Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
08. júl 2021

Konzervatívny výber

Cyrilo-metodská kázeň, Orbán vs. von der Leyenová a budúcnosť Európy

Prinášame komentovaný prehľad udalostí, ktoré rezonovali v uplynulých dňoch.

Cyrilo-metodská kázeň, Orbán vs. von der Leyenová a budúcnosť Európy

Viktor Orbán a Ursula von der Leyen. FOTO TASR/AP

Dnes sa pozrieme na kázeň poznanského arcibiskupa Stanisława Gądeckeho z nitrianskej cyrilo-metodskej púte, ktorá vyvolala rozruch. Pokračuje spor Bruselu s Orbánom o protipedofilnom zákone, ktorý rieši aj propagáciu homosexuality a zmeny pohlavia. A pozrieme sa aj na deklaráciu o budúcnosti Európy, ktorú spísali pravicové a konzervatívne strany.

V texte týždňa sa komentátor Martin Weiss zamýšľa nad tým, ako módne trendy ilustrujú úpadok civilizácie a ako sa škaredosť stáva novou estetickou normou. Vo videu týždňa si môžete pozrieť a vypočuť Roda Drehera o tom, ako konzervatívci zlyhali v kultúrnych vojnách.

„Poburujúca“ kázeň v Nitre

Slová poznanského arcibiskupa a predsedu Konferencie biskupov Poľska Stanisława Gądeckeho z homílie na slávnosti sv. Cyrila a Metoda v Nitre vyvolali rozruch.

Čo vlastne arcibiskup povedal? V kontexte sviatku slovanských vierozvestcov a spolupatrónov Európy sa kriticky vyjadril k tomu, ako slovanské krajiny a celá Európa opúšťajú svoje kresťanské základy a tradície. Moderný svet pohŕda mravnosťou, dobro nazýva zlom a opačne.

„Vo svete našich otcov bol homosexualizmus zakázaný a poznačený pohŕdaním a dnes je nielen ospravedlňovaný, ale priamo predkladaný ako chvályhodný. Umelý potrat bol kedysi uznávaný za zločin, dnes je pod ochranou práva a odporúčaný. Rozvod, ktorý bol najskôr nemožný a neskôr ťažko realizovateľný, dnes nenaráža na žiadne prekážky. Samovražda, ktorá bola kedysi odsudzovaná, sa dnes pokladá za potenciálne vhodnú a v niektorých krajinách legislatíva uľahčuje jej spáchanie,“ povedal okrem iného Gądecki (ústami kancelára Biskupského úradu v Nitre Marcela Cíbika, ktorý čítal preklad homílie).

Dotkol sa aj správy Matić, nedávno schválenej európskym parlamentom a odmietnutej tým slovenským. Tá prezentuje umelý potrat ako základnú službu zdravotnej starostlivosti, čo je podľa arcibiskupa Gądeckeho o to odpornejšie, že ide o zločin na tých najslabších a najbezbrannejších.

Niektorým sa môžu zdať tieto slová príliš tvrdé, no stále ide o odsúdenie hriechu, nie hriešnika. Nemieri na samotných homosexuálov či ženy, ktoré idú na potrat. Tých vyzýva, aby sa od hriechu odvrátili.

Iste, existuje značná skupina ľudí, ktorej pojem hriechu nič nehovorí a považujú ho len za cirkevnú dogmu, s ktorou nemajú nič spoločné. Neberme im toto presvedčenie, ale prečo potom slová arcibiskupa vyrušili či pobúrili?

Predniesol ich ako predstaviteľ Cirkvi počas svätej omše, teda na cirkevnom podujatí pre veriacich. Pomenoval postoj Cirkvi k jednotlivým otázkam a nepovedal nič, čo by nebolo súčasťou učenia Cirkvi. A ani to, že by sa tu tieto javy odrazu zjavili až s moderným svetom. Iba to, že dnes sú adorované a predkladané ako nová norma.

A ak sa niekto s Cirkvou neidentifikuje, jej pohľad na svet ho k ničomu nezaväzuje ani nenúti. Ibaže by potraty a eutanázia boli naozaj súčasťou novej ideológie, ktorá neznesie verejne prejavený nesúhlas, naopak, vyžaduje verejnú oslavu.

Orbán vs. von der Leyenová

Maďarský zákon proti pedofílii, ktorý zahŕňa aj zákaz samoúčelnej propagácie homosexuality a zmeny pohlavia na školách, je podľa šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej hanebný. Komisia už krátko po schválení predmetného zákona avizovala, že v prípade, že ho Maďarsko nestiahne, sa tento prípad dostane až pred Súdny dvor EÚ v Luxemburgu.

Európsky parlament dnes schválil rezolúciu, ktorou maďarský zákon odsúdil. Vyčíta mu porušovanie práva na slobodu prejavu a práv detí. Európsku komisiu aj Európsku radu poslanci vyzvali, aby voči Maďarsku rázne zakročila. Zo 664 hlasujúcich uznesenie podporilo 459 euroslancov, 147 boli proti a 58 sa zdržali.

Zo slovenských europoslancov za uznesenie hlasovali Monika Beňová, Vladimír Bilčík, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Martin Hojsík, Michal Šimečka a Michal Wiezik. Proti uzneseniu boli Miriam Lexmann, Ivan Štefanec a Milan Uhrík. Zdržali sa Eugen Jurzyca a Peter Pollák. Miroslav Číž, Robert Hajšel a Miroslav Radačovský pri hlasovaní neboli.

Nesúhlas, ktorý s maďarskou legislatívou vyslovila najmä západná polovica Únie, sa môže vystupňovať. Hovorí sa o pláne stopnúť Maďarsku eurofondy pre porušenie ustanovení o ochrane právneho štátu.

Z čoho je vlastne Brusel taký zdesený? Portál euractiv v spolupráci s maďarským internetovým denníkom telex.hu, ktorý je výrazným kritikom Orbánovej politiky, priniesol stručný prehľad toho, čo sa v zákone týka propagácie homosexuality a zmeny pohlavia.

Zákon zakazuje v školách akékoľvek samoúčelné zobrazenie sexuality. Zakazuje sa aj zobrazovanie a podpora akéhokoľvek odklonu od identity, ktorá nesúvisí s určením pohlavia pri narodení, zmeny pohlavia alebo šírenia homosexuality. To sa týka najmä vzdelávania o sexuálnej kultúre, živote a preferenciách.

Všetky organizácie, ktoré chcú na školách poskytovať vzdelávanie v oblasti sexuálnej výchovy, musia byť riadne zaregistrované a registrovaný musí byť aj ich obsah. To sa však netýka len sexuálnej výchovy, ale aj prevencie drog, používania internetu či iných tém, ktoré súvisia s mentálnym a fyzickým rozvojom.

Zákon sa dotkol aj reklamy a zakazuje samoúčelné zobrazovanie sexuality, homosexuality a zmeny pohlavia mladistvým. Týka sa aj vysielania televízií a rádií. Takto definované programy budú dostupné až po 23. hodine.

Spory sa v Maďarsku vedú aj o samotnú interpretáciu pojmu šírenie a propagácia, sporný je aj výklad toho, ktoré programy sa pred 23. večer vysielať môžu a ktoré nie.

Podstatné však je, že na osobnej úrovni človeka a rodiny štát týmto zákonom do ničoho nevstupuje. Ide najmä o kontrolu obsahu vyučovania, na čo má každý štát (ak školy financuje) legitímne právo.

Pobúrenie z legislatívy, ktorá patrí do výlučnej kompetencie členských štátov, je paradoxné aj z iného pohľadu. Ak centrálne orgány EÚ hovoria o porušovaní hodnôt, na ktorých je Únia postavená, prečo sa neozvali, keď Holandsko či Belgicko schvaľovali eutanáziu, neskôr rozšírenú aj na deti? Rovnako nikomu neprekážal ani dlhodobý proces uvoľňovania potratovej politiky. Čo sú vlastne dnes tie hodnoty, na ktorých najmä kresťanskodemokratické strany po druhej svetovej vojne stavali základy európskej integrácie? 

Inzercia

Budúcnosť Európy

Skupina pravicových konzervatívnych strán v Európe podpísala Deklaráciu o budúcnosti Európy. Jej celé znenie si môžete prečítať tu a v angličtine tu. Pod dokumentom sú podpísané strany ako Fidesz, PiS, talianska Liga, španielsky Vox či francúzske Národné zduženie. Zo Slovenska svoj podpis nepripojil žiaden politický subjekt.

Odvolávajú sa na historickú skúsenosť európskych národov s odporom voči totalitným ideológiám 20. storočia – komunizmu, nacizmu a fašizmu, ktoré Európanov po druhej svetovej vojne a po páde Berlínskeho múru priviedli k užšej spolupráci v snahe vyhnúť sa opakovaniu krvavých konfliktov.

Najmä skúsenosť so sociálnym inžinierstvom, ktoré vo východnej časti kontinentu predvádzala komunistická moc, vedie signatárov k obavám z toho, akým smerom sa dnes uberá EÚ.

„Sme presvedčení, že spolupráca európskych národov musí byť založená na tradícii, na úcte ku kultúre a histórii európskych národov, na rešpekte k židovsko-kresťanskému dedičstvu Európy a spoločným hodnotám, ktoré spájajú naše národy, a nie na ich zničení,“ píše sa v deklarácii.

Signatári kritizujú snahy o vytvorenie európskeho superštátu pokusmi zrušiť alebo obmedziť právo veta jednotlivých členov EÚ, ale aj pokračujúce spochybňovanie stabilných spoločenských inštitúcií, akými sú rodina a manželstvo.

Takéto spochybňovanie a potláčanie úlohy národných štátov môže viesť ku koncu európskej spolupráce, pretože revolučné idey elít sa podľa signatárov čoraz viac odtŕhajú od problémov, ktoré väčšinu Európanov trápia.

Hoci je táto deklarácia predmetom kritiky a signatárske politické strany sú spravidla unisono označované za populistické či ultrapravicové, nemožno si zatvárať oči pred tým, že z veľkej časti pomenúvajú problémy, ktoré môžu Úniu nakoniec rozbiť.

A koniec koncov len využili výzvu samotných európskych inštitúcií, ktoré sa rozhodli zorganizovať celoeurópsku konferenciu o budúcnosti EÚ. S tým, že žiadna téma neostane tabu.

Existujú náznaky, že spoločná deklarácia môže viesť k vytvoreniu spoločnej frakcie v Európskom parlamente. Ak by sa to udialo ešte v tomto volebnom období, bola by v ňom treťou najsilnejšou politickou silou.

To zjavne znervózňuje dlhodobo dominantné frakcie v Európskom parlamente – Európsku ľudovú stranu (EPP) a Európskych socialistov (S&D), ktoré si medzi sebou delia najdôležitejšie funkcie v Európskej únii. Nový silný hráč by po ďalších eurovoľbách mohol tento zabehnutý systém akejsi veľkej koalície narušiť. Pri súčasných počtoch môžu ľudovci so socialistami novú frakciu hravo od akéhokoľvek vplyvu odstaviť. Dynamická situácia v jednotlivých členských štátoch však pred budúcimi voľbami nedáva nikomu žiadne záruky.

Väčšina strán, ktoré sa v EPP definujú ako konzervatívne, totiž na konzervatívne hodnoty z nemalej časti už rezignovala (napríklad nemecká CDU), socialisti zas opustili zastupovanie záujmov nižších spoločenských tried a zamerali sa na tzv. nové menšiny. Strácajú tak podporu svojho tradičného elektorátu. Ten sa presúva k novým stranám a aj k takým, ktoré vedú populisti vezúci sa na vlne preformátovávania európskej politiky.

...................................................................................................................

Text týždňa: Krásni tlstí ľudia

„Keď sa pozriete na historické fotografie, občas svojím necvičeným okom nerozoznáte rozdiel medzi oblečením ľudí z vyšších a nižších vrstiev. Ľudia z nižších vrstiev sa pri slávnostnejších príležitostiach snažili obliekať rovnako ako elity. Ako sme od tých dôb dospeli k svetu, keď si v obchodoch kupujeme roztrhané džínsy a nouveau riche sa fotí v teplákoch?“ Pýta sa komentátor Martin Weiss z Echa24.

Jedným zo znakov úpadku civilizácie je podľa anglického historika Arnolda Toynbeea proletarizácia elít. Naopak, keď civilizácie rastú, masy sa snažia napodobňovať elitu.

Martin Weiss vo svojom komentári ilustruje tento posun práve na módnych trendoch. Hoci módni návrhári od nepamäti experimentujú s pridávaním mužských znakov do ženského oblečenia a naopak, dnes sa zámerne vytvárajú neprirodzene pôsobiace bytosti, zmes muža a ženy, ktorá pôsobí doslova škaredo a táto škaredosť je aj priznaným zámerom.

Podobne je to aj s novým kultom tlstých ľudí. Od ich nezosmiešňovania sa najmä v USA stala propagácia tučnoty nástrojom „dekolonizácie protičernošského telesného násilia“.

„Súčasná mutácia progresívnej ideológie sa v nebývalej miere spolieha na popieranie reality. Vyžaduje popierať biologickú odlišnosť mužov a žien, ale aj realitu toho, že obezita má negatívne zdravotné následky. A popieranie reality sa nakoniec prejavuje aj v tom, že od ľavicového publika sa žiada, aby obdivovalo mazanice aktivistov a aplaudovalo obludným grafitti a dokonca masívnym sochám Georga Floyda, ktoré teraz hyzdia ulice mnohých miest,“ uzatvára Martin Weiss.

...................................................................................................................

Video týždňa: O kultúrnych vojnách, v ktorých konzervatívci zlyhali

Rod Dreher hovorí o kultúrnych vojnách, v ktorých konzervatívci zlyhali. Zatiaľ čo zvádzali politický boj, ich oponenti, sociálni liberáli, socialisti a progresívci sa pustili do kultúrnej vojny. Spočiatku nenápadnej premeny inštitúcií, ktorým dnes dominujú. A tak hoci konzervatívci môžu zvíťaziť v riadnych politických voľbách, odpor v premenených inštitúciách je už taký silný, že na reálne zmeny nemôžu ani pomýšľať.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva