Referendum o predčasných voľbách Ústavný súd rozhodol o nesúlade s ústavou. Prezidentka odporúča jej zmenu

Otázka navrhovaného referenda o skrátení volebného obdobia národnej rady nie je v súlade s ústavou. Po neverejnom zasadnutí pléna Ústavného súdu o tom v stredu informoval jeho predseda Ivan Fiačan.

Ako vysvetlil, „Ústavný súd vychádza z premisy, že ani moc občanov prostredníctvom referenda nie je neobmedzená“. To znamená, že má svoje hranice, ktoré určuje ústava.

Zároveň však dodal, že výsledok referenda má silu ústavného zákona. „Referendom možno meniť ústavu, ale ako normu, musí sa vzťahovať na predmet a subjekt,“ objasnil.

„Sporný predmet referenda je v rozpore s princípom generality práva, pretože so silou ústavného zákona by v jednom konkrétnom prípade obchádzal ústavou zakotvené pravidlá týkajúce sa tvorby a fungovania národnej rady ako ústavodarného a zákonodarného orgánu. Zároveň by týmto ad hoc prelomením ústavy porušil aj v súčasnej ústave zakotvený spôsob deľby štátnej moci, ktorý je taktiež súčasťou materiálneho jadra ústavy,“ uviedol Fiačan.

Čo to znamená v praxi? Referendum nemôže byť o niečom, čo by nebolo v súlade s ústavou, môže však byť o jej zmene.

„Referendum môže ústavu aj meniť, nemôže ju však poprieť, respektíve porušiť charakter SR ako demokratického a právneho štátu,“ dodal predseda Ústavného súdu.

V rozpore s ústavou a princípmi všeobecnosti právnych noriem a deľbou štátnej moci by podľa súdu predmet referenda jednorazovo a pre konkrétny prípad obchádzal ústavné články, v ktorých zmysle je volebné obdobie národnej rady štvorročné a parlament rozpúšťa prezident SR.

Je teda nemožné, aby sa o skrátení volebného obdobia rozhodlo v referende? Podľa rozhodnutia súdu to vyzerá, že zatiaľ áno, ako však upozornila členka Ústavného súdu Jana Baricová, „parlament môže do ústavy pridať, že takýmto spôsobom sa dá skrátiť volebné obdobie“. V tom prípade by s referendom nebol žiadny problém.

„Ak by ÚS pripustil takéto prelamovanie všeobecných ústavných pravidiel, potom by otvoril cestu k takým zásahom do ústavy, prostredníctvom ktorých by bolo možné odstrániť bariéry chrániace občanov pred zneužitím štátnej moci,“ povedal Fiačan.

Ako ďalej konštatoval, Ústavný súd priznal referendu maximálnu možnú silu, záväznosť a účinky, ktoré sa z ústavy a judikatúry dajú vyvodiť. Platne prijatý výsledok referenda je podľa súdu priamo záväzný, a teda ním možno prijímať právne záväzné normy. Zároveň platí, že výkon štátnej moci prostredníctvom referenda občanmi nie je absolútnej povahy.

Podľa Fiačana pritom išlo o veľmi náročné rozhodovanie, keďže sa súd musel vyrovnať „s nie celkom dokonalou úpravou referenda v Ústave SR a nie celkom konzistentnou doterajšou judikatúrou Ústavného súdu v tejto problematike“.

K výroku a odôvodneniu nálezu súdu pripojili odlišné stanoviská ústavní sudcovia Jana Laššáková, Miroslav Duriš a Peter Straka.

Pellegrini hovorí o facke ľuďom

Ústavný súd podľa šéfa Hlasu Petra Pellegriniho zlyhal v procese budovania právneho a demokratického štátu a odňal voličom ich ústavné právo. Pellegrini hovorí o čiernom dni pre slovenskú demokraciu, tvrdej facke ľuďom a nebezpečnom precedense do budúcna. Plánuje sa obrátiť na medzinárodné inštitúcie.

Rozhodnutiu súdu podľa neho chýba demokratický duch. Tiež podľa Pellegriniho ukázalo, že poslanecký mandát je ľudským právom, na ktoré sa nedá siahať. Pýta sa, načo sú potom voľby, a hovorí o pseudodemokracii.

„Je útokom na základné právo človeka slobodne voliť, ale zároveň mať aj právo rozhodovať o mandáte, ktorý delegoval poslancom v slobodných voľbách,“ poznamenal a vyzval 600-tisíc ľudí, ktorí sa podpísali za vyhlásenie referenda, aby prejavili svoju nespokojnosť s rozhodnutím súdu.

Strana Hlas zároveň apelovala na koalíciu, aby v parlamente podporila návrh ústavného zákona, ktorý umožní ľuďom prostredníctvom referenda skrátiť volebné obdobie parlamentu.

Matovič s Ficom kritizujú prezidentku

Minister financií Igor Matovič na rozhodnutie súdu reagoval na svojom Facebooku. „Nie, nie som za predčasné voľby, ALE som hlboko presvedčený, že voliči opozície majú právo na konanie referenda o tejto otázke, bez ohľadu na to, či sa nám to páči alebo nie,“ uviedol.

Nekritizoval rozhodnutie súdu, ale práve prezidentku Čaputovú, ktorá sa naň obrátila, čím podľa neho okradla ľudí o právo vyjadriť sa. „Podlé a zákerné. Pľuvanec do očí 600-tisíc ľuďom,“ napísal na sociálnej sieti.

Premiér Eduard Heger na rozdiel od Matoviča na prezidentku neútočil.

„Ako zástanca právneho štátu rozhodnutie Ústavného súdu rešpektujem. Som rád, že sa táto otázka vyriešila a Slovensko má aj v tejto téme jasné pravidlá,“ uviedol premiér.

Ambície opozície o zmenu ústavy podľa neho ukazujú, že sa nevie zmieriť s výsledkom parlamentných volieb. „Je to znak ich stupňujúceho sa strachu z očisty Slovenska, čo ich ženie k tomu, že za každú cenu sa chcú vrátiť k moci,“ dodal.

Šéf Smeru Robert Fico sa priklonil k Matovičovi a povedal, že za zmarenie referenda o predčasných voľbách nesie politickú zodpovednosť prezidentka Zuzana Čaputová. Žiada ľudí, aby jej to dali jasne najavo.

Zatiaľ čo šéf OĽaNO tvrdí, že keby išlo o podnet na konanie referenda z iného spektra, Čaputová by to Ústavnému súdu posúdiť nedala, Fico hovorí, že Čaputová týmto spôsobom chcela pomôcť vládnej koalícii.

„Ona je dnes jediným reprezentantom Hegera, Matoviča a tejto zločineckej partie, ktorá tu dnes na Slovensku vládne,“ povedal Fico. Zdôraznil, že rozhodnutie súdu berie na vedomie, ale nesúhlasí s ním. Vyčíta mu tiež formálnu stránku. Aj Smer preto zvažuje podanie na medzinárodné inštitúcie.

Tvrdí, že v súčasnosti je nulová šanca, aby koaliční poslanci zahlasovali za zmenu ústavy, čím by sa zabezpečilo, že referendum o predčasných parlamentných voľbách by bolo ústavné. Petičnú akciu k predčasným voľbám by preto Smer chcel zopakovať znova.

Prezidentka odporúča zmenu ústavy

Prezidentka Zuzana Čaputová by vyhlásila referendum o predčasných voľbách, ak by národná rada rozhodla o zmene ústavy a následne prijala uznesenie, ktorým by požiadala o konanie referenda. Označila to za jedno z možných riešení po rozhodnutí Ústavného súdu.

Čaputová svoje rozhodnutie podať návrh na Ústavný súd vysvetľuje aj tým, že nechcela, aby ústavnosť referenda riešil až po jeho konaní. Vysvetlila, že ak by sa neobrátila na Ústavný súd, vyhlásila by referendum, ktoré by nebolo v súlade s ústavou a jeho výsledky by mohli byť napadnuté na Ústavnom súde.

„Referendum by sa uskutočnilo, čo znamená miliónové náklady, ale najmä dôveru občanov, ktorí by pristúpili k referendu s dôverou, že niečo zmenia. Následne by Ústavný súd vyhlásil referendum za neplatné. Toto som nepovažovala za dobrý scenár,“ skonštatovala.

Pripomenula, že poslanci môžu kedykoľvek rozhodnúť o konaní predčasných volieb. „Keď už chcú dopriať ľuďom referendum, nič im nebráni, aby prijali zmenu ústavy a následne prijali uznesenie, ktorým požiadajú o vypísanie referenda, a ja ho obratom vypíšem, pretože by bolo v súlade s ústavou,“ vysvetlila.

