Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
27. júl 2021

Šéfka Plánu obnovy

Slovensko desať rokov nezažilo žiadnu reformu, odpor voči zmenám je prirodzený

O tom, ako sa naša krajina plánuje vrátiť na reformnú dráhu, sme sa rozprávali s riaditeľkou Sekcie Plánu obnovy Líviou Vašákovou.

Slovensko desať rokov nezažilo žiadnu reformu, odpor voči zmenám je prirodzený

Postoj - Adam Rábara

Prvé peniaze z európskeho balíčka na rozbeh ekonomík po pandémii majú prísť už na jeseň. Pôjdu však zrejme na zaplatenie úradníkov, ktorí budú na jednotlivých ministerstvách reformy realizovať.

Ako totiž v rozhovore vysvetlila generálna riaditeľka Sekcie Plánu obnovy Lívia Vašáková, mnohé rezorty si síce myslia, že reformy majú pripravené, no dokážu predložiť iba analytickú a legislatívnu časť. Chýba im však vyriešenie politickej priechodnosti či to, ako sa bude celá zmena komunikovať. 

Vašáková roky pôsobila na Zastúpení Európskej komisie na Slovensku a pozná preto aj slovenské problémy pri čerpaní eurofondov. Tie by sa pri Pláne obnovy podľa nej nemali opakovať vďaka krokom, ktoré v tomto smere podnikli. Stále je však potrebné vykazovanie a dodržanie maximálnej transparentnosti, čo so sebou prináša aj množstov byrokracie.

Ešte donedávna ste pracovali na Európskej komisii, hodnotili ste to, ako sa implementujú rôzne reformy, čomu by sa krajina mala venovať. Teraz ste na druhej strane. Vidíte niektoré veci teraz už inak?

Vidím viac do hĺbky, vidím, ako sa pripravujú procesy na slovenskej strane, ako prebieha celý proces prípravy legislatívy, strategických materiálov. Do veľkej miery hájim rovnaké princípy, ako som hájila na strane Komisie, ale s tým rozdielom, že teraz som na strane vykonávateľa. Je omnoho jednoduchšie veci komentovať, vyjadrovať sa k nim, ako ich reálne vykonávať. 

Šéfujete Sekcii Plánu obnovy, dokument už bol schválený Európskou komisiou. Čo bude nasledovať teraz?

Slovensko predložilo plán ešte v apríli, boli sme piata krajina v Európskej únii, ktorá predložila svoj plán Európskej komisii a zároveň prvá krajina z nášho okolia, čo naozaj hovorí o tom, že sme boli relatívne rýchli. Hodnotenie, ktoré Komisia zverejnila koncom júna, bolo veľmi pozitívne, čo znamená, že okrem rýchlosti bola v našom pláne obsiahnutá aj kvalita.

Okrem Komisie schválila náš dokument už aj Rada, čo znamená, že fáza prípravy je už úplne na konci, zostáva nám už iba schváliť dohodu o financovaní. To je technická dohoda, na základe ktorej nám môžu prísť prvé peniaze. Hovoríme o sume približne 800 miliónov eur a tieto peniaze by mali prísť dva mesiace po podpise dohody o financovaní.

Takže by mohli prísť koncom septembra?

To je reálny predpoklad, ale nevieme, či prídu peniaze koncom septembra alebo v októbri.

Kam by mali tieto prvé peniaze smerovať?

Celý plán je nastavený na systém vopred naplánovaných míľnikov a cieľov. V prvých rokoch implementácie pôjde najmä o reformy a v neskoršej fáze o investície. Tento rok má Slovensko splniť 14 míľnikov vrátane náročných reforiem, ako je optimalizácia siete nemocníc, súdna mapa či reforma riadenia vysokých škôl. Prvé financie pôjdu najmä na prípravu jednotlivých investícií na ďalšie roky, napríklad formou posilnenia administratívnych kapacít.

O čo ide v dohode o financovaní?

V nej sú jasne napísané termíny, kedy budeme podávať žiadosti o platby, ako aj sumy, ktoré v jednotlivých termínoch dostaneme. V princípe je v nej uvedené, ako budú fungovať finančné toky, čo ich bude podmieňovať, a teda aké bude plnenie konkrétnych míľnikov a cieľov.

