o tom v posledných dňoch s niektorými politikmi a je to pre nich skrytá téma týchto volieb. Kam až vyskočí Procházka 5. marca? Prekoná Dzurindových 18 percent z roku 2006? Prekoná vysnívaných 20 percent? Či sa o tom rozprávate s ľuďmi zľava alebo sprava, všetci opakujú, že Procházka môže mať rovnako 10 ako 20 percent, že je to hádanka, na ktorú dnes nikto nepozná odpoveď. Ale strach v očiach pravicových spin-doktorov napovedá skôr o tom, že pravdepodobnejšie je to druhé číslo.

Béla Bugár to cítil, keď začal hovoriť o aliancii strán s KDH a Sieťou, a tajne dúfal, že Procházka urobí nejakú chybu. Mimochodom na tom, že si to môže pokaziť najmä Procházka sám, sa zhodujú všetci. Lenže Procházka nie je Magda Vašáryová a v televíznom štúdiu to vie. A to zatiaľ verejnoprávna televízia Procházku hlasne ignoruje, otázkou je, čo sa stane, keď sa do štúdia s Robertom Ficom nakoniec dostane.

Sú tri mesiace do volieb a zvýšený záujem voličov opäť raz zmení slovenskú politickú mapu. Na rozdiel od roku 1992, keď prepadlo viacero pravicových strán (do parlamentu sa nedostali strany ako ODÚ, DS-ODS či SKDH) a voľby prežili na pravici iba KDH a Maďari, je dnes situácia iná. Na jednej strane je skupina strán, ktoré sa do parlamentu nedostanú alebo nemusia dostať a na strane druhej je valiaca sa snehová guľa, ktorá tieto hlasy potichu nabaľuje na seba. Možností nie je veľa: Ak prepadnú hlasy malých pravicových strán, môže to pomôcť iba dvom mužom – Radoslavovi Procházkovi alebo Robertovi Ficovi. A to voliči pravice dobre vedia.

Inými slovami, strihá sa meter alebo ak chcete – práve sa začala najväčšia transformácia pravice od rozpadu SDK a vzniku SDKÚ.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo