Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
19. novembec 2015

Francúzsko má problém, nemá totiž žalúdok na tvrdé kroky

​V správach o parížskom masakri chýba zmienka o pozadí problému: podľa prieskumu z roku 2014 má ISIS vo Francúzsku vysokú 16 percentnú podporu.
Francúzsko má problém, nemá totiž žalúdok na tvrdé kroky

Je to takmer rovnako vysoká úroveň popularity, aká vyšla pri prezidentovi Francoisovi Hollandovi (18 percent). Medzi respondentmi vo veku od 18 do 24 rokov vyskočila podpora ISIS na 27 percent. Moslimovia tvoria približne desatinu francúzskej populácie, výsledok teda naznačuje, že ISIS má podporu veľkej väčšiny francúzskych moslimov (a hlavne moslimskej mládeže), podobne aj veľkej čassti nemoslimskej ľavice.

Prieskum zrealizovala organizácia ICM pre ruskú tlačovú agentúru. Pre Newsweek o ňom francúzska korešpondentka Anne-Elizabeth Moutet napísala: „Je to ideológia mladých francúzskych moslimov s imigrantským pozadím, ktorých omámili satelitné televízie a internetová propaganda.“

Podľa prieskumu z roku 2014 má ISIS podporu vo veľkej väčšine francúzskych moslimov (a hlavne medzi moslimskou mládežou), podobne aj medzi veľkou časťou nemoslimskej ľavice. Zdieľať

Po piatkových masakroch je výsledok minuloročného prieskumu bezpochyby čiastočne zmiernený. Napriek tomu je jasné, že veľmi veľká časť francúzskych moslimov podporuje najextrémnejšie vyjadrenie radikálneho islamu, ktoré poskytuje teroristom možnosť vmiešať sa do priateľského prostredia. Problém sa stal príliš veľkým na to, aby sa mohol vyriešiť bez veľkého rámusu a bolesti. V galskom hedonistickom vnímaní sú však jeden alebo dva masakre za rok výhodnejšie ako narušenie krehkého sociálneho zmieru. A to je dôvod, prečo Francúzsko neurobí nič.

Alžírsko sa už zopakovať nemôže

Boj proti terorizmu je preto náročný, ale nie nemožný. Sú dva úspešné modely pre potláčanie teroristov, ktorí využívajú pasívnu podporu okolitého obyvateľstva: Francúzsko a Alžírsko a Izraelčania po druhej intifáde v roku 2002. Prvý je neslávne známy pre rozsiahle využitie mučenia a masových represálií proti civilistom.

Druhý uspel vďaka sile výborného ľudského potenciálu, ako aj elektronického spravodajstva a súvisiacej integrácie armády, polície a tajných služieb. Izrael zredukoval počet arabských samovražedných bombových útokov zo 47 v roku 2002 s 238 mŕtvymi na iba jeden útok v roku 2007 s tromi mŕtvymi.

Na rozdiel od Francúzov v Alžírsku Izrael zrušil intifádu úplne bez použitia fyzického nátlaku na väzňov. Izraelské metódy výsluchu nevyžadujú fyzický nátlak, účinnejším nástrojom ako bolesť je pre arabských podozrivých pokorenie. Izraelské bezpečnostné sily pred rokom 1999 používali mierne formy zosilneného výsluchu (nedostatok spánku, zahalenie hlavy pokrývkou, a podobne), ale neskôr od toho upustili.

Naproti tomu francúzska armáda ostreľovala a bombardovala dediny, ktoré poskytovali útočisko rebelom z alžírskeho Frontu národného oslobodenia, pričom zabili desiatky tisíc ľudí bez rozdielu a dva milióny Alžírčanov vyhnali z ich domovov. Na získanie informácií od zajatých bojovníkov Frontu využívali aj extrémne formy násilia.

Ľudové dištancovanie sa od vedenia vojny zvrhlo štvrtú republiku a navrátilo generála Charlesa De Gaullea do prezidentského úradu. Viac ako 90 percent francúzskych voličov v referende v roku 1962 podporilo alžírsku nezávislosť a Francúzsko sa dobrovoľne vzdalo toho, čo brutálnymi metódami vybojovalo.

Izrael zredukoval počet arabských samovražedných bombových útokov zo 47 v roku 2002 s 238 mŕtvymi na iba jeden útok v roku 2007 s tromi mŕtvymi. Zdieľať

Alžírske vojny proti francúzskym domácim moslimským radikálom nie sú riešením. Francúzsko už nenájde monštrá, akými boli generáli Raoul Salan a Maurice Challe, teda velitelia v Alžírsku počas 50. rokov, ktorí predtým počas druhej svetovej vojny slúžili bábkovému režimu maršala Petaina. Nikto si už nenechá nasadiť elektródy. V súčasnej dobe Francúzsko považuje izraelskú okupáciu Judei a Samárie za také odporné, že podporuje rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, ktorá ukladá dvojročnú lehotu na vytvorenie palestínskeho štátu a stiahnutie Izraela zo Západného brehu Jordánu.

 Francúzska cudzinecká légia počas vojny o nezávislosť Alžírska, cca r. 1958. (Foto - wikimedia.org)

Pre Francúzsko je to riadna šlamastika. Ak nemôže použiť starý francúzsky protiteroristický model a odmieta ten izraelský, čo môže robiť? Odpoveď je: nič. A to je presne to, čo Francúzsko urobí ako odpoveď na piatkové útoky.

Najlepšiu odpoveď má Izrael

Izraelský najkomplexnejší úspech v boji proti terorizmu – potlačenie samovražedných bombových útokov po roku 2002 – bol najčistejšou skrytou vojnou v dejinách. V septembri som strávil jeden týždeň so skupinou izraelských špecialistov na boj proti terorizmu, ktorí dávali súkromné semináre v jednej ázijskej krajine. Na off-record stretnutí sa okrem iných zúčastnili bývalý člen vlády a dvaja generáli vo výslužbe.

Ako Izraelčania vysvetlili ázijskému publiku, poučenia z druhej intifády boli jednoduché. Prvým pravidlom je oddeliť tvrdé jadro aktívnych teroristov od ich pasívnej podpory zo strany okolitého obyvateľstva. Druhým je kontrola pohybu samotných teroristov (Izraelčania to dosiahli tým, že postavili bezpečnostný plot oddeľujúci palestínske väčšinové územia na Západnom brehu Jordánu od židovských centier obyvateľstva).

Inzercia

Tretím je koordinovať ľudské, elektronické a iné spravodajstvo. Štvrtým pravidlom je posúvať informácie z centrálneho úradu na operačnú úroveň tak rýchlo, ako je to možné, aby sa zabezpečila rýchla reakcia na časovo citlivé informácie. Piatym je definovať a narušiť celý reťazec teroristických aktivít: aby sa výrobcovia bômb nedostali k samovražedným vestám, aby verbovači nemohli presviedčať samovražedných atentátnikov, aby špehovia nemohli lokalizovať ciele a podobne.

Ak Francúzsko nemôže použiť svoj alžírsky protiteroristický model a odmieta ten izraelský, čo môže robiť? Neurobí nič. Zdieľať

Vyzerá to jednoducho, ale nie je. Podľa palestínskych prieskumov takmer dve tretiny Palestínčanov zo Západného brehu podporujú samovražedné útoky proti židovským civilistom na území Izraela a štyri pätiny súhlasia s tvrdením, že súčasné územie štátu Izrael „je palestínskou krajinou a Židia na ňu nemajú žiadne právo“. Palestínsky názor vo veľkej väčšine podporuje zničenie štátu Izrael a používanie terorizmu proti civilistom. Napriek tomu izraelské bezpečnostné služby prakticky eliminovali samovražedné bombové útoky.

Izrael má obrovský počet Židov, pre ktorých je arabčina ich prvým jazykom, a viac prekladateľov a tlmočníkov, ako armáda potrebuje. Má výborné ľudské zdroje podobne ako aj elektronické spravodajstvo a vojenskú kultúru iniciatívy na všetkých úrovniach. Má občiansku armádu, v ktorej všetci muži zostávajú v zálohe až do neskorého stredného veku, úroveň reakcie na mobilizáciu presahuje 100 percent (do služby sa hlásia aj mnohí takí, od ktorých sa to nevyžaduje). Je tu tiež geograficky koncentrovaná liaheň potenciálnych teroristov.

O zdrojoch a metódach spravodajstva nemá izraelská skupina ázijským náprotivkom čo povedať. No je rozumným predpokladom, že lokalizácia každého mobilného telefónu v Júdei a Samárii je zosieťovaná s každým volaním a textovou správou, správou na sociálnych sieťach a internetovým vyhľadávaním.

Mimo vojenských dôchodkov vynakladá Francúzsko na obranu iba 1,4 percenta HDP. Iba v máji prijalo legislatívu pripúšťajúcu širšie elektronické sledovanie a bude zrejme trvať roky, kým to bude riadne fungovať. Izrael má všetky výhody, aké Francúzsko nemá.

Izrael vynakladá na obranu takmer 6 percent HDP a veľké množstvo stojí na domácej bezpečnosti (každá autobusová stanica, obchodný dom a mnoho menších verejných miest zamestnáva ozbrojenú bezpečnostnú službu a má nainštalované detektory kovov). Neustále bezpečnostné previerky sú súčasťou života, na ktorý si Izraelčania zvykli.

Žalúdok na tvrdosť

Francúzske orgány budú musieť presvedčiť svoje vlastné moslimské komunity, aby im podávali informácie proti svojej radikalizovanej mládeži. Zdieľať

Nájsť ihlu v kope sena je možné len vtedy, ak vám v tom kopa sena pomôže. Francúzske orgány budú musieť presvedčiť svoje vlastné moslimské komunity, aby im podávali informácie proti svojej radikalizovanej mládeži. Moslimskí spoločenskí lídri sa budú musieť viac obávať francúzskych úradov, ako svojich vlastných radikálov, a to si bude vyžadovať veľký počet zatknutí, deportácií a iných donucovacích opatrení. V tomto prípade prv než sa to zlepší, sa veci najprv zhoršia.

V roku 2005 sa na parížskych predmestiach a inde vzbúrila moslimská mládež. Vtedajší prezident Jacques Chirac prisľúbil vyriešiť predpokladané príčiny násilia, pričom vyhlásil: „Je potrebné, aby sme dôrazne a rýchlo reagovali na nesporné problémy, ktorým čelí mnoho obyvateľov chudobných štvrtí v okolí našich miest.“

Miera nezamestnanosti moslimskej mládeže vo Francúzsku zostáva na úrovni okolo 40 percent a pravdepodobnou odpoveďou na tlak štátu bude ďalšia vlna násilia.

Francúzsko na to jednoducho nemá žalúdok.

Pôvodný text: Why France will do nothing about the Paris Massacre (15.11.2015). Publikované s láskavým dovolením Asia Times. Preložil L. Obšitník, medzititulky redakcia. Foto: TASR/AP

Inzercia

Inzercia

Odporúčame