Keď sa Plán obnovy schvaľoval, minister financií Igor Matovič prišiel s informáciou, že Slovensko nakoniec dostane o takmer miliardu eur menej. Koľko peňazí teda nakoniec Slovensko dostane?

Momentálne máme istých 70 percent z finančného príspevku, čo je 4,6 miliardy eur. Zvyšných 30 percent sa vypočíta v roku 2022. Je to otvorené, pretože sa to bude počítať aj na základe dvoch indikátorov, ktorými sú rast hrubého domáceho produktu za roky 2020 a 2021, ktoré ešte nie sú známe.

Čiže záleží, ako sa bude dariť našej ekonomike.

Áno, aj v porovnaní s inými ekonomikami. Do vzorca vstupuje takisto HDP za všetky členské štáty, no a podľa princípu solidarity dostanú viac prostriedkov tie krajiny, ktorým sa bude dariť horšie.

Takže rátate s tým, že peňazí bude menej?

Áno, na základe prognóz, ktoré máme k dispozícii, rátame s tým, že tých prostriedkov bude o niečo menej. Ale treba brať do úvahy, že je to spôsobené tým, že slovenskej ekonomike sa bude dariť lepšie, ako sa pôvodne predpokladalo, takže by som to nebrala ako negatívnu správu.

Je už rozhodnuté, ktoré komponenty dostanú kvôli tejto zmene menej?

Myslím, že o tom je ešte predčasné hovoriť vzhľadom na to, že ešte nie je jasné, akú presnú sumu dostaneme.

Aký bude harmonogram realizácie Plánu?

V rámci jednotlivých komponentov máme naplánované plnenie míľnikov aj v tomto roku. Do veľkej miery ide o prijímanie legislatívy, čím sa vytvárajú podmienky na to, aby sa mohli realizovať investície. Niektoré míľniky sa nám už aj podarilo splniť, ako napríklad zákon o energetickej efektívnosti, uvoľnenie technických kapacít pre prenos elektriny v rámci elektrizačnej sústavy a schválenie pravidla 1in-2out. Reformy budú do veľkej miery prichádzať do konca roka 2023 a investície budú prichádzať skôr na konci obdobia, v rokoch 2025 - 2026.

Hovorili ste, že niektoré míľniky sú už aj splnené, plán sa už teda rozbehol. Ako zatiaľ rezorty pracujú na realizácii míľnikov?

Otázka, či sme na dobrej ceste k plneniu míľnikov, je veľmi dôležitá. Na to, aby sme presne vedeli, kde sa nachádzame, navrhujeme systém vnútroštátnych míľnikov, ktorým budú predchádzať tie oficiálne komisné. Ak teda máme míľnik, ktorý musíme vykázať Komisii, s rezortom si nastavíme ešte dva, tri ďalšie míľniky, ktoré musia byť splnené predtým, čiže napríklad kedy pôjde zákon do pripomienkového konania, kedy ho schváli vláda a parlament. Na tomto pracujeme teraz počas leta.

Premiér už dávnejšie oznámil, že celá sekcia prejde pod Úrad vlády. Čo to bude znamenať?

Sekcia Plánu obnovy sa bude presúvať na Úrad vlády od 1. augusta. Budeme spadať priamo pod pána premiéra, čo dodá tú najväčšiu možnú váhu implementácii, čo je pre nás ideálna situácia, keďže budeme mať dosah na všetky rezorty a budeme môcť zabezpečiť čo najväčšiu súčinnosť ministerstiev. Samotný pán premiér veľmi často označuje Plán obnovy a jeho realizáciu za hlavnú agendu svojej vlády.

Neprekáža ministrovi financií, že odchádzate?

To je skôr otázka na neho.

Keď komunikujete s niekým z vlády, je to jej predseda?

Do veľkej miery komunikujem o tejto agende s pánom premiérom, kde máme nastavené pravidelné stretnutia týkajúce sa toho, ako sa plán obnovy vyvíja a aké sú potrebné kroky na rôznych úrovniach.

Ako hodnotíte vašu komunikáciu?

Môžem potvrdiť, že plán obnovy je pre premiéra naozaj prioritou. Z jeho strany veľmi oceňujem konštruktívny prístup k tejto agende.