Ako podotkla, vníma zhodu politických strán, ktoré hovoria, že by predmetné referendum podporili. Zároveň poukázala na frustráciu a nespokojnosť ľudí s aktuálnou politickou situáciou, ktoré mnohých viedli k podpisu petície za referendum.

Čaputová zdôraznila, že každý, kto sa v Slovenskej republike ujal verejnej funkcie, musel zložiť sľub, že bude dodržiavať ústavu a zákony štátu. Odmieta, že by robila podaním na Ústavný súd nadprácu, dodržiavanie ústavy je pre ňu normou. Zároveň zdôraznila, že zodpovednosť za to, či otázka referenda je v súlade s ústavou, má ten, kto otázku navrhol, nie prezidentka ani Ústavný súd, ktorý o jej neústavnosti rozhodol.

Prezidentka hovorí, že inštitút referenda podporuje, a myslí si, že ľudia by mali mať právo aktualizovať svoju vôľu aj mimo štvorročného cyklu. Musí to však byť spôsobom, ktorý je v súlade s ústavou.

SaS, Za ľudí a Sme rodina rozhodnutie rešpektujú

Koaličné strany rešpektujú rozhodnutie Ústavného súdu. „Boli sme pripravení považovať rozhodnutie občanov v referende za záväzné a podľa neho aj v parlamente hlasovať,“ uviedla strana SaS v tlačovom vyhlásení.

Podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga to vníma tak, že Ústavný súd svojím rozhodnutím definitívne odpovedal na dlhodobú otázku. So samotným rozhodnutím sa podľa vlastných slov stotožňuje.

„Ústava stanovuje, že volebné obdobie je štvorročné. Legitimita mandátu získaného v riadnych voľbách by nemala byť narušená zmenou politických nálad v spoločnosti,“ ozrejmil Šeliga s tým, že takýmto rozhodnutím sme sa vyhli potenciálnym desiatkam referend, ktoré sú „nielen drahé, ale v prípade skrátenia volebného obdobia môžu významne znížiť legitimitu a kontinuitu politík jednotlivých vlád“.

Líderka strany Za ľudí Veronika Remišová už avizovala, že aj keby súd rozhodol inak, na referende by sa nezúčastnila, keďže ho považuje za nástroj „pokryteckej politiky Roberta Fica a Petra Pellegriniho“.

Šeliga zároveň povedal, že nepodporí ani prípadnú novelu ústavy, o ktorej už hovorila opozícia. Podľa jeho slov by to znamenalo, že opozícia by nerobila nič iné, iba referendá o predčasných voľbách. „Bola by to nesystémová a populistická novela ústavy,“ uzavrel.

„Ak by to bolo na rozhodnutí Sme rodina, referendum by sa uskutočnilo a rešpektovali by sme jeho výsledok, ale zároveň rešpektujeme aj rozhodnutie Ústavného súdu,“ skonštatovalo hnutie.

Petičný výbor s rozhodnutím nesúhlasí, zvažuje ďalšie kroky

Predstavitelia petičného výboru, ktorý zbieral podpisy za vyhlásenie referenda o predčasných voľbách, považujú stredajšie rozhodnutie Ústavného súdu za neprijateľné.

Z rozhodnutia, ktorým označil súd navrhovanú otázku za protiústavnú, sú rozčarovaní a prekvapení.

„Skutočnosť, že ústavný súd berie občanom právo na vyjadrenie svojho názoru, vnímame veľmi negatívne. Zároveň to otvára množstvo ďalších otázok, ktoré bude treba následne vyriešiť. Je nám však nesmierne ľúto, že Ústavný súd zmaril snahu 600-tisíc nespokojných občanov, ktorí nie sú spokojní s aktuálnou vládnou garnitúrou,“ skonštatoval predseda petičného výboru Ervín Erdélyi.

Výbor sa plánuje v najbližšom čase podrobne oboznámiť s verdiktom súdu a následne zváži ďalšie kroky.

Prezidentka Zuzana Čaputová sa na Ústavný súd obrátila s tým, či predmet navrhovaného referenda je alebo nie je v súlade s ústavou, a ak áno, ako majú príslušné ústavné orgány postupovať po platnom referende.

Petíciu za referendum o predčasných voľbách podporilo viac ako 585-tisíc ľudí. Otázkou referenda malo byť: „Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa voľby do národnej rady vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?“