Ústavný súd pozastavil účinnosť vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva, ktorá stanovila povinnosť karantény okrem výnimiek pre všetkých ľudí prichádzajúcich na Slovensko, ktorí nie sú zaočkovaní proti koronavírusu.
O samotnom súlade vyhlášky s ústavou bude ešte rozhodovať.
Rozhodnutie Ústavného súdu nadobudne účinnosť po zverejnení v zbierke zákonov. Stať by sa tak malo v najbližších dňoch. Dovtedy platí prísnejšia vyhláška Úradu verejného zdravotníctva, podľa ktorej musia ísť nezaočkovaní po návrate do karantény.
Súd zároveň obnovil platnosť a účinnosť vyhlášky z júna, ktorá pri karanténnych opatreniach pri vstupe na Slovensko rozlišuje krajiny podľa cestovateľského semafora na zelené, červené a čierne.
„Tí, ktorí odcestovali, sa nemusia báť,“ ubezpečoval dnes minister zdravotníctva ľudí ešte pred rozhodnutím Ústavného súdu.
Úrad verejného zdravotníctva v reakcii tvrdí, že rešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu. O ďalšom postupe sa rokuje, verejnosť bude o nastavení podmienok na hraniciach informovaná. Do zverejnenia rozhodnutia súdu v zbierke zákonov platí podľa úradu režim na hraniciach podľa ostatnej vyhlášky.
„V súčasnosti sa rokuje o ďalšom postupe. Rozumieme naliehavosti situácie a o výsledku a následnom nastavení podmienok na hraniciach bude verejnosť okamžite informovaná," skonštatoval Úrad verejného zdravotníctva.
Júlovú vyhlášku napadla na súde opozičná strana Smer s tým, že podľa nej takýto právny predpis diskriminuje nezaočkovaných v uplatňovaní ich ústavného práva na slobodu pohybu a pobytu a práva na slobodný vstup na územie Slovenska.
Zároveň argumentovala, že diskriminuje tzv. pendlerov v uplatňovaní ústavného práva na prácu.
Ústavný súd prijal návrh 31 opozičných poslancov parlamentu na ďalšie konanie v celom rozsahu, o samotnom súlade vyhlášky s ústavou bude ešte rozhodovať.
Prečo vlastne súd pozastavil vyhlášku? V odôvodnení rozhodnutia poukázal okrem iného na to, že podľa vyhlášky sa za plne očkovanú osobu považuje aj „osoba po aplikácii prvej dávky očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19 s jednodávkovou alebo dvojdávkovou schémou“.
Súd pritom uvádza, že podľa súčasných vedeckých poznatkov je nesporné, že osoba bezprostredne po aplikácii prvej dávky očkovacej látky nemá ešte vytvorené protilátky v množstve spôsobilom na vlastnú ochranu pred ochorením, a tým ani vytvorený potenciál znížiť riziko nákazy iných osôb.
Preskúmavaná právna úprava tak podľa súdu umožňuje voľný cezhraničný pohyb osobám, ktoré prakticky zaočkované nie sú, a to bez ich následnej izolácie a karantény, a túto možnosť podmieňuje len ich prvotnou a dosiaľ fakticky neúčinnou vakcináciou.
„Táto skutočnosť z hľadiska ochrany života a zdravia pôsobí kontroverzne. Oproti tomu na osobu, ktorá nie je zaočkovaná, sa vzťahujú izolačné, resp. karanténne obmedzenia (za takých okolností s otáznym účelom),“ konštatoval súd.
Z napadnutého právneho predpisu podľa súdu nevyplýva, čo bolo dôvodom zavedenia odlišného prístupu k jednotlivým skupinám osôb. „Úradu verejného zdravotníctva nič nebráni, aby aj naďalej vyhláškami reagoval na zmeny pandemickej situácie v závislosti na stav poznania okolností, ktoré aj potenciálne vplývajú na šírenie vírusu. K týmto zásahom však musí pristupovať tak, aby bol zrejmý nielen ich obsah, ale aj účel,“ informoval súd.
Vyhláška hygienikov reagovala na vládnu aktualizáciu cestovného semafora. Pre nezaočkovaných okrem výnimiek určila povinnosť nastúpiť do 14-dňovej karantény s možným ukončením skôr s negatívnym PCR testom.
Karanténu okrem očkovaných vyňala napríklad pre osoby od 12 do 18 rokov veku, ak nikto iný v spoločnej domácnosti nemal povinnú karanténu. Netýkala sa ani ľudí, ktorí sa nemôžu zaočkovať zo zdravotných dôvodov, povolaní, ktoré mali výnimku aj predtým, či prechádzajúcich, ako posádky lietadiel, vlakov, vodiči nákladných vozidiel či pracovníci pohrebnej služby.
Pre ľudí cestujúcich za prácou, ktorí nie sú zaočkovaní, určila do 1. septembra iný režim. Karanténa sa na nich nevzťahovala, ak mali potvrdenie od zamestnávateľa o mieste výkonu práce a negatívny výsledok PCR testu nie starší ako sedem dní.