Sekcia bude pod Úradom vlády, ale čo bude jeho úlohou? Budete dozerať na rezorty?

Sekcia plánu obnovu sa na základe zákona stane Národnou implementačnou a koordinačnou autoritou. Ten nám dáva kompetenciu koordinovať a kontrolovať vykonávateľov investícií a reforiem, čo sú do veľkej miery rezorty.

Inzercia

Plán obnovy má však niekoľko stoviek strán, obsahuje veľa reforiem, ale na realizáciu máme iba päť rokov. Keď sa aj pozrieme na to, ako Slovensko doteraz fungovalo pri čerpaní eurofondov, nie je to trochu utopický dokument?

Implementácia je určite ďaleko náročnejšia ako príprava plánu. Slovensko aj v minulosti vedelo pripraviť kvalitné strategické dokumenty, avšak pri implementácii reforiem, ako aj investícií, zaostávame. Za poslednú dekádu sa na Slovensku nerealizovala žiadna veľká reforma, takže ani rezorty nie sú veľmi pripravené na takúto prácu. Aj pri tých prvotných kontaktoch s rezortmi vidíme, že reformy síce majú pripravené, ale v skutočnosti majú často pripravenú iba legislatívu, prípadne analytickú časť.

Nemajú pripravenú politickú ani komunikačnú stránku, takže aj v tejto oblasti sa snažíme poskytnúť maximálnu pomoc a súčinnosť. V oblasti investícií sú skúsenosti z čerpania eurofondov zlé, a to tak v rámci kvantity, ako aj miery chybovosti. Práve v našom zákone o pláne obnovy chceme nastaviť procesy jednoduchšie, ale zároveň transparentne a efektívne. Je to náročná činnosť, lebo to nie je iba o tom našom zákone. Narážame na zákony, ktoré napríklad upravujú verejné obstarávanie, stavebné konania a tak ďalej.

Ako konkrétne plánujete dosiahnuť, aby bolo čerpanie jednoduchšie?

Máme tri hlavné nástroje na zabezpečenie čo najlepšej implementácie. Jedným je priradenie zodpovednosti za jednotlivé opatrenia na úrovni generálnych riaditeľov sekcií, prípadne riaditeľov odborov. Druhým nástrojom sú vnútroštátne míľniky, o ktorých sme už hovorili. V prípade, že nám obrazne povedané bude horieť strecha, sa o tom vďaka nim dozvieme už vtedy, keď spadne cigareta a chytí sa od nej koberec, a nie až vtedy, keď už bude horieť dom. Tieto vnútroštátne míľniky sú teda takým semaforom o tom, ako na tom sme s realizáciou plánu. A tretím nástrojom, ktorý plánujeme zaviesť, je zodpovedný systém rozpočtovania.

Pri hľadaní príčin nášho problémového čerpania eurofondov mnohí označili za problém samotné ministerstvá, ktoré pomaly vypisujú výzvy, celý proces je veľmi pomalý, zamestnanci nie sú veľmi ochotní meniť svoje zabehané procesy. Plánujete nejako pracovať s ľuďmi na rezortoch?

Nastavujeme interný proces koordinácie, cez ktorý chceme pravidelne komunikovať s rezortmi, chceme sa ich presne pýtať, ako sú na tom, konfrontovať ich s našim semaforom, keď sa nám bude zdať, že míľniky neplnia tak, ako bolo dohodnuté, eskalovať veci na politickú úroveň. Už teraz máme nastavené pravidelné online stretnutia s rezortmi, kde riešime veci, ktoré sa ich týkajú.

Riešili sme rozpočtové opatrenia na rok 2021, aby mohli ministerstvá čím skôr naberať administratívne kapacity, takže naozaj sa v tomto snažíme maximálne vychádzať rezortom v ústrety. Myslím si, že v tomto k tomu pristupujeme ďaleko detailnejšie, ako k tomu pristupuje ministerstvo investícií a informatizácie v prípade čerpania eurofondov.

Aká je zatiaľ odozva zo strany ministerstiev?

Musím povedať, že zatiaľ je spolupráca veľmi dobrá. Spolupracujeme na úrovni štátnych tajomníkov, generálnych riaditeľov a naozaj tam je to „vlastníctvo témy“.

Budú na ministerstvách vznikať sekcie, jednotky, ktoré sa budú venovať práve implementácii?

Áno, rezorty, ktoré majú veľké alokácie a viacero komponentov, si plánujú zriadiť koordinačný útvar, pretože je tam relatívne veľa procesov, ktoré treba koordinovať. Akonáhle majú viacero komponentov alebo veci, ktoré prislúchajú rôznym generálnym riaditeľom, tak je dobré, keď to má jednu hlavu, ktorá bude zabezpečovať, že všetky veci, ktoré treba plniť, sa budú na rezorte aj naozaj plniť. 

Mnohým Slovákom sa európske peniaze spájajú skôr s negatívnymi vecami, ako je korupcia či byrokracia. Hovorili ste, že čerpanie týchto peňazí bude jednoduchšie, pocítia to však aj koncoví poberatelia?

Verím tomu, že áno. Snažíme sa nastaviť procesy, aby boli rýchlejšie, efektívnejšie, ale zároveň tam zachovať aj mieru transparentnosti. Nie je to jednoduché, nakoľko musíme rešpektovať aj existujúce legislatívne nastavenie, ale našou snahou je v maximálnej možnej miere to zjednodušiť. Aj z toho pohľadu, že máme polovičnú dĺžku čerpania v porovnaní s eurofondami. 

Sú v prípade plánu obnovy voľnejšie pravidlá aj zo strany Európskej komisie?

Veľkým rozdielom je to, že sa nebudú kontrolovať faktúry, ale plnenie míľnikov a cieľov. Je to veľký posun smerom k zjednodušeniu. Avšak máme nastavené aj kontrolné a auditné mechanizmy, čo znamená, že musíme rešpektovať všetky zásady zdravého finančného manažmentu. Otázka je, do akej miery tieto dva princípy budeme vedieť zladiť tak, aby sme systém vedeli zjednodušiť, ale zároveň ponechali transparentnosť. 

Niektorí označili za problém celého Plánu obnovy aj nedostatočné zapojenie kľúčových hráčov, ktorými sú napríklad samosprávy.

Áno, je pravda, že niektoré reformy a investície, ako napríklad výstavba cyklotrás alebo škôlok, sú naviazané na samosprávy. Plánujeme pre samosprávy spraviť sériu školení, už sme niečo takéto robili pre rezortných kolegov, začneme na jeseň. Zároveň plánujeme zriadiť Radu vlády pre plán obnovy, kde budú mať zastúpenie aj samosprávy a takisto aj mimovládky, odbory a zamestnávatelia.

Čo hovoríte na kritiku o nedostatočnej diskusii pri samotnom schvaľovaní Plánu obnovy?

Miera participácie je vec, o ktorej sa vždy dá povedať, že by sa dalo spraviť viac. My sme pracovali za extrémne stiesnených časových podmienok, ešte k tomu v čase pandémie, ktorá do veľkej miery limitovala stretávanie. Z nášho pohľadu sme tomu venovali relatívne veľa času a kapacít, išli sme nad rámec zákonných povinností.

Okrem medzirezortného pripomienkového konania sme robili okrúhle stoly, bilaterálne stretnutia, takže podľa mňa sme urobili maximum. Ale hovorím, je to téma, kde sa vždy dá robiť viac. Zo strany Európskej komisie sme dostali veľmi pozitívne hodnotenie nášho konzultačného procesu, a to aj v porovnaní s inými členskými štátmi. 

Do konca tohto roka by malo byť prijatých päť veľkých reforiem, medzi nimi aj súdna mapa či optimalizácia siete nemocníc. Ide o veľké zmeny a návrhy sa už stretli s veľkou nevôľou zo strany zainteresovaných. Nebojíte sa, že toto bude problém pri realizácii celého Plánu obnovy?

Slovensko za poslednú dekádu nemalo skúsenosti s reformami. Do veľkej miery sme žili z podstaty a tá nám teraz dochádza. Ale musíme spraviť zmeny, ktoré posunú našu krajinu k lepšiemu. Keď nie, tak príde ešte masívnejší odchod mladých šikovných ľudí do zahraničia. Všetky zmeny budú určite narážať na úzke záujmové skupiny, ktorým súčasný stav vyhovuje. Toto je niečo, čo do veľkej miery populistické vlády neboli ochotné prelomiť alebo ísť do toho rizika. Teraz tu máme finančnú motiváciu zo strany Európskej komisie, ktorá nám môže pomôcť prelomiť tento začarovaný kruh a pomôcť krajine rýchlejšie dobiehať životnú úroveň Európskej únie. Tu sme v poslednej dekáde stagnovali či dokonca klesali.

Je však ešte možnosť nejakej debaty, nejakých zmien v rámci plánovaných reforiem?

Vo vykonávacom rozhodnutí Rady o schválení posúdenia plánu máme nadefinované znenie jednotlivých míľnikov a cieľov, a to je to, čo Slovenská republika musí voči Európskej komisii splniť. Samozrejme, nejdeme úplne do paragrafového znenia, je to načrtnuté v pár bodoch. Toto je to, čo musíme určite splniť, ale jednotlivé konkrétne reformné body nie sú úplne jasne nadefinované. Tam môžu nastať ešte zmeny.

Čo bude pri realizovaní celého Plánu obnovy najťažším orieškom?

V prípade reforiem politická podpora a v prípade investícií koordinácia rôznych aktérov, ktorí majú úlohy v rôznych fázach procesu. 

A čo sa týka konkrétnych komponentov?

Máme komponenty, kde máme naozaj ťažké reformy, to sú tie, ktoré sa týkajú zdravotníctva či školstva. Potom sú komponenty, kde skôr pôjde o to, aby sme peniaze vedeli efektívne použiť, a to sú napríklad rekonštrukcie železníc alebo rodinných domov. Samotnú podstatu asi nikto spochybňovať nebude, no bude veľmi náročné nastaviť procesy a skoordinovať aktérov tak, aby sa to podarilo stihnúť. 

Ešte sa vrátim k vytváraniu samotného Plánu obnovy. Európska komisia označila za svoje priority zelenú ekonomiku a digitalizáciu, tie naše však boli trochu iného charakteru, keďže musíme riešiť základné veci ako polorozpadnuté nemocnice. Podarilo sa vám tieto dva odlišné prístupy skĺbiť?

Európska komisia nám dala dve kvantitatívne podmienky, a to, že 37 percent prostriedkov musí ísť na zelenú transformáciu a 20 percent na digitalizáciu. Tieto podmienky slovenský Plán obnovy splnil. Zároveň tam bol aj priestor na zahrnutie národných priorít, a to je v prípade Slovenska práve oblasť vzdelávania a zdravotníctva. Tieto priority sú okrem toho pokryté aj odporúčaniami Komisie pre našu krajinu, keďže aj Brusel vidí, že máme v týchto oblastiach problém. V oblasti zelenej ekonomiky nebolo problémom ani tak to, že má ísť na túto oblasť vysoké percento, ale skôr rozličné chápanie toho, čo je zelená ekonomika.

Čo to znamená?

Od leta 2020 až do januára 2021 sa z európskej strany vyvíjalo a upresňovalo, čo a v akej miere je možné zahrnúť do naplnenia tohto kritéria. Príkladom je dobudovanie kanalizácií, ktoré je ohodnotené koeficientom nula, no z nášho pohľadu spadajú pod zelenú ekonomiku. Rovnako aj riešenie envirozáťaží, ktoré sú pre Slovensko obrovským problémom. Tiež majú koeficient nula, takže sa nedajú zahrnúť do plnenia zeleného kritéria. Ak sme ich teda chceli zahrnúť do plánu obnovy, museli by ísť napr. na úkor školstva a zdravotníctva. Preto v pláne nie sú, no neznamená to, že nie sú dôležité.

Čo sa vám, naopak, podarilo napasovať?

Napríklad renovácie budov, ktoré vychádzali zo slovenskej potreby a zároveň plnili zelené koeficienty, rovnako aj oblasť dopravy. Cyklodoprava sa napríklad zahrnula do plánu aj na základe reakcií stakeholderov na Slovensku. To, čo sa do plánu nedostalo, ešte stále môže byť financované z iných fondov EÚ.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva