Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Film Kultúra
07. september 2021

Film o Kryštofovi

Chcel sa stať mníchom v čase, keď komunisti kláštory zavreli

Ten film sa už dalo vidieť v kine, hoci nie je ešte dokončený. Nestáva sa to často, ale uplynulý víkend takáto možnosť bola.

Chcel sa stať mníchom v čase, keď komunisti kláštory zavreli

FOTO – ALEF FILM & MEDIA a Fulfilm

Bratislavské kino Lumière oslavovalo desať rokov. Tak pri tej príležitosti sa udiala takáto vec. Tvorcovia filmu Kryštof ponúkli aj verejnosti možnosť vidieť na pracovnej predpremiére svoj nový film. Dokonca divákov vyzvali, aby napísali tvorcom svoje pripomienky, lebo film ešte nemá svoju finálnu podobu.

Česko-slovenský projekt sa očakával s veľkými očakávaniami. Nemá to byť len taký obyčajný film. Jeho ambíciou je priblížiť najmä tým, čo si už tie časy nemôžu pamätať, nástup komunistov k moci.

Dej sa odohráva v apríli 1950 a zachytáva viacero zlomových udalostí, jednak Akciu K, teda násilný zásah proti reholiam, ale aj úteky cez hranice, často už tragické, kolektivizáciu, udávanie, prenasledovanie ľudí, k moci sa dostáva luza, ľudia zrádzajú aj najbližších, krajina začína upadať.

Nie je to však v prvom rade poučný film, ktorý by sa mal premietať najmä počas hodín dejepisu. Obstojí aj ako normálny film so silným príbehom, ktorý diváka vtiahne, a je v ňom aj veľa pravého filmového napätia.

V niečom pripomína klasický western. Hrdina prechádza krajinou, ktorú ovládajú lúpežné bandy. Sám je pritom trochu stratený, ani nemá jasný cieľ svojej cesty, ale je vždy ochotný zasiahnuť, keď sa deje krivda. Akurát že vo westerne je hrdinom zvyčajne ostrieľaný skúsený muž s hlbokými vráskami v tvári, ktorý už od života ani tak veľa nečaká, stačí mu obrániť svoju česť a poraziť zločincov.

No filmový Kryštof je mladý muž, niekde na pomedzí chlapca a muža. Sám často neistý, vyplašený, neskúsený. Ešte len formuje svoje túžby, očakávania, hodnoty. Ešte sa chlapom len stáva.

Do kláštora vstúpil zrejme pre komplikované rodinné pozadie. Rodičia Kryštofa nedali ani pokrstiť. A hlavne to bola nefunkčná rodina. Mladý muž zrejme aj preto hľadal v rozbúrenom svete pevné, pokojné a láskavé zázemie, kde sa ľudia nezrádzajú. Naopak, tvoria komunitu a sú v oddanej a pokornej službe.

FOTO – ALEF FILM & MEDIA a Fulfilm

Tvorcovia tvrdia, že Kryštof vlastne utiekol pred životom za múry kláštora. Ale zdá sa, že možno toto bude preňho tá pravá cesta. Je ešte v postuláte, chodí v civile, ale život v komunite mníchov ho oslovuje. Je tam pokoj, láskavosť, spiritualita, možno všetko to, čo mladému mužovi dosiaľ chýbalo.

Kláštor je to už taký provizórny, vo vyľudnenej krajine na statku blízko pri česko-nemeckej hranici. Tvrdý život, neľahké podmienky, no možno o to silnejší je duchovný rozmer. Kryštof je zjavne priťahovaný mníšskym životom. A vidí to ako svoju cestu.

No kláštor nie je len miestom modlitieb, ale aj úkrytom, kam prichádzajú ľudia usilujúci sa o tajný prechod hranice. Už je to veľmi nebezpečné, už sa na hraniciach aj strieľa, ale Kryštof s mladíckou odvahou prevádza utečencov cez husté lesy a dravú jarnú rieku do slobodného sveta. A potom sa vráti do kláštora.

Hoci niektorí mnísi tušia, že možno aj ich by už mal niekto previesť do inej krajiny. No možno dúfajú, že na tomto odľahlom mieste sa stratia z pozornosti a budú môcť ako komunita prežiť. Ale potom príde tá noc, mníchov brutálne nakladajú na nákladiak a odvážajú neznámo kam.

