Prepadávanie detí Gröhling chce, aby menej žiakov opakovalo ročník. Prepadávanie zatiaľ nezakazuje

V školskom roku 2019/2020 prepadlo na Slovensku 3 119 žiakov. Bol to rok, kedy bolo opakovanie ročníka v dôsledku pandémie obmedzené. Ministerstvo udelilo výnimku, že prepadnúť mohli iba prváci a žiaci na druhom stupni základných škôl.

V predošlých rokoch však bolo detí, ktoré si ročník museli zopakovať oveľa viac. Ročne sa ich počet pohyboval okolo desaťtisíc, napríklad v roku 2016 ich bolo až takmer dvanásťtisíc na prvom a druhom stupni základných škôl.

Z celkového počtu žiakov základných škôl, ktorí opakujú ročník, je 60 percent z prvého stupňa a 40 percent z druhého.

„Je to varujúce, pretože práve na prvom stupni dostávajú žiaci základné informácie a pokiaľ ich nedostanú dobre, nemôžu sa ďalej rozvíjať, a tým pádom predčasne ukončujú školskú dochádzku a nevieme ich posúvať ďalej na strednú školu,“ hovorí minister školstva Branislav Gröhling.

Aktuálne čísla o tom, koľko detí prepadlo v uplynulom školskom roku, zatiaľ známe nie sú. Minister tvrdí, že ich zverejnia v septembri.

Zákaz najskôr o tri roky

Diskusia o tom, či je prepadávanie žiakov efektívny nástroj ako deťom v ťažkostiach s učením pomôcť, trvá už dlho a názory na ňu sa medzi odborníkmi aj učiteľmi rôznia. Ukázalo sa to aj v závere uplynulého školského roka. Ten opäť výrazne poznačila pandémia, ktorá mnoho detí - najmä z chudobného prostredia - vytrhla z vyučovania na dlhé mesiace.

Minister Gröhling teraz prichádza so stratégiou, ktorou chce počet prepadávajúcich žiakov znižovať. Opakovanie ročníka ale zatiaľ úplne nezakáže.

Chce, aby školy najprv zisťovali, akí žiaci potrebujú podporu, z akých dôvodov ju potrebujú a ako sa im dá zabezpečiť.

„To, že rozhodneme o zákaze opakovať ročník, problém týchto žiakov nevyrieši, pokiaľ neurobíme aj ďalšie opatrenia, aby sme im vedeli pomôcť,“ vraví Grohling.

Po troch rokoch plánuje vyhodnodiť informácie, ktoré od škôl získa a následne sa k otázke úplného zrušenia prepadávania vrátiť. „Dávame si to ako záväzok, či už budeme pokračovať v ďalšom volebnom období, alebo nie. Rozhodnutie urobíme na základe faktov, aby sme to vedeli vyhodnotiť,“ vyhlásil Gröhling.

Index ohrozenia

V najbližších dňoch plánuje ministerstvo predstaviť dokument, v ktorom nájdu školy postup, ako v prípade detí, ktorým hrozí opakovanie ročníka postupovať. 

Prvým krokom má byť to, aby školy zisťovali akí žiaci a z akých dôvodov opakujú ročník. „V najbližšom školskom roku si budeme klásť otázku, kto je žiak, ohrozený neúspechom,“ vysvetľuje štátna tajomníčka ministerstva Svetlana Síthová. Problémom je podľa nej to, že aktuálne nemáme dáta o tom, kto sú žiaci, ktorí musia opakovať ročník a z akých dôvodov.

Novinkou, ktorá v tom má školám pomôcť je takzvaný index ohrozenosti školským neúspechom. Prostredníctvom neho sa budú sledovať z akého prostredia „ohrozený“ žiak pochádza, či stíha zvládať tempo vyučovania, koľko hodín vymešká, aké sú jeho možnosti zapájať sa do dištančného vzdelávania, ale napríklad aj to či nemá problémy doma.

Minister školstva Branislav Gröhling a štátna tajomníčka Svetlana Síthová. Foto - TASR

Už v najbližšom školskom roku si majú školy identifikovať potenciálne „ohrozených“ žiakov. Na záver školského roka bude ministerstvo o týchto deťoch zbierať informácie

V ďalšej fáze by malo dôjsť k identifikácii dôvodu, prečo žiak spadol do skupiny „ohrozených“. Školy by si mali vytvárať školské stretégie, ktoré im majú pomôcť ich situáciu zlepšiť.

Následne chce ministerstvo podľa Síthovej vytvárať konkrétne opatrenia, ktoré majú deťom pomôcť, aby opakovanie ročníka nemuseli absolvovať.

Ako by to malo vyzerať? Ak napríklad pôjde o žiaka, ktorý vymeškáva veľké množstvo hodín, školy by mali s väčším predstihom kontaktovať úrad práce a terénnych pracovníkov. Gröhling tvrdí, že záškolátstvo je v súčasnosti veľkým problémom.

Ďalším opatrením by malo byť to, že ak sa žiak nezapája do dištančného vyučovania, automaticky bude zaradený do doučovania. Ak na to škola nebude mať kapacity, môže požiadať o podporu ministerstvo. Bez kontaktu s učiteľmi ostávali počas pandémie na Slovensku desiatky tisíc žiakov. 

Chcú zrušiť dvojzmennú prevádzku

Na školách by mohli byť vo väčšej miere zapojení študenti pedagogiky. Niektorí z nich už počas obdobia zatvorených škôl pomáhali slabším deťom dobiehať učivo. Ministerstvo rokuje teraz o tom, aby mohli študenti učiteľstva pôsobiť na školách ako pedagogickí asistenti, ktorých je nedostatok a mnohé školy na Slovensku ich potrebujú.

Ďalším opatrením by mala byť možnosť pre školy vyučovať žiakov v malých skupinách. Už počas pandémie sa ozývali hlasy - najmä od učiteľov, ktorí vzdelávajú žiakov z chudobného prostredia – ktorí si učenie s menším počtom detí na hodinách pochvaľovali. Získali tak totiž viac priestoru, ktorí je pri slabších žiakoch nevyhnutný. Ministerstvo chce už v najbližšom školskom roku túto možnosť vyučovania overovať na niekoľkých školách.

Súčasťou podporných nástrojov pre žiakov má byť aj projekt doučovania či väčšie prepojenie poradní so školami. Paralelne s tým má školám pomôcť kurikulárna reforma, v rámci ktorej chce ministerstvo upraviť učebné osnovy a umožniť školám flexibilnejšie rozloženie učiva.

Plán obnovy pre školy Ako zmenia naše školstvo európske peniaze

Adam Takáč

Pozreli sme sa na najdôležitejšie plány pre základné a stredné školy, ktoré majú byť naštartované vďaka pomoci z EÚ.

Minister tiež prisľúbil, že vyčlení 29 miliónov eur pre školy, ktoré musia učiť v dvojzmennej prevádzke. Tá určitým spôsobom napomáha k tomu, že deti opakujú ročník.Na Slovensku je takýchto škôl 49, navštevuje ich spolu asi 4300 detí. Veľká väčšina je v Košickom a Prešovskom kraji, najvypuklejší problém je v obciach Jarovnice, Lomnička a Bystrany.

„Je to absolútne neuveriteľná vec a musíme si klásť otázku, čo s tým budeme reálne robiť,“ povedal Gröhling. Podľa ministra už teraz komunikujú so starostami a riaditeľmi škôl a rozprávajú sa o možnostiach.