Kryštof práve vtedy nie je v kláštore, takže internácii sa vyhne. No nie je nadšený z toho, že sa internácii vyhol, naopak, chce svojich spolubratov nájsť a zdieľať s nimi osud.

Mikuláš Bukovjan v úlohe Kryštofa (vľavo). Vpravo slovenský herec David Uzsák. FOTO – ALEF FILM & MEDIA a Fulfilm

No celé sa to vyvinie inak. Dej sa zrýchľuje a film sa mení na dobrodružný príbeh muža na úteku. Hoci ani nevie, kam presne uteká. Už svoj život nemá v rukách, udalosti ho ťahajú so sebou a on sa snaží pomáhať trpiacim ľuďom, ktorých na svojej ceste stretne.

Je to však komplikované, zapletie sa pritom aj do vraždy. Vidí obete, ktoré tiež páchajú zlo. Príliš veľa ťažkých rébusov pre mladého muža. Samotný Kryštof je skôr mlčanlivý muž, veľa toho nenahovorí, skôr to všetko pozoruje, vníma, a jeho činy a rozhodnutia sú čoraz zrelšie.

A napokon je tu Johana, mladá žena, ktorej otec odmietol kolektivizáciu a ona sa ho snaží nasledovať. Vzdorovito vyťahuje vidly zo sena na voze, keď ju chlipný muž ohrozuje a vydiera a okrem iného ju núti vzdať sa gazdovstva.

Inzercia

Kryštof je sám v úzkych, ale snaží sa byť žene oporou. Zachrániť ju. Nemá veľa možností, ako to urobiť. Ale jednu cestu pozná.

Vyzerá to na veľký milostný príbeh. Teda že budúci mních sa zamiluje a rozhodne sa pre život po boku ženy. No také jednoduché to nie je. Nečakajte ani milostné scény, film je decentný a neponúka happyendové schémy.

Nie je to rozprávka. A nielen preto, že päťdesiate roky rozprávkam príliš nepriali.

Tvorcovia dopredu avizovali, že to bude film o viere, nádeji a obeti. Toto sedí.

Film vznikol v česko-slovenskej produkcii (ALEF FILM & MEDIA a Fulfilm). Natočil ho český režisér Zdeněk Jiráský, scenár napísal Kristián Suda, hrajú českí aj slovenskí herci, autorkou hudby je slovenská muzikantka a speváčka Katarína Máliková.

Kryštofa stvárňuje Mikuláš Bukovjan, menej známy herec. Zato v hlavnej ženskej úlohe je hviezda – slovenská Maďarka Alexandra Borbély. Tá talentovaná herečka, ktorá sa preslávila vďaka úspešnému maďarskému filmu O tele a duši.

Film je aj výtvarne krásny, tvorcovia si dali záležať a hľadali pôsobivé prostredie. Natáčalo sa na Šumave, ale aj v Plzni, v Prahe, v Liberci, v okolí Písku, a aj na Slovensku, v oblasti Novohradských hôr či v Slovenskom rudohorí. Dôkladný výber interiérov a exteriérov sa vo filme prejavil. Občas tie exteriéry či interiéry pôsobia až magicky.

FOTO – ALEF FILM & MEDIA a Fulfilm

Vďaka tomu tie päťdesiate roky vyzerajú vo filme možno až príliš pekne, vrátane kostýmov, interiérov domov, kostolov, ale aj ulíc, hospodárstiev či opustených dedín.

Obdivujete nablýskaný autobus či štýlovú motorku so sajdkou, elegantnú ordináciu či interiér pražského kostola od architekta Josipa Plečnika, ktorý je dokonalou filmovou kulisou pre dôležitú scénu filmu.

Ešte to nie je také socialisticky ušmudlané a spustnuté, akoby ešte všade pretrvávala elegancia prvej republiky. A možno tvorcovia aj takto ukazujú, čo so sebou komunistická ideológia okrem iného priniesla – nevkus, spustnutosť, špinu, zanedbanú krajinu. A s týmto dedičstvom sa boríme až dodnes.

Ale príbeh funguje aj v takýchto nablýskaných kulisách. A jeho záver je fascinujúci.

Filmári svoje dielo venovali organizácii Post Bellum, ktorá vyhľadáva a nahráva spomienky pamätníkov kľúčových momentov 20. storočia.

Je to dôstojné uctenie si obetí komunizmu, hoci v kine divák zažije všetko, čo od dobrého filmu čaká.

Do kín sa film dostane možno o šesť týždňov. Ak to teda pandémia dovolí.

 

 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva